Hej, a vieme my jeden kraj kdesi, kde nás isto prijmú radi: pôjdeme, mamko, v slovenské lesy, v ten svet pekný bujnej mladi.″23 Najhlavnejší a najromantickejší konflikt zo všetkých je konflikt medzi obrovskými, priam až rozprávkovými túžbami a drsnou realitou ktorá nedovoľuje aby sa uskutočnili. Autor dúfa v bojovnosť ľudu a to takým spôsobom, že proti utláčaniu povstane a nebude nečinný. Bohužiaľ všetko je inak. Ľud ostáva stále pasívny, dokonca aj po Jánošíkovej smrti. Autor však aj v týchto ťažkých časoch dúfa v lepší zajtrajšok. Ľud okolo šibene – sťa mŕtva skalina – nevzdychne ,nezaplače, pästí nezatína.24 Situáciu doby v ktorej autor žil a tvoril vykresľuje v konflikte medzi slobodou a bezprávím. Pomocou Jánošíka vyjadruje problém nespravodlivosti – jeho nespravodlivého zlapania a smrti. Jánošík sa spravodlivo obhajuje tým, že zbíjal len preto lebo chcel pomôcť ľuďom. Ďalším konfliktom je konflikt medzi Jánošíkom a pánmi. Vyčíta im že zdierajú chudobný ľud a že jeho považujú za zločinca, pričom oni páchajú omnoho väčšie zločiny. „Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal, čiernu krv tyranov trávniček popíjal; zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete: a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“
Stará Baba ktorá Jánošíka zradí, reprezentuje konflikt Jánošíka s ľudom. On sa snaží ľudu pomáhať. Početná väčšina ho miluje a považuje za hrdinu. Tú malú časť ktorá ho nenávidí z rôznych dôvodov(strach, závisť, podlosť) reprezentuje práve tá baba. No baba, babečka zavreští z prípecka: „Rúbte mu do pása, tam je jeho spása!“26 No, baba, babečka zavreští z prípecka: „Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!“27 V Jánošíkovej mysli, keď je vo väzení, sa odohráva konflikt medzi životom a smrťou. Problém priateľstva a zrady vyúsťuje do konfliktu medzi Jánošíkom a Gajdošíkom. Gajdošík Jánošíka zradí, za čo ho Jánošík na mieste zabije. „Chyťte ho!“ –Ktože to? Ty, Gajdošík zradný?! Ty zradca? – teda ty samý prvý padni! A tu jedným chmatom oddrapí roh stola: zafundží – a zradný Gajdošík mŕtvola.28 V diele sa výrazne vyskytuje aj konflikt medzi bohatstvom a chudobou. 4.4. Kompozícia Úvod Úvod- v ňom cez alegóriu matky a jej detí posiela svoje verše po Slovensku v obave, že je to zakliata krajina, a nenájdu odozvu. No oni stretnú hôrnych chlapcov, ktorí sa ich ujmú.
Úvod ako predspev je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života. Hôrni chlapci nie sú ,,draví rytieri“, ani ,,vzteklé ohavy“, za aké ich mala panská spoločnosť, ale sú to ,,dobrí ľudia“. Nesúď ich! Čistá duša ich mladá- bárs aj zbroj krvou sfŕkaná. Mladosť každého objíme rada, kremä hada a tyrana.29 Nehaň ich! To nie rytieri draví krajov, kde slnko zachodí; to nie východu vzteklé ohavy, to voľné deti prírody.30 Hrdí jak ten ich Kriváň vysoký; Veselí jak jarné pole; Smelí jak tie ich hôrne potoky – a jak vietor svojej vôle.31 1. spev Na Kráľovej holi majú svoje sídlo slovenskí zbojníci - členovia Jánošíkovej družiny. Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli! Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater.32 Bojujú za pravdu a spravodlivosť, chudobným dávajú to, čo zoberú bohatým. Raz junák zapískne - z dvanásť pušiek blyskne; druhý raz zapískne - tisíc chlapcov zvýskne; tretí raz zapískne - šabličky zazvonia zhora od Považia, zhora od Pohronia - a jedným hlasom ozvú štyri strany: -My sme u nás doma - my sme tuná páni!33 Na Kráľovej holi dvaja z družiny chýbajú - veliteľ Jánošík a Gajdošík. Hôrnych chlapcov sa zmocňuje zlá predtucha.
