Literárny druh: epika
Literárny žáner: román (revolučný)
Literárna forma- próza
Téma: sociálno-realistický obraz Kysúc, zobrazuje aktuálny stav dediny, chudobu sedliakov, boj so životom
Idea: už názov „Víťazný pád“- protiklad, hovorí, že v každom víťazstve sa skrýva pád a každý pád naznačuje začiatok víťazstva
„Kysuce...
Každým rokom padnú, aby mohli vstať a zvíťaziť- pre nový pád.
Kysucká jar je víťazstvo.
Kysucká jeseň- pád.
Rok...
Víťazný pád.“
Kompozícia: román sa skladá z 3 častí, 24 kapitol a z úvodu „Kysuce“
Prostredie: dedina na Kysuciach, obdobie po 1. svetovej vojne, rok 1919
Dej:

PRVÁ ČASŤ
· prológ „Kysuce“: obsahuje geografické informácie o dedine, opisuje dedinčanov, koľko ľudí sa narodí, koľko je tu žien a mužov, poukazuje na život ľudu „Ich život je ťažký ako smútok Kristovej tváre na XII. zastavení“; opisuje tu tiež prírodu „Tu sa usmieva príroda nevinným belasím okom, lebo je pánom, živí a ničí. A človek sa hrabe a vŕta a stavia, mizerný mravec, ktorého zmočí dážď, zahubí sucho, zabije blesk.“ opisuje i charakter Kysúc „Tak i Kysuce, večne bité, večne padajúce, vždy znova vstanú, vždy znova víťazia.“
· 1. kapitola „Román sa začína“: Je október a Maťo, syn starého Horoňa, sa vrátil z vojny. Doma je vaľká chudoba, dvaja súrodenci sú v službe, iba najmladší Ondrej chodí do školy. Maťo sa na vojne zmenil, zmúdrel „Viete, otecko, to všetko, čo sa na vojne robilo, prečo to bolo? Aby bolo ľuďom na svete lepšie. Aby dostali inakší rozum. Aby poznali cenu ľudského života... Keď kone umierali a ľudia zdochýnali a nebo sa otváralo hrmením kanónov, hja, otecko, to nie je možné, aby to všetko nadarmo bolo vyšlo a aby ľudia z toho rozumu nenabrali.“ Po večeri a privítaní s matkou, hneď boží ku svojej milej Magdaléne.
· 2. kapitola „O prázdnom žarnove“: v úvode autor opisuje podmienky na Kysuciach „Nikde nie je život taký ťažký ako na Kysuciach. Nikde nie sú noci také krásne ako na Kysuciach. A tie dva kontrasty, od samého pána boha dané, to je rana a obväz, bolesť a liek. Keby na celom svete narástla úroda plodného Egypta, u nás si sadne s gazdom za stôl bieda.“ ; Dej sa odohráva na dvoch miestach, v dvoch posteliach. U Horoňovcov doma, kde diskutujú o tom, že nechcú aby si Maťo vzal za ženu Magdalénu Kotryzovú, lebo je chudobná a oni sa nechcú starať o ďalší hladný krk „Ešte jeden krk so chalupy, to aby sme sa na seba iba dívali. Lásky by sme sa nenajedli...Sú ešte inakšie dievčatá. Roľu dostanú. Aj dve kravy aj peniaze do vena“ a chcú za nevestu Zuzku Pajonkovie. Ďalší rozhovor je v Magdaléninej posteli. Magda si v duši pred Maťom spytuje svedomie. Rozprávajú sa o viere vo vernosť. Veľmi sa ľúbia. Keď Maťo odišiel ráno domov, Magda sa rozprávala s matkou, ktorá zistila, že mala v noci spoločnosť, matka je tiež proti vzťahu Maťa a Magdy, bojí sa, že Maťo dcéru opustí, keď zistí, že ho podviedla s Gregorom.
· 3. kapitola „Veľké rozhodnutie“: dej sa odohráva hneď ráno, na raňajky sa zídu Maťovi rodičia a tí mu dohovárajú, aby si Magdu nevzal a ako hlavný argument proti Magde je „Chlapče, pamätaj, chudobný sme…“, ale Maťovi to nič nehovorí, vojna zmenila celý jeho postoj k týmto veciam „Na krky mi hada vešiate, len aby pribudla krava do chalupy…Bude mi dobrá žena…“
· 4.kapitola „Zlý vietor“: sa odohráva v krčme. Stretlo sa tu dvanásť chlapov, ktorí prežili hrôzy vojny „Všetka krv, ktorá nevytiekla na smädných frontoch a nezošalela sa v jedinečnej symfónii ľudskej zloby a beštiality, prišla sa znovuzrodiť a kriesiť do zachovaných dedín a miest… Musí sa zrýchlene žiť, pred vojnou pol, dnes celý liter vypijeme, lebo ešte dnes tá rana hrozne bolí…“. Chlapi si spievajú a vtom ich preruší maďarské hundranie. Bol to Gregor, ktorý „ na vojne nebol, s dievkami po nociach sa váľal“ . Maťo ho razom umlčal a vyhodil z krčmy.

