Antická literatúra

(9.st. p.n.l. – 5.st. p.n.l.)

Antická literatúta je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek (lat.antiqs-starý)a jeho kultúrov. Je najstaršou literatúrou. Hrdina je spätý s prírodou, má pre neho význam pozemský život, úlohu zohrávajú bohovia, kt. majú ľudské vlastnosti a človek je voči nim bezmocný.

Delíme ju na GRÉCKU(9.st.pr.Kr. – 5.st.pred.Kr) a RÍMSKU(5.st.pred Kr. – 3.st.po Kr.)

Straršia je ORIENTÁLNA LITERATÚRA (3tis.pred n.l. – 5 stor n.l.)
- rozdeľuje sa na sumerskú, akkadskú a staroegyptskú

1. sumerská literatúra – najstaršial literatúra, ktorá sa zachovala s písomnými pamiatkami je sumerská. Akkadská a staroegyptská literatúra. Najvýznamnejšou pamiatkou mezopotámskeho písomníctva je anonymný starobabylonský epos z roku 2000 pred n.l. upravený v roku 1800 pred n.l. – Epos o Gilgaméšovi – dielo sa zachovalo v 4 verziách, o kráľovi G. a jeho hrdinstve.

2. Hebrejská literatúra – najmladšia z literatúr Blízkeho východu.... najmladšou orientálnou literatúrou. - - svetoznáma písomná pamiatka BIBLIA (1. tisícročie pred n.l.) – má nadčasový význam, je najprekladanejšou a najinterpretovanejšou knihou. Je doktrinárskym dielom (s neomulným večným významom)
A) Starý zákon – 46 kníh , pôvodne bol sv. knihou židovského náboženstva. Vznikal pred narodením Ježiša Krista.–
a) historické knihy:5 kníh Mojžišových (GENEZIS, EXODUS, LEVITIKUS, NUMEZIS, DEUTERONÓMIUM) kniha Joue, Kniha Sudcov, Kniha Rút
b) poučné a básnické (Jób, Žalmy, Kniha prísloví)
c) prorocké (Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel)
- SZ sa zaoberá dejinami izraelského národa. hebrejčina
B) Nový zákon – 27 kníh, súvisí s kresťanským náboženstvom.
a) historické: Evanjelium sv. Mareka, Lukáša, Matúša, Jána... sú bohatým prameňom J. života. Skutky apoštolov- pôvodný prameň Ježišovho života a učenia.
b) poučné – 14 listov sv. Pavla, List sv. Jakuba, 2 listy sv. Petra, 3 listy sv. Jána Evanjelistu a List sv. Júdu Tadea)
c) prorocké – spis Zjavenie sv. Jána, čiže Apokalypsa)
- NZ bol napísaný v Gréčtine, potom aj v latinčine...

ŠTÝL Biblie: je tu metaforika, obraznosť, alegorické postupy
Význam BIBLIE: poskytuje nám rôzne ponaučenia, často krát je zlo potrestané
-informatívna a poznávacia f., obohacuje aj našu slovnú zásobu
- vplýva na vznik aj ďalších umeleckých diel.
V stredoveku, keď Bibliu označili za knihu kníh, poskytla námety na legendy zo života svätých, náboženské eposy a alegorické putovania.

3. Indická literatúra

1.GRÉCKA LITERATÚRA
Najstaršia z európskzch literatúr a jediná, ktorá sa rozvíjala samostatne, neopierajúc sa priamo o skúsenosti iných literatúr.
- takmer všetky umelecké literárne druhy pestované v Grécku vznikli z útvarov ľudovej tvorby.(GL mala formy z gréckej ľudovej slovesnosti)
rozvíjali sa literárne druhy – lyrika, epika, dráma
... z epiky najmä esposy a bájky

EPOS – druhový žáner epiky, (veľká epická forma, veršovaný epický útvar), ktorý vznikol v Antike, vystupujú tu bohovia a polobohovia. jeho témou je významná historická udalosť alebo významný problém doby. Bol pred románom najväčším a najprezentatívnejším žánrom epiky. Východiskom pre vznik eposu boli staroveké mýty. Prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov a boli to tzv. hrdinské alebo bohatierske eposy.