A kdesi čos´zvolá ako nadzemská moc: „Jánošík lapený! - Šuhajci, dobrá noc!"34 2. spev Ráno je v kraji smutná nálada. Ľudia sa dozvedeli, že Jánošíka chytili drábi zradou Gajdošíka a starej babky. Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe, keď valašku zamkli sedem dvermi v sklepe.35 Jánošík odôvodňuje svoj boj: "Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal, čiernu krv tyranov trávniček popíjal; zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete: a vy že odkedy ten biedny ľud drete?"36 Nechce vykúpiť svoj život pokladmi a zlatom. "Vymeniť? - a načo? vy psohlavci vzteklí! Nie! - a teraz ma zjedzte keď ste ma upiekli!"37 3. spev Mesto, ktoré väzní Jánošíka, spí, Jánošíkova milá sa ide s ním rozlúčiť. Potom spácha samovraždu v Dunaji. Vtom za horu zapadla jak hviezda letiaca; nikto ju viac nevidel krem toho mesiaca, len on, chudák, čo o tom nepovie nikomu, samotný ju sprevodil do nového domu.38 4. spev Jánošík trávi noc vo väzení. Sníva sa mu pekný sen o lepšom živote. On spí - mladý syn Tatier, zbičovaný zlostne; tu skovaný v okovách, ale voľný vo sne. Oj, spi, duša mladušká, spi pekný, dlhý sen keď v skutku nie, svoj život skonči trebárs vo sne len!39 5. spev Ráno sa Jánošík prebúdza. Rozmýšľa nad príčinami svojho zajatia.
Zvonia na deň - mne na noc. Oj, srdce, nežiali: my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali! Spať večne - kto to káže? boh? - ľudia, tyrani! Z polcesty, z sveta môjho, ja ľuďmi vyhnaný! Oj, ľudia, ľúti ľudia, vy draví šakali! brať život! skiaď to právo? - či ste ho vy dali?! Ľudia - hej, ľuďmi radi menujú sa oni, tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony. Zákon len jeden u nich, jeden zákon vlčí; právo v putách - a pravda na hranici blčí.40 Jánošík sa lúči so svojím životom: "Ha! svitá - koniec! - mrkne - počiatok - kde? aký? Oj, zbohom, ty svet márny - môj svet nad oblaky!"41 6. spev Jánošíka vyvádzajú z mesta na popravu. To sprievod čierny, dlhý z mesta sa pohýna, vyprevádza zo sveta nezdarného syna.42 Je hrdý, nechce sa pomodliť za seba. Smrti sa nebojí. A on ide k šibenici pri srdca tichosti, bo mu duša hovorí: to oltár voľnosti.43 7. spev Biela kráľovná volá Jánošika do svojho náručia: "Oj, poď len, poď sokol zlatý, poď do môjho náručia budeme sa milovať tu, kde nás viac nerozlúčia!"44 Jánošíka popravili a potom prišiel oslobodzovací patent od kráľa.
Ľud sa pomaly rozchádza do svojich príbytkov. 8. spev Po Jánošíkovej smrti sa zdá ľuďom život bezútešný. Smúti za ním jeho družina, starí ľudia i deti. Rozprávajú sa o ňom povesti, ktoré zveličujú jeho činy a ľudia veria, že sa ešte niekedy objaví, že neumrel. 9. spev Jánošík prichádza medzi rusalky, ktoré pripravujú jeho sobáš s kráľkou. Zoberie si ju za ženu a idú spolu do odkliatych slobodných krajov. "Už hromy zahrmeli - hrom striasa horami a všetko ozýva sa sedem krajinami: nech je svadba nad svadbami."45 4.5. Štýl Smrť Jánošíkova je lyricko-epická skladba s prevahou lyriky. V celej skladbe môžeme nájsť protiklady – kontrasty medzi kladom a záporom. Celá skladba je písaná štúrovským jazykom, avšak vyskytuje sa v nej veľké množstvo ľudových slov a archaizmov.
