Romantizmus v slov.lit sa týkal tretiej fázy národného obrodenia. Formovanie nového hnutia mládeže. Zameralo sa na ľudové vrstvy a meštiactvo. Hnutie malo národno-oslobodzovací charakter. Začala sa maďarizácia – potláčala slovenských národovcov. Ovplyvnilo to aj novú generáciu, ktorá vstúpila do dejín ako štúrovská generácia.
V roku 1829 vzniká na Bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská.
Z počiatku to bol len samovzdelávací spolok, no neskôr sa už začali riešiť aj národné a politické otázky. Najväčší rozvoj zaznamenala po príchode Ľ. Štúra na lýceum. Ciele spoločnosti: vzdelávanie v rodnom jazyku, šíriť osvetu, študovať dejiny, čítanie, výklad našich aj slovanských autorov. Napokon vláda túto spoločnosť zrušila.
1836 – vychádzka na Devín, kde účastníci prijali ku krstným menám aj symbolické slovanské mená.
1837 – vláda zakázala tieto stretnutia. Predstavitelia presunuli činnosť na katedru reči a literatúry česko-slovanskej.
1843 bol Štúr z katedry pre svoje pokrokové myšlienky odvolaný. Jeho študenti odišli vtedy na protest do Levoče. (Janko Kráľ napísal báseň Duma bratislavská a Janko Matuška Nad Tatrou sa blýska)
1843 – Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom u Hollého. Uzákonenie spisovnej slovenčiny. Slovenčina bola založená na stredoslovenskom nárečí. Mala fonetický základ - Hodža neprijal tento pravopis, presadzoval etymologický. Až Hatala ju prepracoval a túto podobu prijali aj bernolákovci – odvtedy je spisovná slovenčina jednotná. Prvá oficiálne vydaná kniha v tomto jazyku – Prvý ročník almanachu Nitra. Túto podobu spis. jazyka oficiálne prijal spolok Tatrín - začal vydávať knihy v tomto jazyku. Ostro proti tomu vystupoval Ján Kollár, avšak čoraz viac autorov prijímal tento jazyk za svoj – Kollárove názory neakceptované.

Štúrovci videli záruku literárneho rozvoja v zdravom jadre slovenského ľudu – orientovali sa na jednoduchý ľud. Neorientovali sa len na zobrazovanie minulosti, ale zobrazovali ľud aj v súčasných podmienkach. Zobrazujú aj minulosť – aktualizujú ju, na uvedomenie nedostatkov prítomnosti.
Opierali sa o ľudovú slovesnosť. Hlavným literárnym okruhom sa stáva lyrika. Vznikajú nové žánre (dráma) je to ponáška na ľudovú pieseň. Najčastejší útvar bola balada. Prvky protifeudálneho odboja, prostriedky, básnické obrazy. Typická je sylabická prozódia. Rozvíja sa aj próza, ale menej – historické povesti, kratšie prózy zo súčasného života.

1848 – politickým cieľom bolo uznanie zvrchovanosti slovenského národa nad slovenským územím, správa tohto územia a uznanie slovenčiny za spisovný jazyk a preto Hurban, Hodža a Štúr vypracovali v Lipt.Mikuláši 1. politický program – Žiadosti slovenského národa. Bola vypracovaná pre uhorský snem a kráľa. Tvoria vyvrcholením národnostných snáh. Uhorská vláda neakceptovala žiadosti. Hodža, Hurban a štúr sa zachránili pred zatykačom útekom do Prahy, kde sa konal Slovanský zjazd. Maďari nehodlali dať slovákom ani jazykové práva. Boj bol nevyhnutný – dobrovoľné výpravy. Počas revolúcie sa snažila Viedeň získať spojencov a preto začala podporovať nemaďarské národnosti. Slovákom sa naskytla príležitosť na presadenie požiadaviek. Vytvorili vo Viedni Slovenskú nár.radu – riadila ozbrojené akcie a reprezentovala národno politické požiadavky. Konala sa letná a zimná výprava. Reakčná strana Viedne však svoje sľuby nesplnila a tak sa povstanie skončilo neúspechom.

Hrdinovia:
- ľudového pôvodu, prebratí z ľudovej slovesnosti (zbojníci)
- výnimočný človek vo výnimočnej situácii, ale bol spojený s národom
- spájanie osobného a národného (potrieb) - Štúr
- ide o autoštylizáciu básnika
- nebol to odcudzenec spoločnosti, zrastený so spoločnosťou

Ďalšie znaky romantizmu:
- tragizmus
- historizmus - obracanie sa na témy z minulosti
- titanizmus - snaha o vykonanie veľkého činu pre národ