- rozvíjala sa na prelome 19. a 20. storočia
- kríza buržoázneho spoločenského zriadenia, ktorá má dopad na ľud; neistota vedie k tomu, že človek sústreďuje pozornosť na seba; umelci nezobrazujú objektívnu, ale subjektívnu skutočnosť, prechádzajú od rozumu k citu
- ľudia strácajú ideály, lebo sa blíži vojna; umenie sa vytráca, nastupuje veda
- literárna moderna prináša do umenia človeka samotára
- patrí sem: symbolizmus, dekadencia a impresionizmus – navzájom sa dopĺňali
- symbolizmus – vznikol vo Francúzsku koncom 19. storočia; základným stavebným materiálom je symbol, ktorý predstavuje myšlienku a je subjektívnym vyjadrením autora; veľkú úlohu v tvorbe autorov zohrával ich vnútorný svet
- dekadencia (úpadok) – je akýmsi predvojom symbolizmu; bol to výrazne individualistický, úpadkový, umelecký smer na konci 19. storočia
- impresionizmus (nálada, dojem) – vznikol vo výtvarnom umení; nepopiera objektívnu skutočnosť, ale tvrdí, že rôzni autori môžu vidieť objektívnu skutočnosť odlišne; zdôrazňovala sa forma diela na úkor obsahu; v literatúre sa nerozvinul ako čistý smer, ale ako tendencia
- parnasizmus – literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom; autori tejto školy odmietali spätosť umenia so spoločenskou realitou, odmietali skutočnosť a jej problémy; podľa nich je zmyslom poézie dokonalá krása a umenie je samo o sebe cieľom
- symbolizmus a impresionizmus strácajú postupne v 10. – 20. rokoch 20. storočia svoj vplyv; symbolizmus si našiel uplatnenie skôr vo výtvarnom umení a impresionizmus zas v hudbe; umelci hľadajú nové spôsoby vyjadrenia a prechádzajú od pasivity k aktivite; sú tu prítomné revolučné myšlienky – jednotlivé prúdy si vytvárajú svoje programy a manifesty
- avantgardu delíme na dva prúdy: kubizmus – futurizmus – abstrakcionizmus a expresionizmus – dadaizmus – surrealizmus
- kubizmus – prejavuje sa najmä v maliarstve a sochárstve a zobrazuje objektívnu realitu v pravidelných geometrických tvaroch
- futurizmus – zrodil sa v Taliansku a je to vlastne oslava techniky a civilizácie, kult sily, pohyb, dynamika, čin, odmietanie noriem, ruch a tempo rodiaceho sa priemyselného sveta; literárny futurizmus používa odborné výrazy a nepoužíva interpunkciu
- abstrakcionizmus – kladie dôraz na neskutočné, iracionálne a zrieka sa objektívneho zobrazovania sveta
- expresionizmus – vznikol v Nemecku; charakteristická je citovosť, subjektívnosť a ľudskosť; odsudzuje vojnu, zdôrazňuje osobný postoj a vzťah človeka ku skutočnosti
- dadaizmus – vznikol vo Švajčiarsku; odmieta staré tradície a znamená návrat k detskému svetu, jeho bezstarostnosti, hravosti a čistote, ako protikladu k 1. svetovej vojne; iniciátorom dadaizmu bol Francúz Tristan Tzara; uprostred jeho básnickej tvorby stojí človek so všetkými problémami modernej civilizácie a s pocitmi večného strachu o svoju existenciu
- surrealizmus – nadviazal na dadaizmus; surrealisti sa snažili slovom zachytiť citové pohnútky, vzruchy a zážitky, ktoré im diktovalo podvedomie; dôležitými znakmi ich tvorby boli sen, podvedomie, fantázia a psychický automatizmus (automatické písanie, voľné radenie myšlienok); jeho hlavným predstaviteľom bol Andre Breton
- slovenská literárna moderna – nastupuje začiatkom 20. storočia; reaguje na buržoázne spoločenské vzťahy a nadväzuje na svetovú modernu a literárne tradície, ale hľadá aj nové umelecké postupy; autori vyjadrovali svoje dojmy, zážitky, opisovali lyrického hrdinu a sociálne problémy; bojovali za spoločný cieľ – národnú slobodu, a tak vznikol Zborník slovenskej mládeže, v ktorom sa predstavuje mladá generácia autorov s ich národnými myšlienkami (hl. Ivan Krasko)
- objavujú sa tzv. básne v próze alebo lyrická próza, ktorá zobrazuje reflexívne a dojmové zobrazovanie skutočnosti; básnici používajú voľný verš
-vydávali sa časopisy – Prúdy, Verlain, Rusi, Maďari
- Ivan Krasko, Janko Jesenký
Ivan Krasko
-je vedúcou osobnosťou slovenskej literárnej moderny
- vlastným menom sa volal Ján Botto (synovec Jána Botta)
