Po porážke revolúcie 1848/49 sa prísľuby o zrovnoprávnení národov Uhorska sa neuskutočnilo. Literárny vývoj po revolúcii sa delil na 3 obdobia:

1.roky absolutizmu (1849-1859) – Literárny život stagnuje. Vládol Bachov absolutizmus – absolutistický režim ministra Bacha z viedenskej vlády. Bránil rozvoju národného a spoločenského života – tlačové cenzúri, maďarizácia, obnovený spor o spisovný jazyk. Prestali vychádzať Hurbanove Slovenské Pohľady a začali sa vydávať viedenské noviny Slovenské Noviny. Prostredníctvom nich začal Kollár presadzovať staroslovienčinu (upravenú češtinu) ako úradný jazyk Slovákov. Situácia sa stala impulzom reformy spis.jazyka – podľa Hodžových návrhov vypracoval Hattala Krátku mluvnicu slovenskú – zaviedli etymologický pravopis.

2. uvoľnenie politického života (1860-1867) – Obdobie zvýšenej aktivity romantikov a živej publistiky. Po páde Bachovho absolutizmu sa Októbrovým diplomom vzbudili nádeje na zrovnoprávnenie Slovákov v Uhorsku. Začal vychádzať politický časopis Peštbudínske vedomosti. Na zhromaždení v Turčianskom sv.Martine – 6.,7.júla 1861 – sa prijal dokument Memorandum slov.národa – žiadalo uznanie slov.národa a jazyka v Uhorsku (Sloboda, rovnosť a bratstvo národov), školstva, kultúry. Z požiadaviek boli uskutočnené len niektoré:
·zriadenie slov.gymnázií – Martin, Kláštor pod Znievom a Revúca
·zriadenie celonárodnej inštitúcie Matica slovenská (1863) v Martine – kultúrne a lit.otázky

Toto obdobie sa nazýva matičné obdobie. Začali vychádzať časopisy (Sokol, Orol), humorný časopis (Černokňažník) a almanachy (Lipa, Tábor, Živena).Romantici zvýšili svoju tvorbu (Chalúpka, Botto, Kalinčiak). Vznikla nová politická strana Nová škola – snaha o dorozumenie s maďarskými liberálmi, vydávanie Slov.novín, hlásala princíp federalizmu. Získavala si spisovateľov a dávala priestor mladým.

3. formovanie mladej lit.generácie a odumieranie romantizmu v lit. aj v myslení slov.spoločnosti. Po rak.-uhor.vyrovnaní zanikli výhliadky na spravodlivé riešenie postavenia slov.národa. Uhorská vláda neuznávala Slovákov ako národ. Zatvorila školy a zrušila Maticu slovenskú. Začala obdobie prenásledovania slov.národovcov a inštitúcií – obdobie otvorenej maďarizácie.

Romantizmus ustupuje realizmu. V 60. – 70.rokoch následuje rozvoj vied a priemyslu a nastolujú sa nové spol. a mravné problémy – témy zo súčasnosti. Približuje sa k hovorovej reči. Nové lit.žánre: próza – besednica, črty, poviedky, satira, ďalej lyrika a dráma. Tradičný klasicistický hrdina má nového partnera v podobe praktického muža činu – realistu.

Jonáš Záborský žil v matičnom období. Nerozumel si so Štúrom a vystupoval proti nemu. Píše poéziu, divadelné hry, poviedky a rozsiahlejšiu prózu. V prózach reaguje na krízove javy porevolučného obdobia.

