Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobn. a spol. konfliktov. Nová poetika (poetika moderny). LITERÁRNA MODERNA (1890 - 1918) začala vznikať v druhej polovici 19. storočia. Týmto termínom sa označujú umelecké smery z konca 19. a začiatku 20. storočia: symbolizmus, dekadencia, impresionizmus V Paríži sa prejavovala silným robotníckym hnutím, ktoré vrcholí Parížskou komúnou v roku 1871. Bojoval tu aj Eugene Pottier ,ktorý v roku 1871 zložil internacionálu. - rozvoj poézie, hlavná postava je samotárska, je v konflikte so spoločnosťou, jeho pocity sú zobrazené cez symboly /rozvoj modern. smerov/ - lyrický hrdina trpí bezmocnosti, pesimizmu, nihilizmu /nedôvera/, individualizmu Od polovice 19. st. nastalo takmer vo všetkých národných zložkách striedanie prúdov a smerov. Začiatok literárnej moderny niekt. prvkami súvisí s romantizmom.

Vzniká ako prejav nového vzťahu ku skutočnosti a zložitého stvárňovania rozličných stránok života. Moderna je charakteristická najmä: symbolizmom (pesimizmus) a z neho vychádzajúcim individualizmom a skepsou. Spisovatelia sa rozdelili na dve skupiny : 1. aktívna skupina - bojovali na barikádach (Eugene Pottier) 2. spisovatelia, ktorí boli pre tzv. čisté umenie: L'art pour L'art = umenie pre umenie (literatúra má byť odtrhnutá od politiky) /Larpularizmus/ Literárne východiská moderny: Realizmus sa v literárnej tvorbe (najmä v románovej) spoliehajú na poznatky modernej, technickej a spoločenskej vedy, na „silu“ objektívneho faktu a racionálny prístup k všetkým spoločenským problémom. Kapitalistická spoločnosť ( GB, Fran., Nem.) si prestáva všímať a podporovať umenie. Moderna vnáša do literatúry človeka samotára. Parnasizmus – literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom (odporcovia symbolizmu). Tvrdili, že zmyslom umenia (poézie) je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom (symbolisti hľadali krásu v zle, v špine). Zaujímala ich iba forma básne. Básnici hľadali inšpiráciu (motívy) v minulosti. V druhej polovici 19. storočia aj Európe vznikajú nové umelecké smery. Prvým z nich bol symbolizmus.

Prvý moderný literárny smer vznikol vo Francúzsku ako reakcia na realizmus a parnasizmus, zaujal popredné miesto medzi modernými básnickými smermi, takmer vo všetkých európskych literatúrach. V polovici 19. storočia vládol Napoleon III.– despoták - Zákaz zhromažďovania sa, slobodného slova prísna cenzúra, básnici nemohli voľne vyjadriť to, čo cítili - skrývali sa do symbolov sa pomocou nich sa vyjadrovali. Cieľom autorov bolo vyjadriť vzdor, hľadať životnú pravdu, obranu proti zložitej dobe, vyjadrovali ľúbostné a spoločenské sklamanie. Symboly nemajú len 1 význam, každý si ho inak vysvetlí, hlavne preberali symboly z antiky, filozofie, biblie, prírody. Programovo – únik od skutočnosti sa prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“. Nadraďujú ducha nad hmotu. Poézia ťažila zo silného duševného vplyvu na inú osobu (sugescia), združovanie postáv (asociácia). - básnici prežívali, vyjadrovali pochmúrne pocity, pesimizmus, skepsa (bezvýchodiskovosť). Cez poéziu hľadali „nové priestory“ v neskutočne, v sne, teda mimo reality.

