Terézie (Teresa de Jeasus /Hrad vnútra/, 1515- 1582) a sv. Jána z Kríža (Chuan de la Cruz /Živý plameň lásky/, 1542- 1591). Táto tvorba vychádzala z predstavy že najvyššia ľudská aktivita v dramatickom vnútornom napätí, v duchovnom spojení s Kristom (napr.: svadobná mystika sv. Terézie). Proti bezprostrednosti poézie sv. Terezy či sv. Jána z Kríža stála veľmi rafinovaná umelecká tvorba ktorú reprezentuje španielsky básnik Lui de Gongóra (1561-1627). Táto tvorba zdôrazňovala aristokratizmus ducha i vzdelania. Bola charakteristická učenosťou ale aj štýlom gongorizmom, plným umeleckých efektov, zložitou obraznosťou, symbolikou, eufonickou výstavbou verša a bohatým zachytávaním zmyslových vnemov. Artistný a rozumový prístup k tvorbe sa uplatnoval v talianskom marinizme (podľa Govanababtistu Mariniho, 1569-1625) až ku dekoratývnej samoúčelnosti. Úpadková podoba tohoto štýlu sa prenesiesla do Francúzska 17. stor., najmä do šľachtických salónov, kde sa vytváral vyumelkovaný, nezasvätencom až nezrozumiteľný (preciózny).