Ernest Miller Hemingway získal v roku 1954 Nobelovu cenu za literatúru ,,za suverénne ovládanie rozprávačského majstrovstva, ktoré sa prejavilo v novele Starec a more, a za jeho vplyv na vtedajší štýl."

Lit. druh: epika

Lit. útvar: román (najlyrickejší vojnový román modernej literatúry)

Druh. forma: próza

Téma: román o láske, ktorá prišla v nevhodný čas, chcela ho poprieť a vymaniť sa z jeho závislosti, a možno práve preto stroskotala. Román opisuje romantický milostný vzťah amerického poručíka Fredericka Henryho, ktorý slúži ako dobrovoľník v talianskej armáde a sestričky Catherine Barkleyovej, ktorí sa náhodou stretávajú v jednej ošetrovni – na ich osudoch autor dokumentuje hrozné okamihy a účinky 1. svetovej vojny. Život je krutý, aj keď dáva zbohom zbraniam, šťastia sa nedočkáš.

Idea: Vyjadrenie nezmyselnosti vojny, označenie vojny ako symbol všeobecného chaosu a zbytočného umierania a ničenia ľudských hodnôt v kontraste s láskou

Prostredie: Začiatok sa odohráva na talianskom fronte v okolí mestečka Gorizia; postupne sa dej posúva ako Taliani postupujú ďalej do hôr, po zranení odchádza Henry na liečenie do Milána, neskôr sa znova vracia, potom je ale vydaný rozkaz na ústup, vtedy Henry uteká naspäť do Milána, kam medzičasom odišla aj Catherine Barkleyová, spolu následne utekajú do Švajčiarska.

Čas: Celý dej sa odohráva cez 1. svetovú vojnu.

Postavy:
Frederick Henry - americký poručík slúžiaci v Červenom kríži na talianskom fronte (Taliansko kontra Rakúsko) ako vodič sanitky, nastúpil ako dobrovoľník z USA, ktorý chcel na vlastné oči zažiť ako to na fronte vyzerá, postupom času sa ale jeho vzťah k vojne začína meniť na záporný (autobiografia) a vyvrcholí jeho útekom z armády; vystupuje počas celého deja. Takmer nič sa o ňom nedozvedáme, všetko sa týka jeho psychiky. Vo vzťahu ku Catherine sa mení, keď sa lieči v Miláne – zamiluje sa do nej. Najprv ju nemiloval a chodil s ňou len preto, lebo bola pekná.
Catherine Barkleyová - pracuje ako anglická ošetrovateľka DPS (veľmi provizórna liečba) v poľnom lazarete. Prišla sem kvôli svojmu priateľovi. Boli spolu 8 rokov, keď sa on rozhodol, že narukuje. Chcela zostať s ním a na otázku, ako dlho už ošetruje, odpovedá: ,,Od konca pätnásteho roku. Začala som, keď aj on. Pamätám sa, dostala som taký hlúpy nápad, že on možno príde do lazaretu, kde budem ja. Možno so sečnou ranou, myslím, a s obväzom okolo hlavy. Alebo s prestreleným plecom. S niečím zábavným." Bohužiaľ, o rok neskôr ho roztrhalo na kusy pri rieke Somme. Henry sa do nej nezamiluje hneď, až postupom času. Barkleyová je na Fredericka veľmi citovo naviazaná, pri ňom zabudla aj na svoju stratenú bývalú lásku. Medzi nimi je zvláštny vzťah, čistý cit, ktorý kontrastuje s krutou realitou – s vojnou.

 „Slečna Barkleyová bola dosť vysoká. Mala čosi oblečené, čo sa zdalo ako uniforma ošetrovateľky, bola blondína a mala ohorenú pleť a sivé oči. Zdalo sa mi , že je veľmi pekná.“ (strana 17)

Helen Fergusová je jej priateľka v lazarete. Jej otec kvôli alkoholu ochorel, má lámku. Nemá rada Henryho, pretože Catherine kvôli nemu otehotnela. „Nič iného nevykonal, iba ťa zničil tým svojím zákerným talianskym klamárstvom (strana 196)

poručík Rinaldi je Frederickov veľmi dobrý priateľ, pochádza z Talianska. Bývajú spolu na izbe. „Vyzeral dobre, bol v mojich rokoch a pochádzal z Amalfi. Bol chirurgom, mal tú robotu rád a boli sme dobrí kamaráti.“  Neustále sa s Henrym podpichujú a pijú viac ako je slušné, ale to všetko kvôli vojne. Tá ich mení na sukničkárov a alkoholikov. Nakoniec sa Rinaldi asi nakazí syfilisom.

Kompozícia:

Delenie na knihy a kapitoly, bez akejkoľvek retrospektívy a vysvetlenia udalostí na konci. Dejová línia je priama, bez veľkých odbočení; autor často využíva opisy situácií, predmetov a ľudí, dielo preniká rozličnými úvahami o rôznych veciach týkajúcich sa vojny.

Hemingway sa vo svojom štýle výrazne odlišuje od ostatných autorov. Dielo obsahuje:
  - extrémnu gramatickú a lexikálnu jednoduchosť

  - rôzne talianske výrazy (tenente = dôstojník)
  - autorská reč je v 1. osobe singuláru
  - autor sa vyjadruje čistou zrozumiteľnou formou bez používania básnických prostriedkov. Román je zámerne odpoetizovaný, odheroizovaný.
  - často využíva dialóg bez úvodzoviek (Podobná historka sa rozpráva aj tu v Taliansku o vojvodkyni, podotkol major)
  - používanie vnútorného monológu (Ach môj Bože, prosím, nedopusť, aby mi zomrela. Urobím pre teba všetko)
  - presnú, prostú, hovorovú reč, v ktorej sa len veľmi ťažko nájde cudzie alebo zložité slovo
Autor nepoužíva žiadne prirovnania, zložitejšie expresívne výrazy. Drží sa jednoduchosti. Slová veľmi pekný, veľmi dobrý, veľmi teplý sú často opakované. Hemingway akoby sa bránil použiť výstižnejší výraz a úmyselne volí tuctové slovo:
Hotel bol veľmi veľký, luxusný a prázdny, ale jedlo bolo dobré, víno veľmi príjemné a nakoniec od vína sme sa cítili všetci veľmi dobre. Catherine sa už nemusela cítiť lepšie. Bola veľmi šťastná.