Symbolizmus niekedy skĺzne do negovania spoločnosti- (smutná poézia, skôr o smrťi ako o živote - dekadencia; fr. Decadas- úpadok, Pesimistická poézia o úpadku - FRANTIŠEK XAVER ŠALDA). Básnici tohto smeru vyjadrujú najmä obrazy- pocity smútku, smrti a beznádeje. S Y M B O L I Z M U S (gr. symbolón = znak); nadväzuje na romantizmus, popiera naturalizmus a realizmus, využíva niektoré romantické prvky. - 1. vzťah ku skutočnosti je iracionálny - nie rozumovo chápaný - 2. filozofické východisko- iracionalizmus subjektívny- opak objektívneho - 3. v popredí individualizmus - vyzdvihovanie jednotlivca, jeho náhľady, myšlienky - 4. skepsa - pochybovanie o chode sveta - 5. využívajú cudzie výrazy - z liturgie (náb.)-žalm, spoveď, chorál - z prírodných vied- sféra, vesmír, zenit - z filozofie - indivíduum, skepsa, - čerpajú námety z Antickej mytológie Básnické prostriedky : zložitá skutočnosť sa nezjednodušuje - vyjadruje ju zložito, neopisuje ani vonkajší ani vnútorný svet básnika priamo - robí to pomocou obrazov - symbolov (utvárané metaforami, metonýmiami - prenesené významy, personifikácie), slúžili na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce – láska, holubica – mier, lev – sila).

Symbolizmus neopisuje ani vonkajší svet, ani vnútorný svet básnikov priamo, ale pomocou symbolov. Básnici používali metaforu, alegóriu, inotaj a kládli dôraz na eufóniu verša. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu. Ustúpil historizmus – záujem o dejiny. Ďalším z nových smerov bol impresionizmus (lat. impresió- dojem, vnem) - založený na senzualizme (=zmyslové vnímanie), za dôležité považoval okamžitý dojem vznikol a vyvíjal sa súbežne so symbolizmom. Je založený na zobrazení konkrétneho zážitku zo sveta každodenného života, tak ako ho zachytávajú ľudské zmysly. Do poézie sa dostal prostredníctvom výtvarného umenia. (Maliari: Eduard Manet, Claude Monet, Vincent Van Gogh, Toulouse Lautrec ...) V lit. Paul Verlaine - opis konkrétnych zážitkov ľudskými zmyslami. Postupne však začal symbolizmus strácať svoje postavenie a moderné smery menia svoju podobu - vzniká avantgarda(fr. pokrok) - nový filozofický, spoločenský a literárny program. Rozdiel medzi modernistami a avangardistami: avangardisti sú revolučnejší, viac brojili proti spoločnosti, viac sa orientovali na súčasný život. Mladá generácia sa nechcela zmieriť s nepriaznivými politickými i sociálnymi pomermi a preto sa mnohí z nej postavili proti vládnym kruhom. Namiesto reflexie (úvahy) hlásali potrebu aktivity a mnohí sa prikláňali k Marxistickej filozofii.

Po umeleckej stránke experimentovali - boli výbojnejší ako symbolisti. Futurizmus - (lat. futurus - budúci) - oslavoval, preceňoval techniku, vzburu, civilizáciu a usiloval sa o svojrázu dynamiku výrazu. Umenie má držať krok s technickým pokrokom. Využíval tvrdé spoluhlásky, prídavné mená a podstatné mená. Futurizmus zrušil interpunkciu, dával prednosť slovesám, ktoré mali vyjadriť dynamickosť sveta. Metafory – nočná vibrácia arzenálov a lôžok, dobrodružné parníky vetriace obzor (tvrdé básnické umenie). Futuristi oslobodili slovo z ustálených väzieb, zrušili interpunkciu chceli, aby sa literárne dielo dokázalo vyjadriť o prítomnosti cez onomatopoje (citoslovce) a kakofóniu (neľubozvučné zoskupovanie hlások). Kubizmus - cube – kocka, umelecký smer v maliarstve a sochárstve, ktorý sa vyznačuje geometrickým riešením zobrazovaných predmetov. Odkrýval krásu, zaujímavosť bežných vecí na základe geometrického stvárňovania.

