Matičné obdobie

- po porážke revolúcie 1848- 1849 sa ministrom vnútra stáva Alexander Bach, kt. nastoľuje Bachov absolutizmus
- prejavuje sa zosilnenou cenzúrou, ponemčovaním a silnou centralizáciou do Viedne
- prestávajú vychádzať slovenské pohľady, Hurban a Štúr sú pod policajným dozorom
- 1852 Martin Hattala napísal Krátka mluvnica slovenská , kt. pravopisne upravovala stredoslov. nárečie podľa historických zásad (y/i)
- lit. časopisy nevychádzali, ich úlohu prevzali almanachy a cirkevné časopisy
- koncom 50. rokov Bachov absolutizmus padol
- 1860 prijatý Októbrový diplom, kt. sa obnovila platnosť ústavy z 1848, vyslovil požiadavku rovnoprávnosti národností v Uhorsku
- 1861 začína vychádzať časopis Pešťbudínske vedomosti:
hlásal rovnoprávnosť národov v Uhorsku a stal sa organizátorom memorandového zhromaždenia (6. -7. jún v Turčianskom sv. Martine)
- prijali Memorandum národa slovenského; žiadali:
1) uznanie slov. národa a jazyka v rámci uhorského štátu
2) školstvo, kultúru a administratívu
3) vytvorenie slovenského okolia- súčasť uhorského štátu
- požiadavky predostreli panovníkovi a uhor. snemu
- dovolili 1) založenie Matice, matičné obdobie 1963-1875
2) založenie 3 slovenských gymnázií: Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom
- 1. predseda Matice bol katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom bol evanjelik Karol Kuzmány
- v matičnom období vychádzajú lit. časopisy (Sokol, humoristické, Černokňažník) a almanachy

- lit. vývoj delíme na 3 obdobia:
1) 1849-1859 Bachov absolutizmus - stagnácia lit.
2) 1860-1867 - uvoľnenie polit. života, zvýšená aktivita romantikov a publicistiky
3) 1868- 1875 - odumieranie romantizmu v lit., formovanie mladej generácie
- 1867 rakúsko-maďarské vyrovnanie, začal sa presadzovať jednorečný maďarský štát, zatvárajú sa slovenské gymnázia aj Matica

- po revolúcii sa štúrovská ideológia rozkladala
- napodobňovanie romantických diel znamenalo prekážky v rozvoji lit.
- v 70.rokoch Koloman Banšell a Pavol Országh otvárajú nové obdobie vo vývoji poézie v almanachu Napred
- v próze sa rozvíjajú krátke formy- kvôli nedostatku vydavateľstiev a časopisov
- často sú satiricky zamerané proti odnárodnenému malomeštiactvu, buržoázii

GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER- LASKOMERSKÝ:
1824-1908
- narodil sa v BB v rodine banského úradníka
- študoval medicínu vo Viedni
- ako lekár pôsobil v BB, Brezne, Kremnici
- pozornosť venoval najmä krátkym formám prózy
- knižne vyšli pod názvom Zozbierané žarty a rozmary
- látku čerpal z : a) z detstva a študií
Prvý tanec: používa satirické prirovnania (chudá ako rebro, s dlhou tvárou, ako koža na prevarenom mlieku zúbky ako hrable)
- frazeologizmy (pozde milý drozde); prihovára sa sám sebe, ja- rozprávanie
- komiu využíva konverzačnú aj situačnú (uhýbanie tanečníkov lebo vypadla ocielka z vrecka)
b) z lekárskej praxe
c) cestovanie
- písal cestopisy, zakladateľ cestopisnej prózy
- autobiografické prvky
- cestipisy Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma, Zo Slovenska do Itálie
- zobrazuje aj vlastné príbehy a dojmy, umelecké pamiatky, všíma si históriu miest
- dojmy zo Slovenska zachytil v dielach Priechod cez Čertovicu, Výlet do Tatier
- žartovné príbehy, opis prírody

- novela Lipovianska maša:
- romantické i realistické prvky
- romantické: láska Aničky (vnučka majiteľa huty) a Janka ( ideálny slov. mládenec)
- stoja proti sebe kladné i záporné postavy
- záporná postava: Ravay (intrigán, vrah a maďarón)
- ideálny záver
- realistické : poľovačka, kresba sociálneho prostredia
- po prvý raz nastolil v slov. lit. sociálnu problematiku (železiarsky robotníci)

