Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Jozef Gregor Tajovský: Statky - zmätky

  • Predstavitelia -  nadviazali na domácu literárnu tradíciu a európsku poéziu
  • Predstavitelia vyrastali v kultúrnom ovzduší matičného obdobia 1863 - 1875
  • Po Rakúsko- uhorskom vyrovnaní prevzala moc maďarská buržoázia a slovenská upadá a vyhlasuje politickú pasivitu
  • Nastupuje sociálna otázka
  • Almanach Napred – zostavili ho P. O. Hviezdoslav a Koloman Baušell, ktorí ho venovali otcom národa
  • V roku 1880 - zaniká typický časopis štúrovcov Orol
  • Mladý autori žiadajú slobodu prejavu, túžia po tematickej pestrosti a demokracii v myslení
  • V roku 1881 – sú obnovené Slovenské pohľady, ktorých vedenie do rúk vzali Svetozár Hurban Vajanský a Jozef Škultéty 

Prvá vlna slovenského realizmu
1880 – 1900

OPISNÝ REALIZMUS
PREDSTAVITELIA: Svetozár Hurban VAJANSKÝ, Pavol O. HVIEZDOSLAV, Martin KUKUČÍN, Terézia VANSOVÁ, Elena Maróthy ŠOLTÉSOVÁ
                             
POÉZIA

  • Silabotonický veršový systém
  • Poézia sa blížila k vysokému básnickému štýlu
  • Prevládajú lyrické a lyricko- epické skladby

PRÓZA

  • Ľudový hovorový jazyk
  • Autor sa postupne odpútava od romantickej prózy
  • Prevláda čtra, novela, poviedka, román
  • Žáner menšieho rozsahu zobrazujúci skutoč. osoby, udalosti, javy,...,ktoré existujú v realite
  • Zobrazuje sa prítomnosť

DRÁMA

  • Najmenej rozvinutý lit. Druh
  • Hviezdoslav – Herodes a Herodias
  • Kultúrnym a spoločenským centrom bol Martin

Názor Vajanského na zemianstvo   
Spočiatku videl v zemianstve spoloč. Silu, neskôr však dospel k podobnému záveru ako Hviezdoslav a Kukučín, podľa ktorých zemianstvo strácalo svoju úlohu v spoločnosti. V Kukučínovom diele postupne klesá sila roľníctva a dedina sa začína deliť na bohatých a chudobných.

Druhá vlna slovenského realizmu
KRITICKÝ REALIZMUS

PREDSTAVITELIA: Jozef Gregor TAJOVSKÝ, Božena Slančíková – TIMRAVA, Ľudmila PODJAVORINSKÁ, Janko JESENSKÝ, Ladislav Nádaši – JÉGÉ

  • Spisovatelia priniesli kritický pohľad na spoločnosť, nové témy a problémy
  • Hrdinom už nebol zeman, ale chudobný človek z najbiednejšej vrstvy
  • Boli to reálne postavy odpozorované zo života
  • Zaujímali sa o vnútorný život človeka
  • Zaujímala ich sociálna situácia, v ktorej žili
  • Autori využívajú satiru a karikatúru malomestských vrstiev
  • Prevládala krátka próza: novely, poviedky s dedinskou tematikou
  • Výnimkou je Jesenský- téma malomesta a prevažná časť jeho tvorby patrí do medzivojnovej literatúry

O autorovi
Jozef Gregor Tajovský (1874 –1940)
Bol najstarší z 10 detí. Jeho otec bol remeselník a richtár obce. Meno je z Tajova, kde sa narodil. Vychovávali ho starý rodičia. Najväčší vplyv mal na ňho starý otec, na ktorého si rád spomína vo svojej tvorbe. Po absolvovaní školy pôsobil ako učiteľ, ale odmietol slúžiť maďarizácii pri výchove detí dostal sa s nadriadeným do konfliktu. Vzdal sa učiteľského povolania, študoval na Obchodnej akadémii a neskôr pôsobil ako bankový úradník. Počas 1. svetovej vojny bol vojakom rakúsko – uhorskej armády, dostal sa aj do zajateckého tábora. Po skončení vojny učil v Bratislave, kde sa podieľal na rozvoji kultúrneho života, veľmi ťažko znášal nástup fašizmu 1939 a rozbitie ČSSR. Pochovaný je v Tajove pri starých rodičoch.

Čo písal: Písal krátke prózy, črty, poviedky z dedinského prostredia. Svojimi prózami sa snažil poukázať na osud najchudobnejších ľudí,
chcel vzbudiť súcit z tých osudov. Tematicky má Tajovského próza široké rozpätie, okrem sociálnych otázok zobrazuje aj svoje detstvo a spomienky na starých rodičov.

TVORBA:
Starootcovský cyklus – zobrazuje starého otca ako pracovitého a srdečného človeka. Napr.: Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky, A ďalšie: Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Mišo, Apoliena

Hrdina v jeho diele
Poviedky z dedinského prostredia majú aj humorné niekedy aj ironické ladenie, rozprávanie autora vyvoláva ilúziu ústneho podania a má anekdický charakter. Poviedky sú založené nie na deji a zložitých zápletkách, ale na postavách ( „malí“ biedni ľudia, ale čestní a pracovití ). Tajovský ich neidealizuje ani ich chyby nezakrýva, no tie sú následky biedy.

Statky – zmätky
Literárny druh: dráma
Literárny žáner: hra
Kompozícia: 4 dejstvá (výstupy)
Postavy: Tomáš Kamenský  +  Kata, Deti: Zuzka , Ondriš , Eva  + Mišo, Ondrej Palčík +  Mara, Jano Žavko +  Žofa


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk