Anglická próza po roku 1945: KRITICKÝ REALIZMUSPROBLEMATIKA TOTALITARIZMU V ROMÁNE "1984" GEORGEA ORWELLA 1984 – to je desivá vízia ľudstva a fungovania sveta. Fenomenálne dielo, ktoré obsahuje obrovské morálne, kultúrne, ideologické, ale i generačnéposolstvo. Román 1984 môžu vystihovať pojmy ako moc, bezprávie, totalita,strach, bolesť, ba dokonca budúcnosť, ktorá neexistuje, minulosť, ktoránebola...

Vo svojej knihe autor prezentuje svoj krajne pesimistický pohľad na svet. Aj GeorgeOrwell cíti potrebu reagovať na vývoj spoločensko-politickej situácie po roku1945. Tento jeho najvýznamnejší román - akási biblia totality - jemonumentálnym pamätníkom dobovej kataklizmy, napriek tomu, že sa vyznačujeabsolútnym utopizmom. Prináša pohľad na krajný morálny, mravný, kultúrnyi politický úpadok vyvolených, čo pod rúškom spravodlivostia poriadku totálne zneužili svoju moc a rozvrátili systém svojhoštátu.

Je obrazom vyčíňania, krvilačného besnenia oligarchov a vozveličenej podobe nastavuje zrkadlo všeobecnému zlu 20. storočia a netvorom,ktorých splodilo, menovite diktátorom, politickým vrahom, vodcom-zabijakom, aleaj výrečným agitátorom a propagandistom, chorobne zaujatým doktrinárom,zvedom, špiónom a servilným pätolizačom, tým čo zneužili moca následne si ju krutým, nechutným spôsobom vychutnávali, pričomuplatňovali praktiky hraničiace s príšernými zverstvami, šialenstvom... Napriek príznačnej hrôzostrašnosti a smútku, ktoré si čitateľa podmania, je románsem-tam mierne okorenený čiernym anglickým humorom.

Kniha upúta aj krásnymiopismi. Predovšetkým však šokuje svojím realistickým pôsobením, čo je vzhľadomna jednoznačne utopický ráz diela záhadné. V horibilnom science-fiction románe „1984“ predstavuje Orwellkatastrofickú víziu sveta, globálnej spoločnosti a ich fungovaniaa usporiadania; spoločnosti bez žiadnych zákonov, ktorá je systematickyovládaná a manipulovaná, v ktorej vládne režim diktátu, bezpráviea chaos. Ľudia ani prinajmenšom nepoznajú pojem „sloboda“ – sú zbaveníakýchkoľvek práv. Sú to otroci. A politickému systému, ktorého sú súčasťou, sahovorí - totalita.

Tá totalita, ktorú prezentuje vizionár Orwell, je krajnevystupňovaná, čiže absolútna. Takú ešte žiadna spoločnosť nikdy nezažila. Uprostred hrôzy sa odvíja príbeh úradníka Winstona Smitha, 39-ročného zamestnanca Oddelenia záznamov na Ministerstve pravdy a jeho o trinásť rokov mladšej Júlie,ktorá pracuje na zariadeniach na výrobu románov v Oddelení literatúry tohoistého ministerstva. Obom milencom, ktorých láska je zločin, vstúpi do životajeden vysoko postavený člen Strany, záhadný O´Brien... Autor situoval dej románu do budúcnosti. Píše sa rok 1984 (kniha vyšla v roku1949). V Oceánii, obrovskom superštáte, už niekoľko desaťročí zúritotalita po tom, čo krajinu zachvátila Revolúcia. Oceánia je rozdelená naprovincie – tzv. územné oblasti. Hlavným mestom Územnej oblasti 1 je Londýn,dejisko románu.

Orwell ho opisuje ako mesto na spadnutie, schátrané, špinavé,neudržiavané, plné trosiek a ruín. Sídlia v ňom štyri ministerstvá,v ktorých je sústredený celý štátny aparát: Ministerstvo pravdy (spravujeinformácie, zábavu, školstvo a umenie), Ministerstvo mieru (do kompetenciektorého spadá vojna), Ministerstvo lásky (má na starosti právo a poriadok)a Ministerstvo hojnosti (ktoré je zodpovedné za hospodárske záležitosti).Na priečelí budovy Ministerstva pravdy stoja tri heslá Strany: VOJNA JE MIER –SLOBODA JE OTROCTVO – NEVEDOMOSŤ JE SILA. Názvy ministerstiev v tzv.newspeaku znejú Pramini (Ministerstvo pravdy), Miermini (Ministerstvo mieru),Lamini (Ministerstvo lásky) a Hojmini (Ministerstvo hojnosti). Newspeak jeoficiálny jazyk Oceánie vytvorený pre ideologické potreby Ingsocu – anglického„socializmu“. Predpokladá sa, že nahradí „oldspeak“ – spisovný anglický jazyk(ktorý je v roku 1984 ešte bežným prostriedkom komunikácie) okolo roku2050.

Cieľom zavádzania newspeaku je redukcia slovnej zásoby, čo má zabrániťslobodným prejavom, vyjadrovaniu vlastných názorov, argumentácii, odporovaniuvoči oficiálnej štátnej ideológii a znemožniť myslenie ľudí. Ideo dokonalý ideologický mechanizmus režimu Ingsoc, dokonale premyslenýa naplánovaný. Všetko čo sa prieči Ingsocu, jeho princípom, pravidláma zásadám, je zahrnuté v univerzálnom výraze „thoughtcrime“ – zločinzávadného myslenia. Vyžaduje sa, aby slová boli čo najviac oholené, malijednoznačný význam, dali sa vysloviť rýchlo a aby čo najmenej rezonovalis podvedomím rečníka.

Čím menší priestor pre výber slov, tým menšiepokušenie premýšľať. Na konci žiari nádej, že artikulovaná reč bude vychádzaťz hrdla bez toho aby sa na nej podieľali vyššie mozgové centrá. Oceánia. Tak sa nazýva svet zla, ktorý je nepremožiteľný, dokonale organizovaný,predurčený na večnosť. A Ingsoc je mechanizmus, obrovský systém, ktorý hoovláda. Režim, ktorý sa nedá zničiť. Zlo čo nemá súpera a je samoo sebe víťazstvom. Zlo, ktoré číha aj tam, kde sa to zdá bezpečnéa kde zdanlivo nič nehrozí. Svet, v ktorom slobodný život, demokraciu a kapitalizmus definitívnevytlačila totalita, je rozdelený na tri superveľmoci: Oceániu, Euráziua Východoáziu. Od Počiatku vedie Oceánia vojnu s jednou z týchtonepriateľských mocností – podľa toho, ako sa to práve stvoriteľom „neomylného“a „dokonalého“ supersystému hodí. Ak je Oceánia práve vo vojnes Euráziou, vždy tomu tak bolo a mierový pakt je tým pádom odjakživapodpísaný s Východoáziou.

Platí to samozrejme aj naopak. Hybnousilou Ingsocu je Strana – nesmrteľný kolektívny mozog štátneho systému.Štruktúra oceánskej spoločnosti sa delí na Tých hore – Vnútornú stranu, Týchv strede – Vonkajšiu stranu a Tých dolu – proletárov, ktorí tvoria 85percent obyvateľstva. Táto majoritná spoločenská trieda ako jediná získala odStrany slobodu. Tú majú už iba zvieratá. Preto Strana považuje proletárov lenza akési pasúce sa dobytčie stáda, voľne si žijúce, nikým a ničímnerušené. Ak sú Tí hore (Vnútrostraníci) mozgom Strany, Tí v strede (Vonkajšia strana) sú jej ruky.

Na samom vrchole hierarchie stojí Veľký brat, symbol Ingsocu, stelesnenieStrany a všetkého zla v Oceánii. Veľký brat (z angl. Big Brother) jefiktívny ideologický vrchol hierarchie režimu. Veľký brat je centrálnysledovací systém, oko totalitného režimu, ktoré je vždy otvorené. Ľudu sa všakprezentuje ako národný hrdina, univerzálny vynálezca, strážca poriadku,spasiteľ... Národ musí zbožňovať Veľkého brata; jasá, keď žne úspechyv dobývaní nepriateľských území a plače, keď kdesi na vzdialenom fronteutrpí veľké straty. Kto nemiluje, nenávidí Veľkého brata, dopúšťa saideozločinu. Ideozločin je akákoľvek forma nesúhlasu s režimom a so všetkým čo sa s nímspája. Ideozločin znamená čo i len náznak vnútorného zápasenia,nespokojnosti, pocitu krivdy, všadeprítomnosti lží, neslobody, či utláčania.Ideozločin spácha i ten, kto je jeho priamym svedkom a stáva sa takspoluvinníkom.

Ideozločinu sa nik nemôže vyvarovať a trestom je vždy smrť.V Oceánii ešte žiadny človek neunikol tomuto trestu. Popravy sa vykonávajúv hlbočíznom suteréne Ministerstva lásky a predchádza im dlhý proces.Zatknutie, transport do podzemných priestorov ministerstva, siahodlhé vypočúvanieobete, neznesiteľný psychický nátlak mužov v bielych plášťoch, priznaniaobete a ich prekrúcanie, šikana, donucovanie priznať aj to, čo obeť nikdynespáchala, trýznenie nekonečnými kopancami, ranami, hladom, smädom,nespavosťou, elektrošokmi, vymývanie mozgu. Obeť zúfalo prosíka, udáva vinnýchi nevinných, plazí sa pri nohách jej katov a bezmocne sa váľa vosvojich zvratkoch, krvi a povylamovaných zuboch...

