Vladimír Mináč ( 1922 - 1996 )

Bol predstaviteľom socialistického realizmu. Písal romány, poviedky, literárne kritiky a eseje. Jeho prvotinou bol román Smrť chodí po horách o období SNP. Román má dve dejové línie, ktoré sledujú osudy dvoch bratov, partizánov Petra a Jána Lotára. Peter sa dostane do zajatia Nemcov a potom do koncentračného tábora. Ján sa snaží uniknúť s poslednými zvyškami rozbitej partizánskej skupiny z nemeckého obkľúčenia. Napokon sa obaja bratia zachránia – Peter sa po oslobodení koncentračného tábora vydáva na cestu domov a Jánovej skupinke sa podarí dostať sa cez front k Sovietskej armáde. Toto dielo sa vyznačuje dramatickým a napínavým dejom, úprimnosťou. Autor sa sústreďuje na pocity a myšlienky hlavných hrdinov. Nie sú to čítankoví hrdinovia neskorších diel o SNP, prežívajú i pocity strachu, beznádeje, často sú nerozhodní a zúfalí.

Ďalšie diela Vladimíra Mináča – román Včera a zajtra, román Modré vlny a zbierka poviedok Na rozhraní – boli poznačené socialisticko-realistickým schematizmom a zjednodušeným zobrazením skutočnosti.

Prvkov schematizmu sa Mináč sčasti zbavil vo svojich ďalších troch románoch, známych pod spoločným názvom Generácia. Je vyvrcholením Mináčovej tvorby. V minulosti bola považovaná za základné dielo socialisticko-realistickej prózy. Jednotlivé časti trilógie majú názov Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň. Prvá časť trilógie opisuje obdobie pred vypuknutím SNP, rôzne reakcie ľudí na klérofašistický režim, druhá časť priebeh bojov v SNP a tretia časť obdobie od roku 1946 po február 1948.
Najväčší čitateľský úspech dosiahol dvojnovelou s ľúbostnou tematikou Nikdy nie si sama (1. Marína, 2. Žoržík) a satirickým románom Výrobca šťastia. Tematikou zo súčasnosti sa zaoberal aj v zbierkach poviedok Tmavý kút a Záznamy.

Kto kráča po ceste (zbierka) – a z toho poviedka Kto kráča po ceste: Autor opisuje bezcitnosť ľudí, ktorí neboli ochotní pomôcť gazdovi, ktorý šestnásť kilometrov musel prejsť pešo do nemocnice so svojou chorou dcérkou. V nemocnici mu vytýkali prečo neprišiel skôr. Gazda však urobil všetko pre svoju dcéru, čo bolo v jeho silách.

Živí a mŕtvi
Román ju druhou časťou trilógie GENERÁCIA. Prvá časť trilógie sa odohráva niekoľko mesiacov pred vypuknutím Povstania, druhá časť počas Povstania a tretia časť v rokoch 1946-1948. Dej všetkých troch častí zaberá pomerne krátke obdobie – od roku 1944 do roku 1948. V románe Živí a mŕtvi sa zameral na morálne a psychologické analýzy postáv a ich činov, na životné osudy ľudí. Mimoriadne expresívne zobrazil zverskosť a beštialitu nacistov a gardistov. V románe sa striedajú opisy dramatických bojových scén s obrazmi beštiálneho vyčíňania nacistov a gardistov. Hl. postavy:

• Marek Uhrín
• kapitán Labuda
• komunista Janko Krap
• jeho sestra Hanka Krapová
• medička Ema
• Oľga Ferkodičová
• čatár Koza
• komisár Bende
• gardista Valér Ferkodič
• gardista Vincent Ulrich
• gardista Filip Hracho
• gardista Artuš Lemnitzky