E. má svoju záväznú kompozíciu:
1. propozícia – krátke naznačenie deja
2. invokácia – vzývanie múz alebo bohov 3. in medias res – priamo k deju
3. enumerácia – predstavovanie bojovníkov, resp. postáv
4. opis boja – predovšetkým opis hlavnej bitky
5. deus ech machina – zásah bohov do deja
6. ovplyvnenie udalostí zázračnými prvkami bez zásahu bohov
7. epizódy – opis vedľajších udalostí
8. peronácia – zakončenie príbehu s dôrazom na ponaučenie
- najstarší epos je Epos o Gilgaméšovi

V antike písal eposy Homér...
slepý básnik, ktorý sa stal v starovekom Grécku uctievaným básnikom. Napísal eposy Ilias a Odysea, ktoré súvisia s Trójskou vojnou.(9.st. pred n.l.)

Ilias písané formou hexametra, zobrazuje vojnu medzi Spartou a Trójou, príbeh zobrazuje posledných 51 dní Trójskej vojny. Sú tu početné retrospektívy. Hrdinský epos, ktorý obsahuje 24 spevov. Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn Trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol Helenu, ženu Spartského kráľa Menelaa.Ústredným motívom eposu je Achilov hnev(Péleov syn). Vrchný veliteľ gréckeho vojska mykénsky kráľ Agamemnon odňal najväčšiemu gréckemu hrdinovi jeho obľúbenú zajatkyňu , dcéru Brisea. Nahnevaný Achiles prestal bojovať. Odvtedy nadobudli prevahu obrancovia Tróje pod vedením vynikajúceho bojovníka Hektora, syna trójskeho kráľa Priama. V tiesni Agamemnon vyslal do Achillovho stanu poslov s návrhom, aby sa s ním hrdina pomeril a zapojil do bojov proti Trójanom. Achilles odmietol. Trójski bojovníci prenikli do gréckeho tábora a chceli podpáliť lode. Achilles dovolil najlepšiemu priateľovi Patroklovi požičať si jeho výzbroj a zasiahol do boja. Len čo ho Trójania zazreli, dali sa na útek. Hektor poznal, že to nie je Achilles a zabil Patrokla. Achilles sa rozhodol pomstiť jeho smrť. Zmieril sa s Agamemnonom a dal sa do boja. Zabil veľa Trójanov, ostatní ušli a Hektor počkal pred hradbami na Achilla, v boji však padol. Achilles si priviazal keho mŕtvolu k vozu a odviezol ju do gréckeho tábora. Vystrojil Patroklovi pohreb. Hektorovu mŕtvolu vydal kráľovi Priamovi. Epos sa končí Hektorovým pohrebom. Do deja zasahujú grécki bohovia – Zeus, Tetis, Hefaistos, Pallas Aténa, Afrodita, Apolón... atď., ktorí pomáhajú raz jednej strane, raz druhej. Dielo sa stalo vzorom pre európskych autorov epických básní, najmä pre VERGÍLIA.

Odysea epos zobrazujúci obdobie po skončení Trójskej vojny.
- dobrodružno – fantastická epická báseň v 24 spevoch
- napísaná hexametrom v iónskom jazyku
- opisuje posledných 41 dní z desať ročného putovania kráľa Odysea pri návrate domov z gréckej vojenskej výpravy proti Tróji.
Odyseus dal postaviť veľkého dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší achájski bojovníci a pomocou ľsti dobyli a zničili hrdinské mesto. Všteci bojovníci sa vrátili z vojny domov, len kráľ Itaky nie. Jeho čaká dlhá a úmorná cesta s rôznymi úskaliami. Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a chráni moc bohyne Pallas Atény. Dej je popretkávaný mytologickými a fantastickými motývmi. Jeho žena Penelopa so synom Telemachom , ktorý sa narodil krátko po jeho odchode, čaká naňho už 20 rokov. Márne sa pytači uchádzali o jej ruku. Telemachos išiel hľadať otca a dozvedel sa od spartského kráľa Manelaa, že jeho otec žije už 7. rok na ostrove Ogygia zdržiavaný nymfou Kalypso. Telemachos sa dostal k ostrovu Fajakov a za pomoci kráľovskej dcéry sa dostal do paláca. Kráľ Alkinoos na jeho počesť usporiadal hostinu a hry. Odyseus s Telemachom pripravili plán. Usadili sa na salaši, Odyseus sa preobliekol za žobráka a chystal úklady na dotieravých pytačov. Penelopa odkázala, že si zoberie toho, kto z Odyseovho luku šípom naraz postrelí uchá dvanástich sekier. Dokázal to Odyseus. V epose ľudia nekonajú iba z vlastnej vôle, na ich osudy majú vplyv bohovia. V retrospektíve sa tu dozvedáme všetko o priepehu Trójskej vojny.