Pablo Picasso (1881 – 1973) – vyše 6000 obrazov, kresieb a sôch. Slečny z Avignonu, Guvernica, Holubice mieru. Kubofuturizmus - kombinácia statických a pohybových prvkov obrazu - Guillamme Apollinairom a jeho zbierkou Alkoholy. Vrátil poézií citovosť, predstavivosť a zmyselnosť Dadaizmus – zo slova dada – detský džavot, ako výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta. Mnohí umelci odchádzajú na bojiská, iní emigrovali. Vzniká počas 1. svetovej vojny, bol proti literárnym konvenciám, propagoval nezlučiteľnosť umenia s logikou, poéziu nezmyslov, zbavenú sociálneho významu. Z dadaizmu vychádza surrealizmus. Dadaisti hlásali deštrukciu jazyka. Predstaviteľ - Tristan Tzara V Nemecku vzniká pred 1. svetovou vojnou expresionizmus (lat. expresus - výrazný, názorný, ostrý) - zakladal sa na subjektívnom idealizme.Do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu, zobrazovaných postáv, zobrazovali vo vzťahu k večnosti, k vesmíru. Patril sem napríklad na začiatku tvorby Bertold Brecht.

Charles Baudelaire jeho detstvo i mladosť boli dramatické a poznamenali Baudelairovu osobnosť - francúzsky básnik; predstaviteľ dekadencie a symbolizmu, zakladateľ európskeho symbolizmu napísal iba jedinú básnickú zbierku: # Kvety zla - osobná, intímna, ľúbostná lyrika; - zbierka šokovala meštiakov a dala podnet k tomu, že básnika vyhlásili za blázna - bol to Baudelairov ideový zámer - vniesť do zdanlivého harmonického súladu tejto zaháľajúcej vrstvy negáciu, budovať nový vkus. Zbierku odmietla aj kritika pre jej údajnú nemravnosť, ale aj tak ovplyvnila vývoj modernej európskej poézie. Zbierka mu priniesla súd., ani nie 300-stranový básnický text je komponovaný ako dramatické dielo, Rozčlenená je do častí: Splín a ideál, Parížskej obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť. Kvety zla: Nepriateľ, Cigán na ceste, Exotický v parku, Mačky, Splín, Víno handrárovi, Litánie, K satanovi. Pred čitateľom sa v zbierke vyspovedal zo svojho ľudského nešťastia, bol sklamaný nad zlými sociálnymi pomermi a v láske. Lásku tu zobrazuje na základe konkrétneho osobného zážitku - v tom bol originálny. Použil aj naturalizmy (drsné výrazy) = báseň Človek a more - nemá formu sonetu Obraz ľudského vnútra, duša je plná záhad a nepokoja; more je záhadné, človek aj more sú do seba uzavretý, aj človek ako mlčanlivé more stráži svoje tajomstvo.

Básnik ich nakoniec kladie do protikladu. = báseň Súvislosti - Príroda je chrámom, symbolom, v prírode je všetko symbolom čohosi, píše o prírode ako o celku a tak ju aj chápe - vône sú príjemné a nepríjemné. Príjemné ako tielka detí, nepríjemné ako vôňa tymiánu.. Báseň je založená na jeho subjektívnom zmyslovom vnímaní. Je očarený prírodou. Výber z jeho publikovanej i rukopisnej poézii vyšiel po názvom Trosky. Vo svojich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha, večnosť a dôvernosť, vôľu a harmóniu. Túžil po voľnosti, úteku, hĺbke vnemu, dychtivosti po zmyslovom vnímaní sveta. Paul Verlaine # kniha Prekliaty básnici (Paul Verlaine, Arthur Rimbaud, Alexander Blok) - o moderných spisovateľoch Pojem prekliaty básnici sa zaužíval v praxi - spisovatelia z konca 19. stor, ktorí sa nezmierili s bezútešnou dobou a meštiackou spoločnosťou. Chceli obhajovať slobodu umel. tvorby a búrili sa všetkému čo ju obmedzovalo.Cítili, že nemôžu uskutočniť svoje ideály o slobode, uvedomovali si svoju sociálnu vykorenenosť zo spoločnosti, preto si v súlade so svojím presvedčením (filozofiou) vybrali samotu a osamelosť vo svojej básnickej tvorbe. uzavreli sa vonkajšiemu svetu a prijali na seba osud prekliatych básnikov.

