Pásmo
- prvá báseň zbierky s rovnomenným názvom
- predstavuje prelom modernej poézie
- ovplyvnila vývoj v nasledujúcom období, pretože využila „techniku filmovej montáže“
- báseň je komponovaná jako voľne pásmo nesúvisiacich predstáv

1.časť: únava zo starého, túžba po novom
„starý svet, ten Ťa už unavil a na koniec“
„máš už dosť života v gréckej a rímskej antike“
- obraz človeka v modernej době
- civilizačné prvky (priemzselná ulica, Paríž, portréty, reklamy …)
- slang (Eifelovka, šesták …)
- zdrobneniny (kaplnka …)
- poetizmy (metafora, perzonifikácia → spievajú cenníky, milujem pôvaby …)
- neoligizmy ( reklamy, hangáry …)
- hyperbola → zveličenie (zašteká zvon …)
- prvky biblie (boh, Kristus, Adamova lebka …)

2.časť: a) protiklad: prirodzené a spoločenské
„orol Fénix čínsky pihi všetkých vtákov roj“
„po bratsky obletuje lietajúci stroj“
b)pocity človeka v modernej dobe: hľadanie zmyslu života
„bľačiace stádo autobusov“
„sám medzi davom ľudí“
c)obrazy z rôznych miest sveta: Praha, Paríž, Marseille
- jazykové prostriedky: termíny – čínsky pihi, Kubikula, Lokanda
prirovnania – „jako figúrky“
„žil si sťa streštenec, čas Ti bol neskutočný“
- v prvej strofe úryvok mimo deja básne: „Horúcim popolom…“

3.časť: jednoduché verše spresňujú dvojveršové
„Stojíš tu pred výčapom hroznej putiky a piješ s neštastníkmi kávu za 2 šestáky...“- dominantný dvojverš: „A Ty piješ ako svoj život ostrý alkohol,
svoj život piješ akoby pálenkou bol“
- začiatok nového dňa a života
- opäť slang (šesták, restaurant, kuká, krámy, fetiš...)

4.časť: plynutie času
„Noc prchá, prchá ako krásna kvetina“
→ večer → noc → ráno
- obdiv civilizácie

PETER BEZRUČ [1867 Opava - 1958]
- G Brno, filológia na KU, poštový úradník

Slezské písně

Literárna história dnes oceňuje Bezručovu básnickú tvorbu ako dielo základného významu v rozvoji českej sociálnej poézie 20. storočia.

Slovenská literárna moderna
Spoločenské podmienky
- Slovensko je súčasť Rakúsko-Uhorska, ale stáva sa jeho najvyspelejšou časťou
- dochádza k rozvoju kapitalizmu, zbedačovanie obyvateľstva, vysťahovalectvo, hlavne do Ameriky
- rôzne vystúpenia robotníkov, kríza v spoločnosti – kríza v umení
- literatúra rieši problematiku postavenia a poslania spisovateľa, chcú vytvoriť štatút spisovateľa
- v slovenskej literatúre existujú paralelne tri prúdy
1. naďalej publikujú autory 1. vlny realizmu – Hviezdoslav, Vajanský, Kukučín
2. vrcholí tvorba autorov 2. vlny realizmu – Timrava, Tajovský
3. najmladšia generácia slovenských spisovateľov – slovenská literárna moderna
- tri oblasti
1. poézia – Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy,
2. próza – Ivan Krasko, Janko Jesenský, František Votruba
3. literárna kritika a teória

Slovenská literárna moderna sa rozvinula približne v rokoch 1905 – 1918. Príslušníci slov. literárnej moderny uverejňovali svoje práce v časopisoch Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohľady. Na zač. 20. storočia prenikli aj do slovenskej liter. nové umelecké a myšlienkové prúdy. Generácia, ktorá v tom čase vstupovala do verejného a spoločenského života, si uvedomovala, že poňatie slovesnej tvorby, aké vládlo u nás v predchádzajúcom období, nemôže vyjadriť všetky rozporné stránky skutočnosti.
Básnici uverejňovali svoje diela v časopisoch: Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohľady. Básnici slov. literárnej moderny hľadali tvorivé zdroje v diele romantického liter. pokolenia: v tvorbe Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu. Ale neboli ľahostajní ani voči tradícii, ktorú predstavoval, P.O. Hviezdoslav a S. H. Vajanský.
Slovenská liter. moderna sa formovala i pod vplyvom európskych literatúr. Príslušníci moderny vypestovali nové vlastnosti slovenského verša. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (potrojné metrum).
Slov. literárna moderna má mnoho príbuzných čŕt s európskym symbolizmom a impresionizmom i v žánrovej oblasti. Prevláda v nej lyrika a krátke básnické útvary, ktoré spisovateľom najlepšie vyhovovali na vyjadrenie ich dojmov a zážitkov z prírody, na úvahy o lyrickom hrdinovi a o sociálnych otázkach. Niektorí príslušníci Slovenskej moderny písali však aj prózu realistického typu (J. Jesenský), čím išli súbežne s vtedajším hlavným prúdom v epických žánroch (B. Slančíková -Timrava, J. G. Tajovský). A konečne stretávame sa v nej s tzv. básňami v próze alebo s lyrickou prózou.