- myšlienkové spoločenské a umelecké hnutie, ktoré sa šírilo od 14.stor. z Talianska do ostatnej Európy. Slovo humanizmus pochádza z lat. = ľudský a renesancia z franc. slova renaissance = obroda a znovuzrodenie. Cieľom tohto hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a znovuzrodenie antiky. Humanizmus a renesancia vznikli aj pod vplyvom niektorých dôležitých objavov a vynálezov tej doby, boli to predovšetkým vedecké názory vedcov na Zem (Kopernik - Heliocentrická sústava, objavenie Ameriky, z vynálezov mal najväčší význam objavenie kníhtlače - Nemec Jan Butenberk). Humanizmus a renesancia odmietali princípy feudálneho spoločenského zriadenia a cirkevnú ideológiu. Kládli dôraz na pozemský život a odvracali sa od záhrobného. Oproti stredoveku zdôrazňovali nové hodnoty a to právo človeka na radostné prežívanie pozemského života, úctu k rozumu (racionalizmus), zmyslové poznanie (senzualizmus) a význam jedinca (individualizmus). V centre záujmu stál človek, oslava jeho dôstojnosti, nadania a rozumu.

- Humanizmus – pokladá sa za začiatok a východisko renesancie, za jej odbornú učenú zložku založenú na študovaní, vysvetľovaní i vydávaní antických literárnych pamiatok. V humanistickej literatúre sa napodobňovala antická literatúra v obsahu aj vo forme, používali sa antické žánre (ódy a eposy), ďalej v tematike a v štylistike, v jazyku (používala sa klasická latinčina). Preto sa humanizmus obmedzoval len na vzdelanecké kruhy spoločnosti.
- Renesancia – tento termín je širší než humanizmus, rozumie sa ním celá epocha, v ktorej v Európe zanikal feudalizmus. Podľa tohto chápania patria do renesancie všetky myšlienkové, kultúrne, umelecké a spoločenské prúdy, ktoré sa postavili proti feudalizmu. V užšom slova zmysle znamená renesancia reformáciu cirkvi a náboženského života a v najužšom slova zmysle sa označuje iba umelecká tvorba umeleckej epochy, najmä výtvarné umenie a literatúra, ktorá na rozdiel od humanistickej nepoužívala latinčinu, ale národné jazyky. Mala ľudovejší charakter a sústredila sa najmä na umelecké zobrazenie radostného renesančného vzťahu človeka k pozemskému životu, kráse, prírode a láske.

SONET
- považuje sa za klasický básnický útvar lyrickej poézie
- v európskej poézii sa pestuje od čias talianskej renesancie (14. st.)
- skladá sa zo štrnástich veršov ( najčastejšie 4 4 3 3 )
- Shakespearove sonety sa napr. skladajú z jednej dvanásťveršovej a jednej dvojveršovej strofy
- kvartetá sonetu majú najčastejšie rým obkročný (a b b a), nie je zriedkavosťou spoločný rým pre obidve kvartetá
- sonety mávajú okrem vonkajšej výstavby i svoju vnútornú kompozíciu. Každý obsahuje uzavretú myšlienku, rozčlenenú na tézu, antitézu a syntézu. Prvá časť sonetu (štvorveršia a niekedy i prvé trojveršie) nastoľuje a rozvíja tému (téza a antitéza), druhá časť tému uzatvára pointou (syntéza).

NOVELA
- predstavuje stredný epický žáner
- vznikla v Taliansku v období renesancie
- názvom novela sa pôvodne chcelo naznačiť, že ide o umelecké zobrazovanie udalosti alebo epizódy, ktorá sa vyznačuje novotou, neobyčajnosťou, snažila sa spracúvať nové, originálne námety
- ovplyvnila vývin celého prozaického literárneho druhu, najmä románu
- nepodáva komplexný a široký obraz človeka, ale iba určitý výsek, súbor niekoľkých udalostí, ktoré však majú svoje vnútorné napätie
- má menší počet postáv ako román, jednoduchší dej, menej zložitú kompozíciu
- postavy novely sú obvykle na začiatku deja už ľudsky a charakterovo sformované a neprekonávajú počas trvania deja väčší vývin, čo súvisí aj s neveľkým rozpätím času zobrazených udalostí.
- dej má rýchly spád a nastáva v ňom obyčajne nejaký prekvapujúci obrat

TALIANSKA LITERATÚRA
- epika: Dante Alighieri
- bol najvýznamnejším básnikom humanistickej a renesančnej lit., za jeho najdokonalejšie dielo je považovaná epická báseň Božská komédia. Má 100 spevov, zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Básnikova duša putuje záhrobím, v Pekle ho sprevádza básnik Vergílius. Tu trpia hriešnici pre svoje vášne a zločiny. Obaja postupne prechádzajú do očistca, ktorý je prechodom k radosti neba. Rajom sprevádza Danteho jeho milá Beatrice, ktorú chcel autor svojou básňou osláviť. Skladba má 3 významy: duša Danteho predstavuje celé ľudstvo, Vergílius predstavuje rozum, Beatrice predstavuje náboženstvo a pozemskú dokonalosť. Dante kráča záhrobím ako vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.

- próza: Giovanni Boccaccio
- zakladateľ talianskej renesančnej prózy, autor zbierky Dekameron. Obsahuje 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí počas 10-tich dní na florentskom vidieku, kam ušli pred vyčíňaním mora. Ich rozprávania sú veselé, vyjadrujú radosť zo života, sú zakončené ponaučením. Autor kritizuje pokrytectvo, hlúposť a do popredia kladie lásku k žene.

- lyrika: Francesco Petrarca
- preslávil sa svojím dielom Spevník, obsahuje 366 lyrických básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval svojej milovanej Laure. Do svojich veršov vložil smútok, melanchóliu a únavu zo života. Lauru predstavuje ako symbol, ale aj ako reálnu bytosť. Výber básní z tohto diela u nás vyšiel pod názvom Sonety pre Lauru.