Trvá asi osem dní a počas cesty prežijú hrdinovia mnoho príbehov. Autor využíva prvky pikareskného románu. Jakub rozpráva históriu svojich lások, pričom rozprávanie prerušuje história jeho pána. Do príbehov dvoch protagonistov sú vložené ešte príbehy ďalších postáv, ktoré istým spôsobom súvisia s hlavnými postavami. Do príbehov, epizód a udalostí zasahuje aj autor. Prispieva príbehmi ktoré sám prežil alebo počul. Takto sú postavy v diele (v rátane autora) súčasťou rozprávania príbehov i objektmi rozprávania. Autor navyše vedie dialóg aj s čitateľom, čím ruší románové konvencie a súčasne si z neho robí žarty. Je to vlastne antiromán ktorý akoby ukazuje románopisca pri práci. Jakub je obeťou i doktrinárom reality. Diderot sa to usiloval zachytiť mnohotvárnu skutočnosť. Objektívne je román politickým dielom aj keď obsahuje iba ilúzie (nepriame odkazy) na politickú situáciu. V zložitých vzťahoch medzi Jakubom a pánom sa premietajú vzťahy medzi dvoma antagonistickými tradíciami (šľachta a nižšie stavy). Týmto podtextom je dielo predzvesťou revolučného zvratu vo Francúzsku na konci 18. storočia. K umeleckému vyjadreniu nových, osvietenských myšlienok už nevyhovovala klasicistická forma, kánon, najmä v dramatickej tvorbe. Pokusy o tzv. meštiansku drámu, ktorá namiesto abstraktnej vznešenosti predvádzala každodenné cnosti no často sa vyznačovala sentimentalitou. Úspešnejšia sa ukázala veseloherná forma. V predvečer Veľkej francúzskej revolúcie sa šľachticom do tváre sebavedome vysmieva postava šibalského barbiera a šľachtického komorníka Figara z komédií Barbier sevilský (1775) a Figarova svadba (1781). Ktorých autorom bol Beaumarchais (1732-1799). Obe hry boli neskôr zhudobnené a preslávili sa ako hudobné opery (Rossini, Mozart).

Talianska komédia- Komédia dell´arte.
Vývoj európskeho divadle v 16. - 17. stor. hlboko ovplyvnila komédia dell´arte. Bola hraná preofesionálnymi hercami, ktoré sa združovali v hereckých spoločnostiach a putovali od mesta k mestu, aj do cudzích krajín. Jedna z takýchto společnosti Comédie italienne súťažila v Paríži o popularitu so spoločnosťou moliérovou. Od renesančnej komédie sa komédia dell´arte odlišovala troma rysmi:
1. Herci mali k dispozícii len tzv. scenár, ktorý obsahoval stručný náčrt deja a zoznam postáv, ktoré mali v jednotlivých scénach vystupovať, dialógy herci improvizovali priamo na javisku.