Herci sa vždy špecializovali na jednu postavu.
2. Dialóg doplňovali pantomimické výstupy- tarzie.
3. V komédii vystupovali stále rovnaké ustálené postavy- masky, ktoré typizovali rôzne spoločenské vrstvy alebo charaktery a ktoré divák poznal na prvý pohľad už len podľa oblečenia.
Dej komédie bol založený predovšetkým na zápletke. Tá spočívala zväčša v tom, že bohatý obchodník Pantalóne bránil svadbe svojej dcéry s mladíkom ktorého milovala. Milencom sa však nakoniec podarilo, pomocou svojich sluhov, ktorí sa obyčajne volali: Brighetra, Scappino, Artecchino, resp. v prípade slúžok: Smeraldína, Colombína, všetky prekážky prekonať.
Z postáv komédie dell´arte vychádzajú hlavné postavy neskoršej francúzskej panotmími (Pierot, Colombína, Harlekýn).
Po vyčerpaní komédie dell´arte, kedy sa herci uchyľovali k čoraz komplikovanejším a nepravdepodobnejším zápletkám, stále drsnejšej komike a mimike, stráca komédia dell´arte súvislosť s realitou a z masiek sa stali strnulé neživé schémy.
V pol. 18.stor. bola stále naliehavejšie potreba reformy komédie dell´arte a vytvorenie nového divadla. Jeho tvorcom sa stal Benátčan Carlo Goldoni (1707-1793). Pre divadlo zanechal advokátsku prax a stal sa dramaturgom najznámejších spoločností pre ktoré písal aj hry. V roku 1762 odchádza na pozvanie komédie italianne do Paríža kde zotrváva až do konca života.
Svoju divadelnú reformu uskutočňoval postupne, pretože bol nútený rešpektovať návyky hercov a obecenstva. Spočiatku písal len text hlavnej postavy a ostatné ponechával na improvizáciu hercov. Postupne upúšťal tiež od masiek a ponechal len tri najdôležitejšie (sluhov). Napokon ruší masky ako ustálené typy úplne. Od abstraktných postáv komédií dell´art a klasického divadla prechádza Goldini postupne k spoločensky podmienený charakterom- charakterová komédia.
V týchto goldoniho komédiách sa ocitali v smiešnom svetle feudálne konvencie a nastolovali aj vážne problémy meštiackej spoločnosti. Hrdinka komédie Mirandolina (1753)- majiteľka hostinca, najprv popletie hlavu schudobneným i bohatým šľachtickým nápadníkom, ale potom ich odmietne a vydá sa prostého čašníka.
V komédii Grobiani predvádza Goldoni konflikt medzi štyrmi benátskymi obchodníkmi, ktorí si želajú aby svadba ich detí bola uzavretá podľa starých, prísnych mravov a mladými snúbencami ktorí chcú naopak osláviť svoju svadbu hlučnou hostinou. Pomocou manželky jedného z obchodníkov, výrečnej pani Felície, sa mladým nakoniec podarí presadiť svoje. Táto hra, ktorá sa na rozdiel od Mirandolíny, sa nesústreďuje na jeden hlavný charakter, ale vystihuje mentalitu i prostredie konzervatívneho meštianstva prostredníctvom niekoľkých postáv, je už vlastne prechodom k tzv. komédii prostredia (chorálna komédia).