Iné meno: Aithiopos, Aisopos

Ezop bol starogrécky bájkar asi zo 6. stor. pr.n.l. Pod jeho menom sa nám zachovali bájky písané prózou, na rozdiel od bájok (Hesiodos, Archilochos, ...) písaných vo veršoch.

Ezopove prozaické bájky sa šírili ústne, čerpajúc aj z Orientu. Bol ázijského pôvodu, otrok z Frýgie alebo Lýdie, pravdepodobne strávil istý čas s Tálesom z Milétu. Na svojich cestách rozprával a vymýšľal bájky, ktoré sa šírili po ostrovoch Egejského mora a po Helade. Šírila sa jeho sláva, čím si získaval priateľov, ale aj nepriateľov. Svojou iróniou urazil Delfanov, ktorí ho obžalovali zo svätokrádeže a nespravodlivo ho poslali na smrť - čvarga, kňazi a veriaci ho päsťami udierali, až ho sotili do hlbín mora... .

Vyše 350 bájok obsahuje ezopovská zbierka, no nedá sa rozpoznať, ktoré z nich sú skutočne Ezopove.

Aristofanes využíva vo svojich komédiách Ezopove bájky, Sokrates niektoré z nich pred smrťou zveršoval, ... . Takže Ezopovi v Aténach postavili sochu na jeho večnú slávu.

V 3. stor. p.n.l. vznikla zbierka Zobrané Ezopove rozprávania.

Ezop (asi 6. storočie p.Kr.): Podľa ústnej tradície bol Ezop pôvodne otrokom a do Grécka sa dostal z Trácie alebo Frýgie. Bol to duchaplný človek a aj keď bol veľmi škaredý, získal si u Grékov veľkú obľubu.