JONÁŠ ZÁBORSKÝ:
1812-1876
- narodil sa v Záborí v chudobnej zemianskej rodine
- študoval teológiu v Prešove, kňazské povolanie si zvolil, lebo chcel literárne tvoriť
- v zahraničí študoval na univerzite v Halle, kde sa stretol so Štúrom ale rozišli sa v názoroch- nesúhlasil so Štúrovou slovenčinou
- ako evanjelický kňaz pôsobil na viacerých miestach, po požiari fary a kostola v Rankovciach prestúpil na katolícku vieru, lebo mu sľúbili miesto profesora na teolog. akadémii v KE, namiesto toho sa stal iba kaplánom na nemeckej fare
- pôsobil ako redaktor vo Viedni
- 1853-1876 žil na fare v Župčanoch
- bez Záborského by slovenská romantika nemala protipól; bol najostrejším kritikom svojej doby
- odhaľoval neresť, pokrytectvo vo vládnucich vrstvách a vo vlastnom národe, v inteligencii, medzi ľudom
- svoju kritiku dokresľoval a odhaľoval príbehmi zo skutočnosti, kt. zažil sám, alebo sa o nich dozvedel
- poviedka Dva dni v Chujave:
- má dve časti: Deň škaredý a Deň pekný
- vlastné skúsenosti v Župčanoch
* Deň škaredý: zobrazuje živoriaci ľud v zapadnutej Chujave, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú zabudnutie v alkohole
- dej sa odohráva v 1865
- do Chujavy prichádzajú úradníci z mesta, aby vybrali poplatky a pokuty
- dedinčania musia zaplatiť pokutu, lebo pripravili málo štrku na stavbu cesty
- richtár sa bojí vrchnosti, preto súhlasí so všetkým, čo mu nariadia
- sedliaci hľadajú východisko v alkohole
- v dedine boli 4 krčmári, 2 statkári
„bo cela Chujava teraz pila. Starí, mladí, mužovia, ženy boli v štyroch krčmách...
Podivná je ľahkomyseľnosť slovenského ľudu.
Na kraji priepasti spieva, huláka, výska, ako kto sa rozumu pozbavil
* Deň pekný: rozprávanie, čo sa stalo po rokoch, keď prišlo do Chujavy farár Rastic, úradník Rozumovský, advokát Stupnický a učiteľ Semenák
- zriadili opatrovňu pre deti, aby mohli matky pracovať, postavili školu, postavili spoločnú dedinskú sýpku, požičovňu obilia, kúpili hasičskú striekačku pre dedinu, podporovali mladých na štúdiach a po požiari dediny začali stavať nové domy
- táto časť má utopický charakter, bol to ideál osvietencov a romantikov

- poviedka Panslavistický farár
- písal aj divadelné hry, historického zamerania, knižného charakteru
- veselohra Najdúch
- odhaľuje v nej mravnú skazenosť zemanov

JÁN PALÁRIK- BASKYDOV:
1822-1870
- narodil sa v Rakovej na Kysuciach, vyštudoval teológiu
- v seminári sa dostal do konfliktu s predstavenými a hrozilo mu vylúčenie zo štúdia
- redigoval časopis Cyril a Metod
- kritizoval v ňom: cirkevnú organizáciu, žiadal voľby cirkevných hodnostárov, parceláciu cirkevných majetkov, slovenské arcibiskupstvo a katedry slovenskej reči a literatúry
- za tieto požiadavky sa dostal do cirkevného väzenia a zakázal mu redigovať časopis
- od vtedy pod dozorom v Pešti na nemeckej fare
- stáva sa tu redaktorom Katolíckych novín (návrat k nacionálnym a sociálnym problémom)
- do novín zaviedol slovenčinu a žiadal výstavbu priemyslu na Slovensku, vybudovanie železníc, reguláciu riek
- koniec života prežil na fare v Majcichove pri Trnave
- v jeho diele je politický program Novej školy slovenskej
- písal veselohry: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri Obžinkoch:
- grófka Elíza Hrabovská, dcéra učiteľa Miluša Oriešková, barón Ľudovít Kostrovický, inžinier Rohoň
- idea hry: spoloč. a národné zmierenie šľachty a ľudu
- dvojitá zámena osôb (na preverenie lásky)
- v závere sa páry nájdu a všetko sa dobre končí
- autor sa vysmieva odnárodňovaniu – Capková
- Kostrovický: ľahkomyseľná konzervatívna šľachta
- Hrabovská: liberálna vrstva uhorskej spoločnosti, liberalizmus v nej upevňuje Miluša

- veselohra Drotár:
- dej sa odohráva v Pešti
- drotár Bubenčík sa vyberie do Pešti hľadať svojho brata, kt. tam študoval
- prichádza do rodiny slovenského fabrikanta Rozumného
- jeho brat si pomaďarčil meno na Doboši
- vo veselohre je viacero zápletok, kt sú spôsobené zámenou osôb, na konci sa všetko vysvetlí a továrnik odmení drotára za jeho statočnosť
- veselohra Inkognito –takisto zámena osôb