· 5.kapitola „Astrologická“: dej sa odohráva v nedeľu, autor opisuje nedeľu ako deň pokoja a oddychu, ľudia z Kysúc sa vyobliekajú a modlia „Chlapcom pohasli divé ohne v očiach, lebo mali predstúpiť pred čisté zraky Matky božej, a dievčatá aspoň raz do týždňa ľutovali noci, v ktorých sa vzdávali. Nedeľa bola dňom pokory a očistenia od všetkých neprávostí, idúcich ruka v ruke s ťažkým robotným dňom“ ; Maťo sa až teraz v nedeľu stretáva s mladším bratom Ondrejom, veľa si nepovedali; popoludní prišiel starému Horoňovi list z „Hameriky“, v ktorom mu konzulát oznamoval, že zdedil po bratovej smrti 200 dolárov, ktoré mali vtedy hodnotu 93 korún, a z nariekajúceho starca sa zrazu stal najbohatší muž v dedine „Jano, môj brat, umrel. V Hamerike. A peniaze po ňom zostali. Americké peniaze.- A ty si už taký hriešnik, brat mu umrie a on nekľakne, aby sa za jeho dušu pomodlil. Do dediny po pálenku posiela- to je jeho prvá myšlienka! Pán boh buď- hovorí Horoňkula...“ ; Je noc, veľmi tmavá, človek nevidí na človeka. Maťo ide domov lesom poriadne podnapitý a stretne na ceste neznámeho, s ktorým sa dá do reči. Ten mu rozpráva, že má nevlastného brata, ktorý ho počas doby , keď sa túlal svetom, okradol o dom a o pozemky. Tento neznámy predpovedá deťom svojho brata veľké nešťastie. Keď sa už Maťo blížil k domu, neznámy povie „Tu mi je Horoň, nevlastný brat…Ten nemohúci blázon ani nevedel, že jeho slová zasiahli Maťovo srdce priam doprostred ani žeravý, pálčivý blesk.“
· 6.kapitola „Drevo spieva“: je situovaná u Horoňovcov tesne pred Vianocami. Maťo strúha šindle na strechu a starý Horoň je od rána opitý „Od tých čias, čo ho navštívil zlatý duch starého Washingtona, žil nepomerne dobre. Dávalo mu to sebavedomia a povýšenosti, ale stal sa darmožráčsky a nerozumný až do plaču. Celý život si založil na jedle a liehu…“ a otec, teraz už načisto oslepený peniazmi, nechcel o Magde ani počuť a na to mu Maťo vyčíta ako sa zachoval k bratovi „Veru som nevedel, že je otecko taký chamtivec“ . Maťo upokojoval matku, ale pevne rozhodnutý oznámil dátum svadby, po sviatkoch. Starý išiel do lesa, kde sa stretol s matkou Magdy, ktorú riade podpichol Maťovou svadbou, kde nevesta nie je Magda. Doma všetko Kotryzová vyrozprávala dcére „A Gregora z chalupy mi už neodbíjaj, lebo ťa z domu vyženiem. Toho si vezmeš a dosť. Maťo nech mi už ani cez prah nekročí.“ Do dediny prišiel nejaký svetobežník zo Sliezska, síce bez peňazí, ale s rozumom. Nahovoril bohatých sedliakov , aby vložili peniaze do spoločnosti na spracovanie dreva. Aj starý Horoň vložil, 15 tisíc.
· 7.kapitola „Vianočná“: opisuje iba „Kraj naveky na hlad odsúdený…Kraj naveky na hlad odsúdený, a preto vitajte Vianoce, donášajúce teplé sny a zvesti lepšieho života. Jasná budúcnosť ľudstva každým rokom sa rodí, aby zahojila biedu päťdesiatich každoročných týždňov. Je dobrodením schopnosť ľudí za štrnásť dní zabudnúť na všetko, čo gniavi od Vianoc do Vianoc celé dediny…“