Nasleduje prepustenie„vyliečeného“ jedinca na dobu neurčitú, po ňom opätovné zatknutie, prevoz anapokon jediný výstrel do tylu v katakombách Ministerstva lásky skončí ajtak zbytočný život „previnilca“. Proces definitívne uzavrie vaporizácia obete,teda oficiálne popretie jej niekdajšieho bytia. Ideozločinom je už nebezpečná myšlienka (Strana nerobí rozdiel medzimyšlienkou a činom) a vedomie by si malo vytvoriť akúsi zábranu vždykeď sa vyskytne. Tento proces by mal byť automatický, inštinktívny.V newspeaku sa to nazýva crimestop. Stranícki pohlavári – architektiIngsocu však veľmi dobre vedia, že žiadny crimestop nie je prakticky možnýa rovnako im je jasné, že tomu, čo oni nazývajú ideozločin čithoughtcrime, sa v žiadnom prípade nedá predísť. Ľud jednoducho potrebujúpermanentne udržiavať v strachu a vedia, aký je to ideálny nástroj naudržanie si moci.

Národ, ktorý tŕpne z obrovského strachu pred jehovládou, stratil silu vzoprieť sa a vzdorovať jej. A tentonehybný, paralyzovaný stav národa sa podarilo Strane docieliť. Vláda Oceánievie, že udržiavať ľudí v strachu je zároveň jedna z neodolateľnýchpríchutí Moci. Účinok zvyšuje neustálym bombardovaním mestských štvrtía na každodennom poriadku má aj masové vyhladzovanie cudzincov či Židov. Strane jejedno, že si vyvražďuje obyvateľstvo. Skôr ide o zámer – prečo sa deliťo toľké požitky s dajakými obyčajnými smrteľníkmi? Prečo by Stranamala spravodlivo prerozdeľovať národné bohatstvo? V Oceánii však takýtomodel funguje – všetko čo je bežným občanom odoprené, si naplno užívajúčlenovia Vnútornej strany. Pritom národ prostredníctvom obrazoviek každodenneoblbujú informáciami a štatistikami o úžasnom, krásnom dneškua ešte ružovejšom zajtrajšku.

Všetkého je dostatok, nikomu nič nechýba,nik viac nepotrebuje, všetkým je rovnako dobre. Skutočnosť však vyzerá celkominak: ľudia sa podobajú na chodiace kostry, väčšina je podvyživených – stravav závodných jedálňach ministerstiev pripomína bahnistú brečku;v krajine je zavedený prídelový systém, na trhoviskách sa vinú fronty;v činžiakoch nefungujú výťahy, cez zimu nezapínajú kúrenie, elektrina jek dispozícii málokedy; spotrebného tovaru ako žiletky, gombíky či šnúrkydo topánok je žalostne málo. Všetkého je akútny nedostatok. Tútonekonečnú sféru protikladov, paradoxov a nezmyslov definuje jedinénewspeakové slovo „doublethink“, elementárny princíp fungovania oceánskejspoločnosti, na ktorom závisí mystika Strany.

Doublethink: to je lož, čo splývas pravdou v jedno. Doublethink: myslíš tak – konáš inak. Ulice, priečelia budov i poschodia vežiakov lemujú oficiálne plagáty Ingsocus portrétom Veľkého brata. Všade, kde sa človek pohne, číhajú naňhoobrazovky – televízory s funkciou kamery, ktoré ho nepretržite snímajú,dvadsaťštyri hodín denne. Obrazovka je súčasť základnej výbavy bytu každéhočlena Strany. Vypnúť ju nie je možné, dá sa iba stlmiť jej zvuk. VEĽKÝ BRAT SAPOZERÁ – tak znie nápis z plagátov, tak sa vám prihovára obrazovka. Od človeka sa vyžaduje, aby bol prirodzene ortodoxný – v newspeakovom jazykupravoverný, čo nemôže znamenať nič iné ako jeho oddanosť, vernosť, vďaku vočiStrane, úplné stotožnenie sa s Jej myšlienkami a láskyplnú náklonnosťk Veľkému bratovi, bez toho aby nad tým rozmýšľal.

Deti straníkov sú krátko po narodení odobraté rodičom a zverené do „láskavejnáruče“ Veľkého brata, teda do štátnej výchovy, ktorej hlavným smerovaním jeviesť deti už od útleho veku k tomu, aby špehovali vlastných rodičova udávali ich Ideopolícii, ak spáchajú ideozločin. Ideopolícia je jednýmz najdôležitejších riadiacich mechanizmov Strany. V pracovnom plánemá napríklad každodenné výjazdy helikoptérami, ktorými nazerá ľuďom cez okná dobytov. O oceánsku mládež je takisto vzorne postarané: je organizovanáv takých spolkoch ako Liga mládeže (obdoba pionierov), Špehovia, čiAntisexuálna liga mladých. Sex je v Oceánii zakázaný, ak za jeho účelomnie je výlučne plodenie detí. Náboženstvo v Oceánii oficiálne neexistuje.