PENELOPA – symbol vernosti
SCHLIEMAN – vykopal Tróju na základe tohto eposu

V neskoršom období písali eposy:
Rímska literatúra (najväčší rozmach za cisára Augusta)
1. VERGILIUS – epos Aeneas – nadväzuje na Trójsku vojnu, má 12 spevov(12 kníh), 9900 veršov, hl. hrdinom je Aeneas. Autor zobrazuje časť života Aenea, trójskeho hrdinu. Aeneas bol jedným zo synov trójskeho kráľa Priama. Na pokyn bohov opustil as so svojim otcom, synom a blízkymi horiacu trójum tesne pred jej zánikom, aby spolu s nimi našiel novú vlasˇy. V Tróji zanecháva mŕtvu manželku, cetou mu zahynie otec. Skupina sa plavila 7 rokov, prežijú mnohé nebezpečenstvá a dobrodružstvá. Prežije ťažkosti podobné Odyseovi, až kým sa nedostal k brehom Apeninského poloostrova. Najvýznamnejšia sa odohrá v Kartágu, ktorého kráľovná Dodóna sa do Aenea zamiluje a ponúkne mu manželstvo. Bohovia mu pripomenú, že má splniť úlohu a uprednostniť národné problémy pred osobnými. Po úmornej plavbe pristanú pri ústi rieky Tiber, kde sa stretnú s národom Latinov. Ich kráľ prisľúbi hrdinovi svoju dcéru, pretože má záujem na spojení svojho národa s Trójanmi. Proti tomuto sa postaví kráľovna, ktorá chce vydať dcéru za kráľa Rutulov. V osobnom boji a súboji hrdina svojho soka zabije a po sobáši s dcérou kráľa Latinov, vytvorí spojením s Trójanmi Rímsky národ. Jeho syn Július sa stal zakladateľom rímskeho cisárstva a zakladateľom rodu Julianovcov. Zrejmá je inšpirácia Homérovými eposmi, dielo má všetky charakteristické znaky eposu, je napísané v latinčine, tento národný epos vysvetľuje pôvod rímskeho a talianskeho národa

Bucolica- pastierske idyly Georgica – roľnícke idyly

- všetko prekladal Ján Hollý, pod jeho vplyvom napísal SELANKY, 3 eposy: Svätopluk, Sláv, Cyrilo-metodiáda

V súčasnosti sa eposy skoro vôbec nerozvíjajú.

BÁJKA je veršovaná alebo neveršovaná malá epická forma, ktorej cieľom je vysloviť pomocou alegorizovaného príbehu nejaké poučnie alebo sa vysmiať nejakému zlu. Ideový záber autora vyplýva buď z príbehu, alebo ho autor vysloví priamo na konci príbehu.
- vymyslený príbeh s výchovným zacielením, v ktorom zvieratá alebo neživé predmety konajú a hovoria ako ľudia(antropomorfizácia)
Najznámejšie sú zvieracie bájky, čiže alegórie zo života zvierat. Niekedy sa nazývajú aj ezopské bájky podľa ich zakladateľa Ezopa.
Z rímskych autorov je známy básnik Phaedrus(fedrus)-jeho bájky prepisoval u nás J. Záborský
Vo francúzskej literatúre je známym autorom bájok Jean de La Fontaine(Lev a myš), v ruskej I.A.Krylov.
Jonáš Záborský : Vrabce a kohút, Veľká a malá ryba

Ezop
otrok, ktorý do Grécka prišiel z Trácie alebo Frýgie
Ezopove bájky – v nich zvieratám dáva ľudské vlastnosti, zmýšľajú ako ľudia.
Jeho bájky: Bájka o Herkulovi a povozníkovi
Voľba kráľa vtákov, Vlk a pes, O človeku, čo kupoval osla, Jupiter a opica, Pes a kúsok mäsa

... lyrika – vznikla v starovekom Grécku
pôvodne označovala piesne, ktoré sa spievali s doprovodom hudby
názov vznikol zoo slova lýra, ktorým v antickom Grécku pomenovali hudobný nástroj
(hrou na lýre sprevádzali Gréci svoje piesne)
pre lyriku sú charakteristickejšie kratšie texty
lyrické texty vznikali aj v starovekom Egypte(cca 2600 r. pred n. l.)
ako pohrebné piesne, piesne na velebenie kráľov a piesne adresované bohom
V súčasnosti je najcharakteristickejším znakom lyriky to, že konkrétna báseň vyjadruje jednu základnú myšlienku, opisuje jeden silný zážitok z viacerých hľadísk.
lyrický text sa vždy realizuje básnickými (poetickými) prostriedkami.

