Procházka. Moja milá dcéra, nech Hospodin i pani veľkomožnú i teba za tvoju lásku požehná. Ale, Ľudmila, naposledy jednako len príde čas, kde opustí človek otca aj matku...
Ľudmila. Viem, čo chcete povedať. Ale v tomto ohľade sa môžete ubezpečiť; ja vám chcem rada svoju mladosť a všetko pohodlie života i celý život obetovať. (začervená sa zbadajúc Svobodu)
Svoboda. (predstúpi, mocne dojatý) ... Ja vás mám vymeniť – buďte však spokojnej mysli. Len na vás záleží, či chcete so mnou prebývať, nakoľko sa vám ľúbiť bude.
...
Svoboda. Ľudmilka, od tých niekoľko dní za ostatných vakácií, keď som vás poznal, zatvoril som v svojom srdci váš milý obrázok. A teraz, keď som bol svedkom vašej veľkej detinskej lásky, osmeľujem sa o úprimnú odpoveď požiadať, či by ste čiastkou takej lásky tiež môj život ako slnko chceli ožiariť.
...
Ľudmila. Pán Svoboda verím vám a úfam pevne, že neklamalo ma moje srdce, ktoré vám tu celé so svojou rukou podávam.
Chalupka Ján, Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, str. 61-62

Kostolník, ktorý to celé videl, rýchlo uteká do krčmy rozhlásiť, že rechtor sa zasnúbil s Procházkovou dcérou. Doma sa Anička ešte stále teší na skorý vydaj. Tesnošil sa však smeje, že to všetko nadarmo, lebo teraz mu kostolník tú novinu povedal. Madlena sa nahnevá a povie, že od nej nový rechtor nikdy nič nedostane a Tesnošil povie, že mu malé čižmy ušije. Dnu príde aj suseda Vojteška. Madlena a Vojteška si navzájom vyhadzujú na oči, že obe zo svojich dcér chceli mať rechtorky. Madlena jej vykrikuje, že to ona k nej tých podomových remeselníkov poslala, aby jej zabránila dobre sa na pána rechtora pripraviť.

ZÁVER
Máloktoré literárne diela dovtedy rozvírili tak prach, ako to urobili Chalupkove divadelné pokusy. Z nich bola najúspešnejšia jeho prvotina v dráme – veselohra Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, ktorá zachytáva život slovenskej malomestskej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia a vplyv uhorskej kultúry na tunajších ľudí. Momentná fotografia by lepšie nezachytila majstra Tesnošila, pána z Chudobíc a i. ako to urobil autor. Slávy dcéra a Svatopluk zostali len medzi inteligenciou, Kocúrkovo preniklo do najspodnejších vrstiev národa : pán – nepán zháňali sa po ňom ako po ôsmom dive sveta. Všetky prvotné exempláre bilo rýchlo rozpredané, dediny sa hádali, na ktorú z nich padá autorova satira. Dielu sa dostalo aj vyššieho uznania: arciknieža Jozef, miestodržiteľ v Čechách, naučil sa češtinu z Kocúrkova.