Básnická skladba sa skladá z predspevu a deviatich spevov. Dejová línia je slabá, bez epizód. Väčšina básne je písaná 12 – slabičným veršom. Strofy sú v úvode 4 – veršové, potom 8 až 10 – veršové . V básni môžeme nájsť združený, ale aj striedavý rým. Autor si z celého Jánošíkovho života vyberá práve jeho zlapanie a popravu, čím symbolizuje stav národného hnutia po revolúcii 1848/49. Zjednocujúcim prvkom všetkých spevov je protiklad. Umelecké prostriedky: Paralelizmus: „Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal, čiernu krv tyranov trávniček popíjal; zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete: a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“46 Metafora: Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera...47 Epizeuxa: Horí ohník, horí...48 To sa chlapci, to sa... 49 Epanastrofa: Zanôtili chlapci: „Boli časy, boli!“ „Boli časy, boli, ale sa minuli.“ 50 Hyperbola: Hoj, a keď nad hlavou palošík im blysne, to až hen v Budíne srdce pánom stisne!
Protiklad: Zvonia na deň – mne na noc... 52 Anafora: ...ten vidí bielych panien veliké zástupy; ten vidí, o čom ani nesnívajú ľudie, ten vidí svojím okom, čo len ešte bude. 53 Alegória: celý 9. spev Zdrobnenina: lístoček, chlapcov, slniečko, plamenček Prirovnanie: To sa, chlapci, to sa jak oltárne sviece... 54 Zmena slovosledu: ...hneď mu dali na ne centové ostrôžky... 55 Personifikácia: Tam nás už čaká jedľa šedivá, už z diaľky náruč vystiera... 56 Pejoratíva: vzteklé ohavy, hada a tyrana Rečnícka otázka: Či vás v zodraté prózy onuce, vás, zlatovlásky, mám odliať? 57 Kontrast: Rúčky – nôžky krvavé – a úsmev na tvári... 58 4.6. Vlastný názor Na toto dielo mám neblahé spomienky už zo základnej školy, kde mi moja pani učiteľka slovenského jazyka dala toto dielo prečítať za trest. Vtedy na mňa dielo veľmi nezapôsobilo a tak som ho skúsil prečítať o pár rokov neskôr a vyplatilo sa.
Keď som si ho prečítal minulý týždeň tak na mňa hneď zapôsobilo majstrovské prenesenie utláčania slovenského ľudu do príbehu Juraja Jánošíka, nesmrteľného slovenského národného hrdinu. Vtedy som si uvedomil, že to nieje len taká obyčajná kniha, ale že je to veľdielo ktoré v sebe ukrýva aj kúsok duše veľkého vlastenca. Avšak aj po pár rokoch sa v diele vyskytujú pasáže, ktorým nie veľmi rozumiem. Tomu kto sa chce presvedčiť o hrdosti a bojovnosti slovenského národa, vrelo odporúčam toto dielo.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ján Botto: Smrť Jánošíkova
Dátum pridania: | 23.06.2006 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | RickGBAS | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 254 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 13.6 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 22m 40s |
Pomalé čítanie: | 34m 0s |
Podobné referáty
Ján Botto: Smrť Jánošíkova | SOŠ | 2.9366 | 573 slov | |
Ján Botto: Smrť Jánošíkova | GYM | 2.8923 | 367 slov | |
Ján Botto: Smrť Jánošíkova | SOŠ | 2.9228 | 402 slov | |
Ján Botto: Smrť Jánošikova | GYM | 2.9008 | 574 slov | |
Ján Botto: Smrť Jánošíkova | VŠ | 2.9699 | 2050 slov | |
Ján Botto: Smrť Jánošíkova | ZŠ | 2.9057 | 439 slov | |
Ján Botto: Smrť Jánošíkova | GYM | 2.9731 | 496 slov | |
Ján Botto: Smrť Jánošíkova | ZŠ | 2.9496 | 151 slov | |
Ján Botto: Smrť Jánošíkova | GYM | 2.9407 | 2128 slov | |
Ján Botto: Smrť Jánošikova | GYM | 2.9621 | 680 slov |