Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500) sa delí na dve obdobia:
1. 800 – 1000: Obdobie o pokus reformovať stredovekú literatúru. Do tohoto obdobia spadá aj Veľkomoravská ríša. (prekladová a pôvodná literatúra)
2. 1000 – 1500: Literatúra písaná po latinsky, česky, slovakizovanou češtinou.

A.Veľkomoravské obdobie
Začiatky Veľkomoravskej ríše súviseli s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi. Bohoslužobným jazykom bola latinčina, nezrozumiteľný jazyk pre Slovanov. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti franským kňazom, pretože sa obávali toho, že by sa stali závislými na Východofranskej ríši.
Knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III., aby im poslal vierozvestcov, a tak roku 863 prišli na Veľkú Moravu Konštantín a Metod. Poznali slovanské nárečie, ktorým sa hovorilo v Solúne. Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu zostavil písmo – hlaholiku (glagol = hláska) z malých písmen gréckej abecedy, ktoré upravil pre potreby Slovanov. Zostavil spolu 38 písmen a vymyslel pre ne názvy.
Franskí kňazi boli proti Konštantínovi a Metodovi, a tak v roku 867 odišli do Ríma obhajovať starosloviensky jazyk proti trojjazyčníkom, ktorí hovorili, že sa môže kázať iba v troch jazykoch (latinsky, grécky, hebrejsky). Pápež v Ríme schválil staroslovienčinu a Metoda vymenoval za arcibiskupa. Konštantín po vstupe do kláštora prijal meno Cyril. Onedlho ochorel a zomrel.
Jeho žiaci neskôr zjednodušili hlaholiku a podľa veľkých písmen gréckej abecedy zostavili iné, ktoré na počesť Konštantína pomenovali cyrilikou. Cyrilika vznikla na začiatku 10. storočia v Bulharsku. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde sa vládcom stal Svätopluk, ktorý Konštantína a Metoda nepodporoval. Na podnet franských kňazov dal Svätopluk Metoda uväzniť, ale po dvoch rokoch ho prepustil. Po Metodovej smrti roku 885 pápež zakázal slovanskú bohoslužbu a žiaci jeho odišli do Čiech a Bulharska.

B.Prvé slovanské literárne pamiatky
Prvé slovanské literárne pamiatky boli napísané staroslovienčinou, čo bolo bulharsko–macedónske nárečie, ktorým sa hovorilo v okolí Solúna. Konštantín a Metod preložili Starý zákon, Evanjelia, Žaltár (zbierka žalmov), Breviár (modlitebná kniha pre kňazov), Spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Pôvodné znenie Konštantínových a Metodových prekladov sa nezachovalo. Najstaršie rukopisy, úryvky odpisov, ktoré vznikli u nás, pochádzajú z 10. – 11. storočia. Patria k nim Kyjevské listy, čo sú zlomky staroslovienskej omšovej knihy písanej hlaholikou.
Prvé pôvodné literárne texty z 9. storočia sú:
Proglas (predslov k Evanjeliu - Konštantín oslavuje slovanský preklad Biblie a domáci jazyk ako jazyk vzdelanosti). Je to najstaršia slovanská veršovaná skladba, prvá na našom území. Patrí do pôvodnej staroslovienskej literatúry. Najstarší odpis z 13. storočia. Je to stredoveký básnický útvar hymnus („chvála”).
Kompozícia: 110 dvanásťslabičných veršov bez rýmu nemá členenie na slohy. Prvý verš je vyčlenený. Som predspev k svätému evanjeliu. Za posledným veršom nasleduje: Amen.

Proglas je príhovor Konštantína k Slovanom, pre ktorých preložil Božie slovo do ich rodného jazyka, zdôrazňuje potrebu používania vlastného jazyka každým národom. Oslavuje staroslovienčinu ako jazyk pochádzajúci od Boha, ktorým vysvetľuje Slovo Božie a umožňuje jeho poznanie v Slovanom zrozumiteľnom jazyku. Tvrdí, že radšej by povedal päť slov zrozumiteľných ako hŕbu nezrozumiteľných. Človek má právo byť dôstojnou bytosťou a pomocou národnej slovesnosti sa môže zbaviť nevedomosti. Dušu bez kníh prirovnáva k mŕtvej duši a ústa, ktoré nevedia vypovedať rozumne, necítia sladkosť poznania, činia človeka kamenným. Národy bez kníh považuje za nahé, sú určené na večné muky, pretože nikdy nebudú poznávať. Národy, ktoré prijali knihy, sa zachránia pred večným nepoznaním a zatratením.
Forma: Bohato využíva výrazové prostriedky stredovekej poézie. V stredovekej literatúre je zreteľný synkretizmus (splývanie umeleckej a náučnej literatúry). Využíva anaforu, metaforu, personifikáciu, prirovnanie, oslovenie, básnickú otázku. Taktiež využíva amplifikáciu (širšie vysvetlenie pojmu), kumuláciu (hromadenie výrazov, ale zároveň graduje význam jednotlivých výrazov), parafrázované citáty – cituje slová svätého Pavla, evanjelistov Matúša, Marka, Lukáša, Jána a využíva podobenstvo.