- študoval na nemeckom a rumunskom gymnáziu; v Prahe vyštudoval technickú chémiu a v Čechách ešte študoval jazyky a pracoval v spolku Detvan; stal sa členom Českej akadémie vied a v 40-tych rokoch získava titul národného umelca
- bojoval v 1. svetovej vojne, ale pre chorobu sa z frontu vrátil
- častým motívom jeho diel je samota; nadväzoval na Hviezdoslavovskú a Štúrovskú poetiku a inšpiroval sa Bironom, Hviezdoslavom a Rusmi
- Hviezdoslav
- venoval sa Hviezdoslavovi, lebo ho obdivoval
- Nox et solitudo (Noc a samota)
- 25 básní; dominuje tu samota, smútok a túžba
- svojho hrdinu, ktorý je totožný s básnikovou osobnosťou, umiestnil do tmavej noci a samoty; jeho poézia vznikla ďaleko od domova, preto sa v nej často vynárali spomienky na rodný kraj; neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju dušu
- Už je pozde – opisuje svoju samotu a očakáva nejakú spriaznenú dušu; nedokončí začatý rozhovor
- Topole – osamelosť, smútok; symboly – havran, čierna farba
- Nedeľný večer – opisuje svoju starú matku, ktorá má na rukách modlitebnú knižku – autor by sa k nej chcel veľmi vrátiť
- Jehovah – pásmo, biblické témy, zúfalstvo ľudí – sociálne problémy
-Verše
- táto zb. je venovaná snúbenici – hľadá východisko z krízy, pomáha mu pritom citové uspokojenie a obraz domova
- je tu v popredí ľúbostný zážitok; zamýšľal sa nad svojím miestom vo svete; stále viac si uvedomoval hodnoty človeka; jeho osobné pohnútky sa zmenili na celonárodný žiaľ
- spomienky na detstvo, uvedomuje si svoju starobu; využíva symboly a reálie spoločné z rozprávkami
- Život – život je neustála výzva a autor nás vyzýva na boj o jeho ovládnutie
- Hôrne kvety vädnú – mladosť je pominuteľná, prirovnáva ju ku kvetom
- Otcova roľa – má 2 významy – ozajstná otcova roľa a vzťah k vlasti; kritizuje inteligenciu, 6e opúšťa Slovensko
Janko Jesenský
- impresionista; absolvoval štúdium v BB a neskôr študoval právo v Budapešti
- písal do Slovenských pohľadov a Národných novín
- Verše I
- zb. básní; intímna lyrika; lásky, vzťah k žene, chce, aby mu žena bola rovnocennou partnerkou, dritizuje spoločenskú situáciu; impresionizmus; pásmo
- Verše II.
- zb. básní – sociálne básne
- Na zlobu dňa
- sociálne témy, kritika spoločenských pomerov
- Srdcia – všetko sa dá kúpiť za peniaze
- Politikom – ako sa dajú poslanci zmanipulovať; rozhodujú chaoticky
- Malomestské rozprávky
- Štvorylka – podrobne a impresionisticky opisuje všetky veci, zvyky a situácie; malé mesto, do mesta prichádzajú oficieri (R-U armáda) v čase, keď sa má konať bál; ženy si dávajú ušiť nové šaty; oficieri vzbudia pozornosť žien a svojim partnerom dajú košom; náhodou sa ozýva trúb, ktorá oznamuje poplach a všetci oficieri odídu a ich partneri ich v tom nechajú – vrátili im to; autor sa vysmieva ženskej márnomyseľnosti; hyperbolizácia
- Pani Rafiková –je moletná, často ľudí ohovára, všetkým závidí, na všetko sa sťažuje; využíva karikatúru
- Slnečný kúpeľ – traja ľudia cvičili za mestom, každý si myslel, že sú trochu strihnutí
- Demokrati
- dvojdielny román; autor chce čitateľovi priblížiť spoločenské pomery na Slovensku
obdobie 1. ČSR; uvoľnená kompozícia, sú to vlastne pospájané novely
- 1. časť – mesto; hl postava – Dr. Landík; je slušný, má demokratické názory; mäsiar Tolkoš s Dr. Landíkom zakladajú spolok Rovnosť – bankári, úradníci,; zoznamuje sa s Hankou, ktorá pracuje ako kuchárka bankového riaditeľa; správa sa k nej rovnako ako k iným a začne s ňou chodiť, čo vzbudí rozruch – znemožnil seba aj ju
- 2. časť – BA – preložili tam Dr. Landíka s Dr. Petrovičom – predseda krajinského úradu; v BA sa intriguje vo väčšom, inak sa tam žije – bohémska spoločnosť; zachytáva prostredníctvom impresionizmu ruch v BA; Landík začína koketovať s Petrovičovou dcérou Želmírou, ona sa s ním zahráva; Landík sa s ňou potom rozchádza a opäť sa dá dokopy s Hankou, ktorá sa mení na boháčku, lebo sa objaví jej bohatý otec – statkár Dubec (vydá sa zaňho Želka); Landík je spokojný so svojou Hankou; Dr. Petrovič sa stiahne z politickej scény; Želka išla po peniazoch a s Dubcom je spokojná