Najvýznamnejší lyrici:
SAPHÓ
ANAKREON
AKAIOS

Saphó
- na ostrove Lesbos zriadila „dom múz“ a sústredila v ňom mladé dievčatá, aby sa tu učili a zasvätili službe bohom a umeniam. Telesným a duševným pôvabom dievčat venovala značnú časť svojej básnickej tvorby. Proti nej a jej tvorbe sa postavili byzantskí spisovatelia a v 11.storočí jej diela spálili. Zachovala sa len celá báseň Modlitba k Afrodite
- o fyzických a dušecných trestoch
- jediná zachovaná(byzantskí mnísi ostatné diela zničili v 11.storočí, časti jej textov ostali)
(jej tvorba mala vplyv na grécku a rímsku poéziu celé tisícročie)

Anakreon ospevoval príjemné veci života. Podľa tohto básnika sa dodnes nazýva takáto poézia anakreónska (Ján smrek)

... V grécku sa rozvíjala najmä dráma

Komédia je základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať u diváka smiech.
šťastný koniec
- komickosť sa môže zakladať na istých protikladoch:
1.Pôvodom komickosti môže byť protiklad medzi úsilím a cieľom tohto štúdia, komická postava chce byť inou, ako je v skutočnosti.
2.Istý jav je iba vtedy komický, keď ho podmieňuje osobnosť. Telesná chyba nemôže byť príčinou a podnetom komickosti, lebo človek za ňu nemôže.
3.Hrdinom komédie nemôže byť človek tragický a výnimočný, ale iba bezvýznamný, malicherný človiečik, pokiaľ neohrozuje iných. Človek, ktorý spadne do blata, vyvolá smiech prizerajúcich sa iba vtedy, keď sa mu nič nestane.
4.Komédia predpokladá boj, konflikt. Komický človek sa postaví proti niečomu, jeho smiešny boj sa končí neúspechom, jeho trestom nie je fyz.t., ale zosmiešnenie.

Tragédia je najstarší dramatický žáner, ktorého hl. znakom je boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami. Hlavný hrdina v tomto boji musí zahynúť, lebo ani výnimočnými vlastnosťami obdarený jednotlivec nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľmi.
ústrednou postavou je vždy nadpriemerný človek, ktorý ide odvážne za svojim cieľom, nezlakne sa prekážok....čo vyvoláva sympatie u diváka aj vtedy, keď v istých situáciách nekoná správne.
Základom tragickosti je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi spoločenskými silami alebo protivníkom.

Členenie tragédie:

1.expozícia – uvádza diváka do čias a prostredia deja a oboznamuje ho s hlavnými predstaviteľi.
2.kolízia (zápletka) – je udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja, čin, ktorý skomplikuje vzťahy medzi postavami.
3.kríza – vyvrcholí konflikt
4.peripetia (nečakaný obrat) – odvedie pozornosť od tragického konca alebo zdrží prudké stúpanie
5.katastrofa – tragické ukončenie deja, konfliktu

Základné znaky antickej tragédie

vždy veršovaná
antika, podobne ako klasicizmus – jednota miesta, času a deja
prítomný chór(najskôr komentuje dej, niekedy aj charakterizoval postavy a ich činy. Bol rozmiestnený do štvoruholníka a na javisko vstupoval slávnostným krokom), alebo zbor
pomerne malý počet hercov(len muži)
scéna sa odohráva pod šírym nebom
Dráma žáner drámy, vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha vína
Základné znaky gréckej drámy: hovorené slovo plus hudba plus tanec
dialógy sa recitovali, súčasťou drámy je zbor, ktorý doprevádzal dej spevom a tancom.
Herci používali masky, ktoré naznačovali charakter danej postavy(ženy hrať divadlo nesmeli)
v dráme 5.bod – namiesto katastrofy – ROZUZLENIE (hl. hrdina nezomrie)
... konflikt sa rieši napr. kompromisom
4.kategórie:
a) Divadlo
b) Film
c) Televízna hra
d) Rozhlasová hra
- dejstvá, výstupy