Napísal poviedku 2dni v Chujave a skladá sa z 2 častí:
1.Deň škaredý – sociálna kritika
2.Deň pekný – snažil sa nájasť východisko z nepriaznivého soc.a duchov. Rozpoloženia Slovákov
Autor v nej odkrýva čitateľovi dovtedy málo známy svet biedy dedinského ľudu. Uplatňuje sa tu opisný realizmus s prvkami kritického realizmu.

a)Deň škaredý - je to realistická časť, je ostrou satirou na byrokraciu a zemianstvo, autor tu podáva realistický obraz biedy dedinského ľudu, kt. je spôsobená feudálnymi vzťahmi a alkoholizmom, vykresľuje tu jeho problémy a nedostatky ako vykorisťovanie, zaostalosť, pijanstvo, hrubé mravy atď. Tento stav vidí ako dôsledok bezprávneho zaobchádzania s ľuďmi. Kritizoval sedliakov za to,že nemajú dostatok sebaúcty a sami seba ponižujú, vyčítal im alkoholizmus (kritický realizmus)
b)Deň pekný - je úplným opakom prvej časti, autor tu predstavil vysnívanú, ideálnu skutočnosť
- postavy: autor na postavách zobrazil množstvo negatívnych, ale aj pozitívnych vlastností

sedliaci :
• Zajac – bývalý husár, teraz dedinský šašo, rád pije
• Kožuch – je najbezočivejší v celej obci, s každým sa háda, pije, kradne
• Pelechavý – je bohatý, ale skúpy, chodí chud. oblečený
• Humenský – ako jeden z mála chodil do školy, ale teraz je chudobný, nemá rád richtára, lebo si myslí, že on by mal byť richtárom
• Bučak – bývalý vojak, je hrubý, neokrôchaný
• Lipnický – pijan, kvôli alkoholu mal dlžoby, keď nemal alkohol, triasli sa mu nohy aj ruky

panské postavy:
• Kobzay – bohatý statkár, vykorisťuje sedliakov, vyvyšuje sa nad nimi, je na strane Maďarov
• pán s veľkým nosom – úradník z mesta, tiež maďarón, ale po maďarsky poriadne nevedel, je povýšenecký, nespravodlivý, podlizuje sa pánom

inteligencia:
• Hučko – richtár, nepije, vo všetkom s pánmi súhlasí, ale je spravodlivý a tvrdý na sedliakov, nakoniec pomáha pri obnovovaní obce
• Čulík – evanjelický farár, maďarón – šíri maďarizáciu,čím sa zaliečal pánom
• Koreň – starý učiteľ, bol neschopný, rád pil, vychoval generáciu pijanov, nemravníkov a pohanov
• Rozumovský – dedinský úradník, slúžil u Kobzaya, ale bol národne uvedomelý, neskôr sa tiež podieľal na obnovovaní obce, (prostredníctvom mena autor zdôrazňuje dôležitosť a funkciu rozumu pri prerode obce)
• Semenák – nový učiteľ, zmení obec na nepoznanie, dá postaviť novú školu, vzdeláva deti, vybuduje materskú škôlku, šíri osvetu
• Rastic – nový farár, je hlavným organizátorom v obci, založí obecnú pokladnicu,navrhne sedliakom odkúpiť Kobzayove pozemky, tým získajú aj panské lesy, dá vybudovať nové domy, upraviť okolie a sedliakov prevychová,v dedine takmer vymizne pijanstvo
• Stupnický – právnik, vybavuje všetky obchodné záležitosti ako predaj Kobzayových majetkov, má na starosti pokladnicu

Deň škaredý : Do dediny prichádzajú panskí úradníci z mesta, aby pre dedinu zostavili rozpočet, vybrali dane a pokuty. Pán s veľ. nosom bol hosťom u statkára Kobzayho, ktorého prosil, aby poskytol peniaze na výstavbu chudobinca. Ale Kobzay ho odmietol, a tak pán s veľ. nosom aj napriek nesúhlasu sedliakov peniaze vymohol od nich. Potom pán ešte nariadil aby v dedine opravili most, dal vypalicovať Kožucha, lebo opitý kritizoval pánov a napokon dedinčanom určil, koho majú voliť za snemového poslanca. ( tu sa prejavuje sociálna diferenciácia a nadradenosť byrokracie). Večer sa všetci dedinčania schádzajú v krčme, pijú a nadávajú na pánov. Priamo v krčme zomrie od alkoholu jeden z dedinčanov, mladý kováč, ale sedliakmi to ani nehne a ďalej veselo pijú. V druhej krčme sa koná divadelné predstavenie, ale sedliakov to veľmi nezaujíma, radšej obetujú peniaze na pijatiku ako na kultúru. Tým sa končí deň škaredý. ( obraz pijanstva, nízkosti charakterov, hrubosti a apatického nazáujmu)

