Emigroval a jeho diela boli zakázané. V zahraničí naďalej pokračoval v spisovateľskej práci, publikoval prevažne v nemčine. Do slovenského literárneho života sa vrátil po novembri roku 1989.

Román Smrť sa volá Engelchen má autobiografický charakter. Engelchen symbolizuje fašizmus.
Téma: boj partizánov proti fašizmu
Idea: reakcia a konanie ľudí v čase SNP a vojny, ukázať vnútornú silu človeka, povzniesť sa nad osobné veci a prispieť k porážke fašizmu.
Hlavné postavy:

Voloďa – hlavný hrdina, rozprávač (autor),
Nikolaj – ruský veliteľ partizánskeho odriadu, autorita, rodený vodca, inteligentný a vycvičený
Marta – tajná sovietska agentka, spávala s nemcami kôli informáciám, židovka
Eliška – starostlivá sestrička, nedotknutá vojnou, pekná a skromná, zaľúbi sa do Voloďu
Peter – srb, krvilačný, silný chlap, tvrdohlavý a hrdý. Veliteľ skupiny, neskôr sa ukáže, že schopný a čestný a keď treba vie pomôcť
Griška – nepekný, ale schopný veliteľ skupiny, nevýrazný ale šikovný
Engelchen – prezývka nemeckého veliteľa Jagkomanda, symbol zla a utrpenia, vrah
Skorzeny – vysoký nemecký vojenský hodnostár, vynikajúci taktik, sadista
Pospíšil – keď vyhrávali nemci, bol nemec, keď sovieti, slovan. V meste ho nikto nemá rád. Dovezie raneného Voloďu do nemocnice
Dr. Brázda – primár v nemocnici, kde sa lieči Voloďa, skúsený lekár
Jožina – miestna radodajka z Ploštiny, neskôr sa pripojí k odriadu

Opis:

Autor dôkladne popisuje prírodu Ploštiny, lesy v jej blízkosti a aj obyvateľov samotnej dediny, hrdinov, ktorí denne riskovali svoje životy, pretože schovávali a kŕmili partizánov. Všetci partizáni si boli vedomí toho, že o víťazstve sovietov sa rozhodlo inde, ale ich deštrukčná činnosť približovala koniec vojny, ktorý si priali obe strany. Nikolajov odriad mal za sebou výhradne úspešné akcie, vďaka výbornej taktike a dobrému vybaveniu, ktoré ukoristili Nemcom. Voloďa vedel vynikajúco nemecky a preto bol občas vyslaný do mesta na stretnutia s Martou – špiónkou.

Dej:

Dej sa odohráva zväčša v nemocnici, v mysli zraneného, ochrnutého vojaka Voloďu. Vystupuje tu doktor Brázda, primár, ktorý si Voloďu obľúbil , aj keď mu to nedáva najavo. Eliška si zamiluje Voloďovo rozprávanie. Ten jej rozpovie, ako žili, že s celým odriadom boli jeden. Časom sa začne Voloďova noha uzdravovať a s ňou aj jeho myseľ. Zamiluje sa do Elišky, aj ona do neho. Marta, jeho stará láska sa s ním príde rozlúčiť, že odchádza do Kanady. Voloďa si uvedomí, že vojna ju zničila, že viac nieje človekom. Niesla priveľkú ťarchu, ťarchu židovského dievčaťa, ktoré sa bez slova a dobrovoľne podrobovalo hnusnej úchylke Skorzenyho, pre informácie, ktoré denne zachraňovali životy. Jej Kanada bola smrť. Otrava morfiom. Voloďa to chápal. Aj on zažil svoje a nebyť sestričky Elišky, zostal by zvieraťom. Presne to z neho spravila vojna. Týždne na nohách v horách, bez jedla, často spali len hodinu, či dve.

Po nešťastnej nehode, keď mu zomrel najlepší priateľ a veliteľ Nikolaj, sa vydali na akciu. Tá sa síce podarila, ale keď šli naspäť do dediny, našli len plačúce ženy a matky. Všetkých ploštinských chlapov upálili za živa. Právom si to dávali za vinu, veď dedinu by ubránili. V tejto časti sa začína všetko obracať k horšiemu. Narýchlo zvolia nového veliteľa – ryšavého Grišku. Rozhodnú sa napadnúť nemeckú kolónu, kde Marta v ošiali chladnokrvne zabije Skorzenyho, čím na partizánov poštve Engelchenove