Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr (1815 Zay Uhrovec –1856 Modra)

- narodil sa v tom istom dome ako Dubček
- politik, novinár, básnik, jazykovedec, literárny vedec
- študoval na lýceu v Bratislave, pôsobil v Spoločnosti česko-slovanskej ako podpredseda, študoval na univerzite v Halle jazykovedu, históriu a politiku
- po návrate sa stal námestníkom prof. Juraja Palkoviča (na Katedre reči a literatúry československej)
- jeho cieľom bolo oslobodenie slovenského národa
- chcel, aby sa národ vzdelával, musela ho však literatúra zaujímať, t.j. musela vychádzať z jeho prostredia

Uhorská vláda nebola ochotná splniť vyjadrené požiadavky, preto sa Štúr v roku 1848 pridáva na stranu reakčnej Viedne. Po r. 1848 žije v Modre (pod policajným dozorom).
V roku 1843 uzákonil spolu s J.M. Hurbanom a M.M. Hodžom spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia
- dovtedy sa používala čeština a bernolákovčina.
- Štúr chcel pomocou jazyka zjednotiť Slovákov
- prvá kniha v novej slovenčine - Druhý ročník Almanachu Nitra

Nárečja slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí
- dôvody napísania: 1. jazykový (vytvoriť celonárodný jazyk)
2. politický (pomocou jazyka zjednotiť národ)
Náuka reči slovenskej
- gramatika novej uzákonenej slovenčiny
Znaky štúrovčiny:
- všade sa píše iba i (nie je y)
- všeobecné podstatné mená sa píšu malými písmenami, iba slová Slovenčina,
Slovenskích ...píše Štúr s veľkými písmenami
- ď,ť,ň označuje mäkčeňom aj pred e,i,í,je,ja: kďe, ňje
- ľ vynechal zo svojej abecedy
- dvojhlásky sa píšu s j: ďjeťa, viďja ...a dvojh. uo : takuo, puovodná
- dvojité w sa nahradilo jednoduchým v : v tvorivosti ...
- ä,iu sa v štúrovčine nepoužíva: mekkuo, znameňú ...
- nemá é, ale je: dobrjeho, mekkje ...
- v minulom čase je u: robiu, písau ...
- dôslednejšie sa uplatňuje rytmické krátenie: bráňa, slúža ...

(Fonetický pravopis sa stal predmetom kritiky M. Hodžu. Za jeho stanovisko sa postavil aj Martin Hattala svojou KRÁTKOU MLUVNICOU SLOVENSKOU/1852/ a zaviedol do slovenčiny etymologický pravopis: písanie y, dvojhlásky ia, ie, iu, ô; d, t, n, l sa pred e, i vyslovuje mäkko, ale neoznačuje mäkčeňom, zaviedol ä, a iné zmeny)

Vydával Slovenskie národnie noviny s prílohou Orol tatranský - snaží sa tu o slovenské národné práva, zrušenie robôt, rozšírenie školstva. Stal sa poslancom mesta Zvolen. Po zrušení poddanstva a cenzúry sa začal orientovať na otázky národné, ktoré formuloval v diele ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA.
O národných piesňach a povestiach plemien slovanských

Štúr hovorí, že v ľudovej slovesnosti u Slovanov je hlbší prejav ľudskosti ako prejavy iných umení ako napríklad maliarstvo. Podľa neho sú Slovania najspevnejší národ na zemi. Slovania v piesňach a povestiach našli najlepší spôsob vyslovovania sa, vyslovujú v nich svoje najvrúcnejšie city. Štúr požadoval, aby básnici hľadali podnety v ľudovej piesni. Chcel, aby len neopisovali ľudové diela, ale aby tvorili vlastné diela s prvkami ľudovej slovesnosti. "Tak ako sa Egypťania preslávili stavbou pyramíd, Slovania vyniknú ľudovou slovesnosťou."
"V speve hovorí Slovan k svetu,
z pokolenia na pokolenie,
v speve sú jeho najvrúcnejšie city,
jeho najmilšie výtvory obrazotvornosti
a celá jeho myseľ zložená"

"A preto i pravdivo i významne nazval sa národ
náš Slovanom, t. j. národom slovným, spevným."
CITÁT: (Reč na Uhorskom sneme 15. januára 1848)
"Za slobodou ide vek náš, za slobodou ide
vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej
slobody prísne sa vyhľadáva vzdelanosť, bez
ktorej sa tamtá vonkoncom uskutočniť nedá."
"Každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná, že je
reč materinská najlepšia, najspôsobnejšia
k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale
aj cítiť sme naučení, ak dobrému vyučovaniu
a vzdelávaniu aj toto je potrebné."

Politik - poslanec na uhorskom sneme za Zvolen. Snažil sa požadovať dobré podmienky pre Slovákov. V revolúcii 1848/49 sa Slováci pridali na stranu Viedne. Viedeň zvíťazila, ale Štúra dali pod policajný dohľad, nastáva obdobie "roky suchoty a nemoty". Sklamanie sa prejavilo v odmlčaní sa básnikov.


Reč na Uhorskom sneme

- vyjadruje túžbu po slobode. Podmienkou slobody je vzdelanosť ("Bez vzdelanosti sa sloboda nedá uskutočniť"). Podmienkou vzdelania je materinská reč. Mare. reč - najlepšia k vyučovaniu, lebo v tejto reči je človek cítiť aj myslieť naučený. Za príčiny biedy považuje feudálne vzťahy, neúrodné zeme, väčší počet aristokracie, alkoholizmus.

Na sklonku života píše dielo Slovanstvo a svet budúcnosti - politicko - filozofický testament, stráca vieru, že sa Slováci sami oslobodia, nádejou je Rusko
Básnik: Spevy a piesne
báseň Rozžehnání
"My chytili sme sa do služby ducha a prejsť preto musíme cestu života tŕnistú."
1. oddiel: epické skladby - Svätoboj
2. oddiel: osobná lyrika - rodný kraj, ideál mladosti, straty blízkych
6a) - Botto: Likavský väzeň, Smrť Jánošíkova