Neosymbolizmus

Emil Boleslav Lukáč (1900 – 1979)
• Bol to básnik a prekladateľ
• Je predstaviteľom neosymbolizmu (obnovuje poetiku symbolizmu)
• Lyrik s tragickým, pesimistickým životným pocitom, ktorý sa vo svojej tvorbe prikláňa k meditatívnosti a dolorizmu
• Často sa vyjadruje v kontrastoch a paradoxoch
• Bol inšpirovaný aj francúzskymi prekliatymi básnikmi, Ivanom Kraskom, a Hviezdoslavom aj tvorbou E. Adyho

Život
• Študoval evanjelickú teológiu a filológiu v BA a bol aj v Paríži a Lipsku
• Iba krátko bol kňazom
• Neskôr bol učiteľom slovenčiny
• Činný v časopisoch Tvorba a Mladé Slovensko
• V období SR zastával viacero funkcií – úrady a pod.
• Po 1948 upadol do nemilosti oficiálnej moci – nepísal
• Vrátil a až v 60. rokoch
• Prekladal z maďarskej a francúzskej poézie

Tvorba

Spoveď
• 1. zbierka
• venoval ju Hviezdoslavovi
• prevažne intímna lyrika – vyjadruje osobné pocity, myšlienky, lásku
• už v tejto zbierke sa predstavil ako básnik zložitého vnútorného sveta a pesimistických životných pocitov až so sklonom k dolorizmu (pseudonym Boleslav)
• chápe báseň ako formu sebavýpovede, výpovede o svojich pocitoch, stavoch

Dravý pocit
• je to vášeň, láska je chápaná ako pud, vášnivá
• prítomný erotický motív
• muž vystupuje ako dobyvateľ, dravý, ten, ktorý si ukoristil ženskú krásu
• žena je objektom lásky, vášne, muž ju chce egoisticky dostať, žena má jemnú, nevinnú podobu (gazela)
• podobné Baudlairovej poetike, prekliatym básnikom – farby, ktoré majú silné expresívne význam, náboj

Dunaj a Seina (1925)
• Vznikala počas pobytu v Paríži
• Objavujú sa v nej motívy domova a sveta, autor ich porovnáva, aj prostredie mesta a dediny a v mnohých básniach vyjadruje svoju túžbu po domove
Taedium urbis
• Mesto vníma ako povrchné prostredie, na povrchu „pozlátené“, no v skutočnosti skazené
• Jeho rodný kraj je mu milší, ospevuje ho, ľudia sú tam skromní, milí
• Forma sonetu

Zložitý básnický jazyk – množstvo poetizmov, archaizmov, ale aj novotvarov

O láske neláskavej
• Zb. ľúbostnej poézie
• Autor vníma lásku v paradoxoch, lyrický subjekt je neustále rozkolísaný, má rozorvané vnútro

Paradoxon
• Autor chce svoju lásku zadržiavať, tlmiť ju, nechce aby sa tento cit stal jednotvárnym, aby mu láska zovšednela, preto potrebuje aj zdolávať prekážky a istú mieru pochybností, aby si pocit šťastia viac vážil

Nehovorme
• láska má plachú formu, tichú
• Cit lásky a udržiava v dušiach , nie slovami