Ivan Krasko

- bol vedúcou osobnosťou literárnej moderny, symbolista - hlavne poetik, napísal len 5 krátkych próz

- zbierky: Nox et solitudo, Verše
- krátke prózy: Naši, Svadba, List mŕtvemu
- prekladal básne z nemčiny

Nox et solitudo

- intímna lyrika, väčšina básní sú hlboké vnútorné spovede básnikových pocitov
- dominuje pocit smútku, samoty, skľúčenosti, pesimizmu, viny 

Topole

- nehovorí o prírode, ale o pocite samoty
– topole sú symbolom samoty
- autor vyrovnáva paralelu prír.motívu a duševna, psychiky
- atmos. je temná, dotvára ju výberom slov: havran ošarpaný, čiesi bôle 

Zmráka sa

- prírodná lyrika, aj o vnútre človeka
- v mysli nachádza spomienku, nemal silu na ukončenie nejakej situácie
- pochmúrna atmosféra, tma, noc (časté v jeho poézii)
- v prírode nastáva posun
- zmráka sa, posun je aj v autorových myšlienkach
- základná kompozičná os: prírodné motívy, ktoré sú symbolom vnút. sveta 

Otcova roľa

– autor sa štylizuje do postavy tuláka, cudzinca, ktorý sa vracia do rod. kraja, do vlasti, ide nesmelo, bojazlivo. Jeho vlasť bola dlho zbedačovaná
- výčitka, že odišiel, nebránil vlasť, keď ho potrebovala
- reč. otázka „vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme“ - postaví sa ľud na odpor?
- revolta - obraz zbedačenej krajiny, sprevádza ho svedomie (výčitky)
- často vyjadruje sklamanie z prežitých vzťahov, oživuje ich vo svojich spomienkach, v duši mu ostáva smútok, vzťahy boli nenaplnené
- hoci sú básne pesimistické, vidno že túži po šťastí, láske 

Plachý akord

- pochmúrna atmos., noc, intímna báseň, cíti sa smutný, osamotený
- štylizuje sa do postavy tuláka, kt. hľadá úľavu pre svoju dušu, niečo ho trápi
- hľadá lúč svetla, kt. by preťal tmu, zažil sklamanie, ostala mu spomienka
- báseň končí melanchonicky, akord je doznievajúci vzťah 

Už je pozde

- pocit, spomienka na vzťah, kt. sa nenaplnil, výčitky, že nekonal
- pochmúrnosť, beznádej, ponurá atmos, prirovnanie prírodného k duševnému
- duševný stav vyjadruje náznakmi, pomocou symbolov
- používa sylabotonický verš.systém
– daktylotrochejský verš 

Jehovah

- vymyká sa zo zbierky Nox et Solitudo
- báseň s nadosobnou spoločenskou tematikou
- obáva sa o osud národa,
- forma žalmu, privoláva pomstu na neschopnosť národa