Začiatky literatúri súvisia so vznikom prvých vyspelých civilizácii. Toto obdobie sa nazýva starovek. Do starovekej lit. patrí:
· ORIENTÁLNA LIT. (summerská, akkadská, egyptská, hebrejská, indická, čínska)
· ANTICKÁ (grécka, rímska)

Orientálna lit. vznikla 3.000 p.n.l – 500 n.l. Miestom jej vzniku je Mezopotánia – Orient (Blízky východ). Žili tam národy Summérov a Akkádov.
Sumerskú lit. - hrdinský epos o Gilgamešovi

Je to najstaršia písomná pamiatka, ktorá bola nájdená pri archeologických vykopávkach napísaný na 12 tabuľkách klinovým písmom. Autor je neznámy. Kompozíciu tvorí priateľstvo a život Gilgameša. Hlavným hrdinom je Gilgameš – slávny hrdina mesta Uruk, múdry, krásny a silný smrteľník. Dej však začína tak, že Gilgameš je krutý k svojim poddaným, ktorí preto požiadajú o pomoc bohov. Tí zošlú na zem Enkidua, ktorý v zápase s Gilgamešom vyhrá. Potom sa spriatelia. Spoločne zabijú obra Chuvavu, ktorý rozsieva zlo. Gilgameš odmietne lásku bohyne Ištar, ktorá preto zošle na zem nebeského býka. Ale tak ako zabili obra, tak spoločne zabijú aj býka. Enkidu urazil bohyňu a preto umiera. Enkidov duch našepká Gilgamešovi, aby putoval za jediným nesmrteľníkom, ktorý prežil potopu. – Utanapištinom. Gilgameš hľadá tajomstvo večného života. Nezíska nesmrteľnosť, lebo nedokáže bdieť 6 dní a 7 nocí a keď vyloví z mora rastlinu nesmrteľnosti, tak mu ju zožerie had. Po neúspešnom hľadaní sa vracia do svojho kráľovstva a zmysel života nachádza v práci pre svoj ľud.
Idea: Od kvality života človeka závisí, či jeho meno ostane nesmrteľné.

Epos – veľká epická forma vychádzajúca zo starovekých mýtov. Postavami sú nadprirodzené bytosti alebo osoby s výnimočnými schopnosťami, s pomocou bohov konajú zázračné činy. Bohovia zasahujú do deja.

Hebrejská lit. je najmladšia staroveká literatúra. Tradovala sa z generácie na generáciu, najmä židovskou nábož.pospolitosťou. Predstavuje ju najmä Biblia – písmo sväté starého a nového zákona. Starý zákon – kresťanská a najmä židovská náb.kniha, obsahuje dejiny židovského národa, mravné a nábož.zásady, proroctvá, 5 kníh mojžišových. Nový zákon kresťanská lit.pamiatka, ktorá sa zaoberá so životom a učením Krista. Obsahuje 4 evanjélia, skutky a listy apoštolské, život Krista, zjavenie sv.Jána. Od Noaha po potopu sveta.

Antická lit. je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek a jeho kultúru. Zahŕňa starovekú grécku a rímsku literatúru.

a) Grécka lit. – Najčastejšie útvary: epos, bájka, báj, tragédia, komédia. V dielach sú často zastúpený bohovia majúc vlastnosti ľudí. V bájach sú často spomínané posvätné miesta Olymp – sídlo bohov, Parnas – sídlo múz, Delfy – veštiareň. Charakteristickým znakom je osudovosť – nik neujde svojmu osudu.

Báje – najstaršia podoba ľudovej slovesnosti. Súbor báji = mytológia. Tradovali sa ústne z generácie na generáciu a rozprávali sa pri rôznych obradoch. Témy sa týkajú hrdinských činov, vzniku prírod.úkazov, potrestanie ľud.slabostí, vznik ľudstva, rastlinstva, zvierat, láska, život bohov. Bohovia zasahujú do deja. Má ponaučenia. Záver sa končí buď tragicky alebo šľachetne.
Bájka – malý žáner epiky, ktorý alegoricky vyslovuje mravné ponaučenia alebo sa vysmieva zlu. Vystupujú tu zvieratá a rastliny obohatené o ľudské vlastnosti.
Známy bájkar bol Ezop – pôvodom otrok, ktorý do Grécka prišiel z Trácie, alebo Frýgie. Písal krátke prozaické príbehy – bájky, väčšinou zo sveta zvierat, ktoré sú obohatené o ľudské vlastnosti. Známe bájky od Ezopa sú Jeleň pri jazierku, Pes a kúsok mäsa, Hvezdár, Krab a jeho mať.

Grécku lit. vystihuje najslávnejšia epická skladba Ilias a Odysea. Autorstvo sa pripisuje Homérovi. Eposy sa viažu k trójskej vojne.
Ilias : hrdinský epos, ktorý sa dejovo dotýka posledných 51 dní 10-roč.vojny medzi Trójou a Spartou, ktorú vyvolal syn trójského kráľa Paris, keď uniesol Helenu – ženu spartakovského kráľa. Ústredným motívom je hnev gréckeho bojovníka Achilla. Odmieta bojovať a až keď najlepší trójsky hrdina Hektor zabije jeho priateľa Patrokla, vráti sa Achilles do boja a Hektora zabija. Bohovia zasahujú do deja.
Odysea – epos predovšetkým o dobrodružstvách na mori. Odyseus sa vyznamenal už pred hradbami Tróje, keď dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli achajskí bojovníci a tak dobyli mesto. Dej sa odohráva na konci 10roka po skončení trójskej vojny. Bohovia môžu meniť osudy ľudí – nedovolili Odyseovi vrátiť sa domov. Jeho cesta je ťažká a úmorná. Odysea stíha hnev vládcu mora Poseidona, pretože vypichol jeho jedinému synovi Kyklópovi oko. Ochraňuje ho všaj aj moc bohyne Pallas Atény.
V lit. tohto obdobia dosiahla najväčší úspech tragédia. Hlavnými znakmi sú, že hrdina v boji zahynie, pretože nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľom alebo nepriazňou osudu. Hl.hrdina si získava sympatie diváka svojou odvážnosťou. Sú idealizovaný.

Najznámejšiou je Antigona od Sofoklesa. Po smrti Oidipa sa jeho synovia hádajú o vládu nad Tébami. Polyneikos bol vyhnaný a obrátil sa proti Tébam. Obaja bratia v boji zahynú. Nový vládca Kreón pochová Eteokla so cťou a pod hrozbou smrti zakáže spravičť to isté s telom vlastizradcu Polyneika. Ich sestra Antigona ho však pochová. Kreón ju odsúdi na smrť zamurovaním zaživa, hoci je snúbenicou jeho syna Heimona. Až výstraha veštca ho presvedčí odvolať zákaz a ponáhľa sa Antigonu oslobodiť. Je však neskoro - Antigona spácha samovraždu. Heimon sa preboodne nožom a jeho manželka si tiež vezme život. Kráľ je tak potrestaný. Hlavnou myšlienkou je, či Antigona bude rešpektovať zákony pozemských ľudí alebo bohov. Antigona bola odvážna, odhodlaná, cieľavedomá, obetavá, spravodlivá, rozhoduje sa samostatne. Fyzicky umiera,ale morálne je víťazom.