Jean Arthur Rimbaud - mal silné sociálne cítenie, do literatúry chcel uviesť nové literárne námety a ich nové spracovania # zbierky: Iluminácie I a II, Pobyt v pekle -báseň Opitý koráb # zbierka Básne = báseň Paríž sa znovu zaľudňuje - Rimbaud v básni vyjadruje odpor k meštiactvu po potlačení Parížskej komúny. Postavil sa proti amoralizmu tých, ktorí sa vrhajú do rozkoší zmyslov, aké pociťuje toto veľkomesto. Aj napriek tomu Paríž zostáva mestom, ktoré básnik nadovšetko miluje. Guillamme Apollinaire -v I.Sv. vojne zranený -veľa cestoval. Zaoberal sa kritikou, poéziou, prózou, div. hrami, najskôr písal pod vplyvom iných autorov # zbierka Zahnívajúci čarodej # zbierka Alkoholy zbierka vznikla ako reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. = báseň Pásmo "neopakovateľne vyjadrilo dramatický rytmus modernej doby".

Využitie farieb a farebnosti vzbudzuje emócie, predstavy. Popri poetickosti a melancholickosti aj humor, irónia až groteska: obrazy neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, ľudové výrazy, technické termíny, topografické názvy, neologizmy či nečakané archaizmy. - nemá strofickú výstavbu, slová z oblasti vedy, nepoužíva interpunkciu - lyrický cestopis kde prechádza z jednej témy na druhú, píše o svojich zážitkoch z ciest, spomína na miesta, ktoré navštívil # zbierka Kaligramy - spája slová a vytvára obrazy, volne spája obrazy aby zotrel hranice vychádza z osobn zážitku = báseň Dymy (nepatrí pod Kaligramy!!!) - báseň zapôsobila na čitateľov aj novátorstvom v oblasti grafického znázornenia verša - má tvar fajky. Hoci je vojna autor sa snaží nájsť niečo príjemného, vône tabakov, kvetov, parfumov - zmyslové vnímanie čuchom. - divadelná hra ŇADRÁ TIRESIOVE, román Sediaca žena Tristan Tzara -dadaista Filippo Tommaso Marinetti (sympatizoval s Mussolinim) -chcel aby nové umenie držalo tempo rodiaceho sa priemysel. sveta. Tvoriť umenie, ktoré zobrazovalo ruch. Obhajoval krásu v techn objavoch a v priem technológii.

Manifest futurizmu – 1909- prvý, 1912 – druhý 1. bod: „Chceme spievať lásku k nebezpečenstvu, energiu zo zvyku a šialenú odvahu.“ 2. bod: „Hlavnými prvkami našej poézie budú elán, chrabrosť a vzbura.“ „Chceme velebiť vojnu – jedinú hygienu sveta – militarizmus (zbrojenie), patriotizmus, ničivé gesto anarchistov, krásne myšlienky, ktoré zabíjajú a opovrhnutie ženou.“ Alexander Blok (1880 - 1921) - Rus, poéma DVANÁSTI - obraz revolučných udalostí v Rusku Česká moderna Hlavní predstavitelia: František Xaver Šalda (1867 – 1937), Otakar Březina (1868 – 1929), Fráňa Šrámek (1877 – 1952), Petr Bezruč. Petr Bezruč - zo sliezska - vlastným menom Vlado Vašek, pochádzal z Opavy z gymnaziálnej rodiny. Sám sa rozhodol študovať na Karlovej univerzite v Prahe. Ale po smrti otca nechá školu a stáva sa poštovým úradníkom. Maryčka Magdonova – zo zbierky Slezské písně, nik nevedel kto píše tie krásne básne - 1. jeho láska silný osobný zážitok a nenaplnený hlboký cit. Tri motivické okruhy: intímny, sociálny, národný. Intímna lyrika zobrazuje pocity životnej osamelosti, citovej zrady (Červený květ, Motýl) aj smútku po rodinnom kozube (Jen jedenkrát). Sociálne motívy burcujúce (Michalkovice, Leonidas, Den Palackého, Praga caput regni). 2. básn. zbierka Stužkonoska modrá- názov motýľa, motívy sklamania, smútku a zatrpknosti básnika zo skutočnosti. 3. básn zbierka Labutinka – ktorá vyšla až po smrti, on jej nedal ani názov. Slovenská literárna moderna (1905 – 1918) Po realistickej línii, spisovatelia ako P.O. Hviezdoslav a S.H. Vajanský, ktorí v tomto období prežívali vrchol svojej tvorby, prichádza nová básnická skupina.