Je len jednovierovyznanie – k Veľkému Bratovi. Použitie slova boh sa trestá smrťou...Z kostolov, dómov, katedrál a chrámov, postavených dávno predRevolúciou, sa po väčšine zachovali len ruiny, alebo poslúžili Vnútornej straneako detašované pracoviská. V súlade s doublethinkom (!) (ne)existuje podľa Strany akésiBratstvo – podzemná organizácia disidentov, sieť kontrarevolucionárov, ktorákúsok po kúsku spriada plány na zničenie Ingsocu a ktorú zastrešujeEmanuel Goldstein, jej ideologický vodca, Stranou nazývaný ako Nepriateľ ľudu. Jedno z učení Strany hovorí o realite, ktorá je iba v ľudskom vedomí.V skutočnosti je vedomie súčasťou reality. Aj toto svedčí o povestnomdoublethinku. Ak si má Strana zabezpečiť trvalé vládnutie a doživotne si užívať vlastnej moci(lebo o to jej ide), musí zabrániť hromadeniu revolty v hlaváchOceánčanov, prípadne myšlienke spravodlivých a slobodných volieb akopotenciálnych dôsledkov ich fádneho a skľučujúceho života. Na realizáciutohto cieľa vytiahla Strana na ľudí svoje dokonalo premyslené mechanizmy.

Výsledným mechanizmom je vymazanie ľudského vedomia a citov a ichznovusformovanie (tomuto musí nutne predchádzať o. i. aj „liečba“ extrémnebolestivými elektrošokmi), prináležiace princípom, zásadám a mystikeStrany. Ľudský mozog sa pretvorí do novej podoby – presne takej, akú si želáStrana. Možno povedať, že do človečej lebky sa implantuje nový mozog a týmčlovek vlastne dostane aj nové vedomie. Z ľudského jedinca praktickyostane iba telesný pozostatok, pretože jediné, čo zostáva na človeku pôvodné,je telesná schránka (a aj tá musí zásadne byť pred finálnou fázou zdeformovanáa dokatovaná na nepoznanie). Všetko ostatné je vo vlastníctve Strany.Človek sa stáva jej majetkom. Proces naplnenia človeka Stranou je nevyhnutný.Pre Jej existenciu.

Pre Jej večnosť. A človek, ak ho tak možno nazvať, jeiba kajúcny tvor, plaziaci sa pri jej nohách. Vedomie Strany zahŕňa vedomieľudí. A pokiaľ ide o city či cnosti, jestvuje iba láskak Veľkému bratovi, úcta k Veľkému bratovi, poníženie pred Veľkýmbratom, radosť z víťazstva nad porazeným superštátom, nenávisťk susedným superštátom, vojnová hystéria a strach. Všetky ostatnécity a cnosti sú vykorenené. V tomto spočíva najväčšia moc Strany. Ostáva dúfať, že „orwellovský rok“ sa nikdy nestane skutočnosťou.

George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair, sa narodil roku 1903v Indii v rodine nižšieho úradníka štátnej správy. Bol predstaviteľomkritického realizmu. V roku 1911 zahájil štúdium na elitnej súkromnej strednejškole Eton. Po odmietnutí štipendia na univerzitu odišiel do Barmy, kdev rokoch 1922 až 1927 pracoval na britskej koloniálnej polícii. Potom žildva roky medzi bezdomovcami a žobrákmi v Londýne a Paríži, častoprebýval v priemyslových oblastiach Anglicka medzi robotníkmi. Tozapôsobilo na jeho sociálne cítenie.

Orwell bojoval v španielskejobčianskej vojne, kde bol zranený. Po prepustení zo sanatória, akokoľvek užnebol nikdy úplne zdravý, odcestoval do Maroka. Počas druhej svetovej vojnypracoval pre BBC a písal do novín. Jeho silne protisocialistickéa protisovietske cítenie, premietajúce sa v jeho románoch, takmerznemožnilo vydanie alegorickej novely o vývoji v Rusku a Európev druhej polovici 20. storočia s názvom „Zvieracia farma“ (1945).Dvadsať nakladateľov odmietlo knihu vydať, pretože sa obávali pomsty veľkéhospojenca. Najväčší úspech mu priniesol utopicko-alegorický román „1984“, ktorývyšiel roku 1949. Je obžalobou stalinizmu a totalitných režimov. GeorgeOrwell zomrel rok po vydaní tohto svetovo úspešného diela v januári roku1950.