Staroslovienska literatúra

Vznik a vývin staroslovienskej literatúry súvisí so vznikom Veľkej Moravy. Veľký vplyv na ňu mali Konštantín a Metod, ktorí priniesli 1. písmo – hlaholiku (pozostávala malých písmen gréckej abecedy) a nárečie zo Solúna – staroslovienčinu. Konštantín a Metod prišli na VM na prosbu kniežaťa Rastislava, ten požiadal najskôr pápeža, aby mu poslal vzdelancov, ktorí by šírili vieru v slovanskom jazyku. Pápež odmietol, preto sa Rastislav obrátil o pomoc na cisára Michala III., ktorý mu vyhovel. Úlohou Konštantína a Metoda na VM bolo šíriť kresťanstvo a vykonávať náboženské obrady v domácom jazyku, šíriť vzdelanie, zakladať školy a vychovávať duchovenstvo oddané domácim panovníkom, preložiť a uviesť do života domáce zákonodarstvo a preložiť bohoslužobné knihy. Činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských kňazov a feudálov o nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou. Preto franskí kňazi obvinili bratov pred pápežom z bohorúhačstva a preto sa bratia vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Pápež Hadrián II. schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín chorľavel a preto vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a onedlho zomrel. Metod sa vrátil na VM, kde sa stal vládcom Svätopluk. Uväznil Metoda na dva roky, cestou späť na Veľkú Moravu Metoda uväznili na 2 roky, potom pokračoval vo svojej činnosti. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu a väčšina žiakov musela odísť pred prenasledovaním do Bulharska. Tu vytvorili nové písmo cyriliku (veľké písmena gréckej abecedy).

Staroslovienčina ako literárny jazyk sa zaslúžila o prekladovú a pôvodnú literatúru.
Prekladová literatúra – vznikala na VM, preložili omšovú knihu ( Misál ), Bibliu, breviár (modlitebná knižka pre kňazov), spevník a súdny zákonník
Pôvodná literatúra – vznikala na veľkomoravskom a bulharskom území
- Proglas – autorom je Konštantín, ide o najstaršiu slovanskú umelú báseň, je to veršovaný predhovor k evanjeliu, oslavou slovanského prekladu Písma, vyzdvihuje domáci jazyk ako základ a sprostredkovateľa knižnej vzdelanosti, obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk
- Moravsko–panónske legendy – predpokladaným autorom je Kliment, pozostávajú z :
- Život Konštantína - autor opisuje jeho detstvo, štúdium, múdrosť, činnosť a vyzdvihuje jeho súcit s trpiacimi. Sústredil sa na jeho predmoravskú činnosť a na jeho obhajobu bohoslužobného jazyka pred pápežom.
- Život Metoda - je kratší, epickejší, vecnejší a menej legendový. Je bohatší na životopisné fakty a približuje Metodovu činnosť na Veľkej Morave. Obsahuje historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa.