Spomínanú päťdejstvovú činohru Dobrovoľníci vydal Chalupka v roku 1854. je to jeho jediná „vážna“ hra. Zaoberá sa revolúciou v rokoch 1848 – 1849. Toto dielo nebolo umelecky dobre zvládnuté. V matičnom desaťročí (1863-1874) znova písal veselohry – jednoaktovky ( Huk a Fuk, Hrdá pýcha skrotla), tieto však nedosahujú úroveň jeho prvých hier. Hrdá pýcha skrotla bola napísaná podľa francúzskej predlohy neznámeho autora. Ešte napísal trojdejstvovú veselohru Juvelír (1868), ktorou sa naposledy pokúsil oživiť galériu svojich malomestských figúrok a ktorá „britkosťou svojho humoru pripomínala roky tridsiate – roky v Chalupkovej tvorbe najplodnejšie“ (Noskovič, 1955).
Chalupkov satirický román Bendeguz bol pôvodne napísaný po nemecky a až v roku 1953 bol preložený do slovenčiny. Autor v ňom satiricky stelesňuje jasný národný ideový zámer: dvaja pomaďarčení turčiansky zemani Bendeguz a Kolompos sa vyberú na cestu do sveta hľadať „pravlasť“ Maďarov. Sprevádza ich sluha Štefan Drobný alias (podľa Bendeguza) Pišta Kurtaforint, ktorý na tejto ceste zastáva úlohu cervantovského Sancha Panzu. Hoci román nesie všetky znaky autorovho spisovateľského talentu, predsa nedosiahol takú spoločenskú rezonanciu ako jeho dramatická tvorba.

Ján Chalupka sa narodil dňa 28. októbra 1791 v Hornej Mičinej. Jeho mladší brat Samo sa stal významným predstaviteľom romantizmu v slovenskej literatúre. Po gymnaziálnych štúdiách bol istý čas vychovávateľom. Filozofické a teologické štúdiá dokončil v Jene. Bol profesorom gymnázia v Ožďanoch a od roku 1818 prednášal v Kežmarku na gymnáziu rétoriku. Od roku 1824 až do svojej smrti (15. júla 1871) pôsobil na breznianskej fare, na istú čas aj administroval banskú superintendenciu. Písal v štyroch jazykoch. V roku 1841 v Lipsku vydal brožúru s názvom Schreiben das grafen Cerl Zay an die professoren zu Leutschau , prvý silný, argumentáciou i satirou úder proti cirkevno – politickým unistickým snahám. Rok pred smrťou zozbieral a upravil svoje divadelné diela, ktoré vyšli ako Dramatické spisy Jána Chalupky v piatich zväzkoch 1871 – 1875 v Turčianskom sv. Martine.
Ján Chalupka je najvýznamnejší slovenský klasicistický dramatik a významný predstaviteľ národnoobrodeneckej literatúry.

KOCÚRKOVO ALEBO LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI
Dej veselohry sa začína v Tesnošilovom dome, kde sa práve pripravuje domáci pán na voľby učiteľa. Čižmár Tesnošil spolu so svojou rodinou predstavuje remeselnícku vrstvu mešťanov. Ich túžbou je zaradiť sa do „panskej“ triedy, napodobňujú život vyšších vrstiev, Tesnošil svoju prácu zanedbáva, pracuje nekvalitne, a o to viac času venuje pijatike a kartám. Tesnošil je namyslený, zadubený, vyvyšuje sa nad ostatnú kocúrkovskú spoločnosť aj rečou, používaním maďarských slov a fráz (naučil sa ich kedysi na vandrovke), čím sa iba zosmiešňuje. Považuje sa za hlavu rodiny, ale jeho žena ja deti si robia , čo chcú. Žena Madlena je typická malomestská intrigánka a klebetnica. Snaží sa vždy všetko zariadiť tak, aby v hanbe nezostali. Je nekritická k vlastným deťom, ale na mladých ľuďoch z mesta vidí každú smietku. Tesnošil a Madlena sa rozprávajú o tom, ako vydajú Aničku za susedkinho syna, ktorý sa uchádza o miesto rechtora a za ktorého ide Tesnošil na schôdzi hlasovať. Zároveň sa však o miesto uchádza aj nejaký neznámy Turčan, ktorého podporuje pán z Chudobíc. Keď už Tesnošil odchádza, privalí sa na návštevu suseda Vojteška. Ešte sa s nimi pán domu dohodne na znaku víťazstva, aby už zďaleka vedeli, ako celá schôdza skončila.

Tesnošil. Ak postavím klobúk takto, dvoma rohmi napred, môžete nos ovesiť; ale ak jeden roh uzriete (stavia tak klobúk) – viktoria! Martin zvíťazil. Išten hozátok, fiaim! (odíde)
Chalupka Ján, Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, str.9