Deň pekný: Po niekoľkých rokoch sa v dedine všetko zmenilo k lepšiemu. Bolo oficiálne zrušené poddanstvo, nastala sloboda. Nový farár Rastic spolu s učiteľom Semenákom a advokátom Stupnickým zmenili obec na nepoznanie (mená majú svoj význam- Rastic- kult., hosp. aj soc. rast obce; Semenák- zasiatie nového semena do obce, znak prerodu obce k lepšiemu, Stupinský – potreba systematického, stupňovitého plánovania úloh). Postavia novú školu, sýpku, založia obecnú pokladnicu, rozumne rozvrhnú financie. Obec začína rozkvitať. Potom sedliaci dajú na farárove rady a odkúpia panské pozemky, postavia si nové domy a upravia okolie. Zmenia sa aj po charakterovej stránke, začnú si uvedomovať, ako sa správali, posielajú deti do školy, venujú sa osvete a niektorí dokonca aj prestanú piť. Takto radostne a optimisticky končí deň pekný.

Znaky realizmu:
• autor zobrazuje aktuálnu tematiku
• postavy nie sú idealizované, majú veľa neg. vlastností
• postavy predstavujú rôzne spoloč. vrstvy

Znaky naturalizmu:
• konanie postáv je silne determinované prostredím a dobou
• vykresľuje krutú biedu s drastickými scénami (palicovanie,alkoholizmus, bitky)

Znaky romantizmu:
• kontrast medzi skutočnosťou v Dni škaredom a vysnívaným ideálom v Dni peknom

Najdúch - veselohra v piatich dejstvách
Autor využíva kritický realizmus s prvkami romantizmu. Je to hra zo súčasného spoločenského života. Dramatický útvar autor využíva na dôkladnejšie zainteresovanie jednotlivých spoločenských tried a vrstiev na deji, aby tak ukázal ich mravný profil.
námet: Chujava na prahu revolúcie 1848-49
téma: voľby slúžneho a osud nemanželského dieťaťa, láska Ľudmily a Jablonkaya
idea: mravný úpadok zemianstva
konflikt: medzi zemanmi a dedinským ľudom, medzi vôľou chamtivej matky a láskou dvoch mladých ľudí

dej: Dej sa odohráva v čase volieb slúžneho, ktoré chce vyhrať Gejza Kobozy. Ten je však nevzdelaný, namyslený, ľud stále bije a voľby môže vyhrať len podplácaním. Preto si usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky Sajhy, ale najmä samotnú Sajhu, ktorá tiež túži len po bohatstve. Neberie pri tom na ohľad Ľudmiline city. Ona je však zaľúbená do Jablonkaya, príslušníka pokročilého zemianstva. S ním ujde a tajne zosobáši. Medzitým objaví Gejza na svojom dvore povrhnutého koperdaňa, ktorého otcom je on sám. Keďže nechce, aby sa to rozšírilo, zavrie Maňušu Rojkovičovú, matku dieťaťa. Ľud sa o tom aj tak dozvie a chce potrestať Kobozyovcov. No zasiahne kňaz a pobúrený ľud ukludní. Nakoniec víťazí dobro nad zlom. Koperdaň, po tom, čo prejde mnohými rukami, sa opäť dostane k pravému otcovi. Voľby vyhrá Jablonkay a získa aj požehnanie od Ľudmiliných rodičov, pretože ziskuchtivej Sajhe zhorý dom aj všetok majetok a musí Ľudmile odpustiť. Gejza príde o úrad aj nevestu, musí sa starať aj o najdúcha a vyjde celej dedine na posmech.

prvky romantizmu: láska Ľudmily a Jablonkaya, túžba Gejzu vyhrať voľby
prvky realizmu:podplácanie pred voľbami, opilectvo zemanov

hlavné postavy: Gejza, matka Vybubnovaná, otec Kobozy
Sajha, jej dcéra Ľudmila
Jablonkay - Ľudmilin milenec
charakteristika postáv: Autor je úspešnejší vo vykresľovaní negatívnych charakterov, pozitívne typy iba načrtáva.
Gejza: nevzdelaný, povýšenecký, zdierač ľudu
„Ten každé slovo sprevádza šľahnutím korbáča“
Vybubnovaná: Gejzova matka, chamtivá, bažiaca po majetku, krutá
„Mestskí páni dali vybubnovať, že kto k nej
pôjde slúžiť, aby so žiadnou žalobou sa
neukázal, bo vedel, kam ide.“
Kobozy: Gejzov otec, rovnako chamtivý ako Vybubnovaná
Sajha: bohatá statkárka, svoj majetok nadobudla obrovskou lakomosťou
„...u nás tá najhnusnejšia skrbnosť. Čeľadi u nás
často niet už len pre stravu. Viac sme hladní ako sýti.“
Ľudmila: pravý opak matky. Ľuďom rada pomáhala, na peniazoch jej nezáležalo.
„Panička naša je anjel. Trpí s nami, teší nás, hojí
dľa možnosti matkou zasadené rany.“
Jablonkay: príslušník pokročilého zemianstva, vzdelaný, slušný

Najdúch je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva, čo najvýstižnejšie opisuje monológ Kozáka farára :
Sedíte v národe tomto opustenom ako osada večných cudzincov. Od tisíc liet nemohli ste sa ešte zliať srdcom s ľuďmi týmito...Chcete byť kvetom spoločnosti a len smrad rozširujete. Pokladáte sa za vzdelaných, lež vzdelanosť vaša je len vylíčené barbarstvo. Vedy nepestujete, umeniam nenapomáhate, vlasti ničím neslúžite. Ohradili ste sa tisícimi nápravami a užívate ich len ku konečnému zhovädeniu ubiedeného ľudu, v ňom sami vediete život polodivochov.

Panslavistický farár
- autobiograf. dielo
- hl. postav: Žarnovič
- Bachov absolutizmus, farár študoval vo Viedni, národovec, poslali ho na odľahlú faru
- Žarnovič - človek plný ideálov a nádejí, stretáva sa s podlosťou, konflikt s okolím (chceli sa ho zbaviť), kritika pokrytectva sedliakov, rozpory s cirkvou a rozpor so Židom; vzdelanec, kt. sa snaží pomáhať zaostalému ľudu, no jeho snaha bez odozvy

Faustiáda
- fantastická hrdinská báseň
- satira na uhorské pomery 50-tych a 60-tych rokov
- Doktor Faust sa vyberie do Kocúrkova, predtým nebo, očistec, peklo
- zastavenie v nebi - satira na utláčateľskú vládu
- zastavenie v očistci, pekle - nepriatelia slovanstva, zradcovia
- dostáva sa do Kocúrkova
- prišiel poraziť obra Puchora - vyžierať a strašič kraja zahnojenými chlievmi (symbol utláčateľského Bachovho absolutizmu)
- Faust ho oslepuje, oslobodzuje stádo z chlievov, obor Puchor od zlosti skamenie
- satira na sociálne a polit. pomery v Uhorsku

Ján Palárik patril k najvýznamnejším dramatikom matičného obdobia. V divadelných hrách videl výchovu ľudí.

