V dobe keď bol prijatý do kráľovských služieb dobre poznal pomery v tedajšom Francúzsku od ktorého bola dvorská spoločnosť už dlhšiu dobu odtrhnutá.
Pre svoje ľudové a meštianske obecenstvo využíval tradície ľudových frašiek, ktoré boli veľmi populárne už od stredoveku. Čerpal však aj s autorských komédií počínajúc už Plautom pod vrtkavou kráľovou ochranou viedol ťažké boje s dvorskou reakciou a zomrel prekliaty cirkvou. V komédii Škola žien (1662) bohatý meštiak Arnolf, ktorý si práve kúpil šľachtický titul vychováva pre seba budúcu manželku v nevedomosti bázni božej. Osvojené dievča živí a šatí a preto ju považuje za svoj majetok. Nestará sa o jej rozumový a citový život, toto u moliérových ženských postáv vždy vedie k použitiu ľsti, nevery alebo prinajmenšom vzdoru. Anežka, spočiatku naivná, sa vzoprie, Afnolfovým starosvetským morálnym zásadám. Päť rokov bojoval Moliér o svoju hru Tartuffe (1664). Svoju najodvážnejšiu komédiu, zakazovanú a prenasledovanú, ktorú musel dvakrát prepracovať. Hra demaskovala pokrytecké svätuškárstvo stelesnené titulnou postavou. Mierila na cirkev a špicľovský udavačský systém mocných cirkevných organizácií ktoré prenikali do rodín. Tartuffe si získal neobmedzenú dôveru meštiaka Orgona. Ovláda ho a získava moc nad jeho rodinou. Zvádza jeho ženu, má si vziať jeho dcéru. Márne sa členovia rodiny, zachovávajúci si zdravý rozum, snažia Orgona upozorniť a varovať. Ten dokonca na Tartuffa prepíše svoj majetok a len kráľov zásah zabráni zničeniu rodiny. Takéto náhodné rozuzlenie je u Moliéra časté. Umožňovalo zachovať komédii veselý ráz bez násilného polepšovania charakterov.
V súvislosti z bojom o Tartuffa, vznikla i hra Don Juan, ktorého titulnú postavu Moliér poňal ako tip rozmarného, programovo pokryteckého šľachtica.
Reakciou na Tartuffa je i tragikomicky ladený Misantrop. Poznamenaný rozčarovaním nad nespravodlivosťou, povrchnosťou a vypočítavosťou ktorá vládne pri dvore.
Moliér nemieril svojou satirou len proti šľachticom a cirkvi ale aj proti rodiacim sa meštiackym vzťahom.
V komédii chudák manžel (1668) o klamanom manželovi Dandinovi sa autor vysmial tak šľachte, ktorá predávala meštiakom svoje tituly, ale aj bohatému mešťanovi ktorí si myslel že si môže za peniaze kúpiť aj cit a lásku dievčaťa zo schudobnenej šľachtickej rodiny.
Lakomec (1668) je charakterová komédia ktorá satiricky pranieruje náruživú závislosť na peniazoch- majetku. Ako väčšinou všetky Moliérove komédia má päť dejstiev ktoré sledujú klasickú dramatickú kompozíciu.
Život v harpagonovom dome poznamenáva pánovo lakomstvo. Napriek tomu že je bohatý (majetok získal najmä úžerou), kruto obmedzuje svoje deti a vykorisťuje aj služobníctvo. Sám by si rád získal svojim majetkom príjemné pôžitky.