JONÁŠ ZÁBORSKÝ:
1812-1876
- narodil sa v Záborí v chudobnej zemianskej rodine
- študoval teológiu v Prešove, kňazské povolanie si zvolil, lebo chcel literárne tvoriť
- v zahraničí študoval na univerzite v Halle, kde sa stretol so Štúrom ale rozišli sa v názoroch- nesúhlasil so Štúrovou slovenčinou
- ako evanjelický kňaz pôsobil na viacerých miestach, po požiari fary a kostola v Rankovciach prestúpil na katolícku vieru, lebo mu sľúbili miesto profesora na teolog. akadémii v KE, namiesto toho sa stal iba kaplánom na nemeckej fare
- pôsobil ako redaktor vo Viedni
- 1853-1876 žil na fare v Župčanoch
- bez Záborského by slovenská romantika nemala protipól; bol najostrejším kritikom svojej doby
- odhaľoval neresť, pokrytectvo vo vládnucich vrstvách a vo vlastnom národe, v inteligencii, medzi ľudom
- svoju kritiku dokresľoval a odhaľoval príbehmi zo skutočnosti, kt. zažil sám, alebo sa o nich dozvedel
- poviedka Dva dni v Chujave:
- má dve časti: Deň škaredý a Deň pekný
- vlastné skúsenosti v Župčanoch
* Deň škaredý: zobrazuje živoriaci ľud v zapadnutej Chujave, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú zabudnutie v alkohole
- dej sa odohráva v 1865
- do Chujavy prichádzajú úradníci z mesta, aby vybrali poplatky a pokuty
- dedinčania musia zaplatiť pokutu, lebo pripravili málo štrku na stavbu cesty
- richtár sa bojí vrchnosti, preto súhlasí so všetkým, čo mu nariadia
- sedliaci hľadajú východisko v alkohole
- v dedine boli 4 krčmári, 2 statkári
„bo cela Chujava teraz pila. Starí, mladí, mužovia, ženy boli v štyroch krčmách...
Podivná je ľahkomyseľnosť slovenského ľudu.
Na kraji priepasti spieva, huláka, výska, ako kto sa rozumu pozbavil
* Deň pekný: rozprávanie, čo sa stalo po rokoch, keď prišlo do Chujavy farár Rastic, úradník Rozumovský, advokát Stupnický a učiteľ Semenák
- zriadili opatrovňu pre deti, aby mohli matky pracovať, postavili školu, postavili spoločnú dedinskú sýpku, požičovňu obilia, kúpili hasičskú striekačku pre dedinu, podporovali mladých na štúdiach a po požiari dediny začali stavať nové domy
- táto časť má utopický charakter, bol to ideál osvietencov a romantikov

- poviedka Panslavistický farár
- písal aj divadelné hry, historického zamerania, knižného charakteru
- veselohra Najdúch
- odhaľuje v nej mravnú skazenosť zemanov

JÁN PALÁRIK- BASKYDOV:
1822-1870
- narodil sa v Rakovej na Kysuciach, vyštudoval teológiu
- v seminári sa dostal do konfliktu s predstavenými a hrozilo mu vylúčenie zo štúdia
- redigoval časopis Cyril a Metod
- kritizoval v ňom: cirkevnú organizáciu, žiadal voľby cirkevných hodnostárov, parceláciu cirkevných majetkov, slovenské arcibiskupstvo a katedry slovenskej reči a literatúry
- za tieto požiadavky sa dostal do cirkevného väzenia a zakázal mu redigovať časopis
- od vtedy pod dozorom v Pešti na nemeckej fare
- stáva sa tu redaktorom Katolíckych novín (návrat k nacionálnym a sociálnym problémom)
- do novín zaviedol slovenčinu a žiadal výstavbu priemyslu na Slovensku, vybudovanie železníc, reguláciu riek
- koniec života prežil na fare v Majcichove pri Trnave
- v jeho diele je politický program Novej školy slovenskej
- písal veselohry: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri Obžinkoch:
- grófka Elíza Hrabovská, dcéra učiteľa Miluša Oriešková, barón Ľudovít Kostrovický, inžinier Rohoň
- idea hry: spoloč. a národné zmierenie šľachty a ľudu
- dvojitá zámena osôb (na preverenie lásky)
- v závere sa páry nájdu a všetko sa dobre končí
- autor sa vysmieva odnárodňovaniu – Capková
- Kostrovický: ľahkomyseľná konzervatívna šľachta
- Hrabovská: liberálna vrstva uhorskej spoločnosti, liberalizmus v nej upevňuje Miluša

- veselohra Drotár:
- dej sa odohráva v Pešti
- drotár Bubenčík sa vyberie do Pešti hľadať svojho brata, kt. tam študoval
- prichádza do rodiny slovenského fabrikanta Rozumného
- jeho brat si pomaďarčil meno na Doboši
- vo veselohre je viacero zápletok, kt sú spôsobené zámenou osôb, na konci sa všetko vysvetlí a továrnik odmení drotára za jeho statočnosť
- veselohra Inkognito –takisto zámena osôb