Veselohra Inkognito – Nadviazal na kocúrkovskú tému, ktorá sa odvýja v malom meste za bachovho absolutizmu. V hre použil ľudové spevy. Zosmiešňuje falošné uhorské vlastenectvo, hlúposť, pretvárku, pomýlenú výchovu mládeže, mamonárstvo, odnárodňovanie.
Dej: Everlín je ponemčená dcéra vdovy Sokolovskej (po kocúrkovskom richtárovi). Pán Potomský, chce oženiť svojho syna s Everlínou. Ona je už oddávna prisľúbená olejkárovmu synovi, básnikovi Jelenskému, ktorý prišiel do Kocúrkova inkognito, preoblečený za kosca. Everlín, nepoznajúc ho, sa mu zdôverí, že nechce básnika. Súčasne prichádza do mestečka Potomského pomaďarčený syn Jelenfy, preoblečený za maďarského herca. Na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlíne, matka s dcérou omylom prečítali meno Jelen(fy). Nakoniec sa odhalia jednotlivé osoby. Potomskovci dostali košom a Jelenský s Everlínou pripravili pre koscov veselicu.
-Odhaľovanie skutočného charakteru postáv, víťaztvo lásky nad sebectvom, ušľachtilosť nad špekuláciami, úcty k národu nad pohŕdaním národným citom
-Zbližovanie vlasteneckej inteligencie s odrodilými malomeštiakmi

Veselohra Drotár - je to oslava pravého Slováka medzi odnárodnenými Slovákmi.
Dej – peštianský továrnik Rozumný zamestná drotára Bubenčíka a sľúbi mu že mu pomôže nájsť jeho brata. Do Pešti prichádza Poliak Zalewský, ktorý ma doklady pomaďarčeného Bulenčikovho brata Dobošího. Rozumný si myslí že je to Bulenčíkov brat a pripraví stretnutie. Pravdu vie židovský obchodník a Zalewského vydiera. Zalewský mu sľúbi že zvedia Rozumného dcéru Ľudmilu a v deň jeho sobáša s ňou mu vyplatí peniaze. Do Ľudmily je ale zaľúbený skutočný Doboši aj on je zamestnaný u Rozumného ako domovník. Drotár spozná svojho brata a povie pravdu továrnikovi. Zalewský má výčitky svedomia a udá sa na polícii. Továrnik mu odpustí a vybaví mu milosť. Zalewský sa ožení s Ľudmilou a Bulevčík s neterou Rozumného.

Veselohra Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Postavy: Grófka Eliza Hrabovská
Oriešok (školský učiteľ)
Miluša (jeho dcéra, grófkina spoločnica)
Ľudovít Kostrovický)
Rohon (zememerač, Kostrovického priateľ)

Stručný dej: Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušou. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna.
Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje. Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.

Téma: zmierenie šľachty a ľudu + zmierenie Slovákov a Maďarov
Idea: sila lásky a priateľstva
- zápletka spočíva v dvojakej zámene postáv Miluši s grófkou a Rohona s barónom. Zámena postáv vytvára mnoho komických udalostí, zaľúbia sa do seba /tí, ktorí sa majú/, koniec = dve svadby.
- chcel poukázať na vlastenectvo slov. inteligencie a vlastenectvo je neodmysliteľné bez lásky k ľudu. Prostredníctvom tohto vlastenectva si inteligencia získava rešpekt u šľachty. Palárik zidealizoval šľachtické postavy. Palárik vyzýva, aby nezapierali národy Uhorska svoj pôvod, chce, aby sa na Slovensku rozprávalo po slovensky.

Hlavné postavy:
grófka ELIZA HRABOVSKÁ- sirota, veľmi milá a priateľská, váži si ľudí, hlási sa k slovenskému pôvodu
MILUŠA- dcéra učiteľa, ktorá je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku; je krásna, vzdelaná a bystrá, pozná cudzie jazyky, ale uprednostňuje slovenčinu
barón ĽUDOVÍT KOSTROVICKÝ- snúbenec grófky Hrabovskej, úprimný v citoch; má slovenský pôvod, ale hlási sa k Maďarom- maďarón
inžinier ROHON- priateľ baróna zo študentských čias; pôvodom Slovák, ale prostredím pomaďarčený; veľký Milušin vplyv- vráti sa k Slovákom
Orieška- dedinský rechtor, Milušin otec; statočný a múdry človek
komorná CAPKOVÁ- nafúkaná a nesympatická slúžka; veľmi povýšenecká k služobníctvu i k Miluši