Živý bič
(Milo Urban)

Tento román patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané novodobej slovenskej prózy. Podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Jeho dejiskom je hornooravská dedinka Ráztoky, ktoré ležia „pánubohu za chrbtom“. Ozveny frontových udalostí doliehajú aj sem. Pod ich vplyvom sa zauzľujú ľudské osudy a silnie živelný odpor dediny. Popri celom rade výrazných, až monumentálne vykreslených postáv, má Živý bič aj svojho kolektívneho hrdinu. Je ním prostý dedinský ľud, ktorý na vonkajšie popudy reaguje ako jedna bytosť. Preto sa tento druh románu označuje ako unanimistický (lat. una anima = jedna duša).

Idea: Boj za slobodu, oslobodenie
Téma: Utrpenie dedinského ľudu zasiahnutého krutými následkami vojny
Časopriestor: obdobie 1. sv. vojny v dedinke Ráztoky na Orave

Kompozícia: román sa skladá z 2 častí: Stratené ruky- 24 kapitol a Adam Hlavaj- 24 kapitol (Stratené ruky- ruky, o ktoré Ráztoky prišli, ruky mužov, ktorí museli narukovať- nemá kto robiť na poliach. V tejto časti ešte ľud oslavuje vojnu ako vrchnosť káže, avšak ku koncu tejto časti začne vojna veľmi zasahovať i do osudov Ráztočanov, preto svoje názory radikálne menia)...............(Adam Hlavaj- ukazuje návrat -útek- Adama z frontu. V tejto časti ľud zotročený vojnou prahne po pomste. Zúčtuje zo zlom, vrchnosťou i vojakmi................Každá kapitola je relatívne samostatná, každá má svoju pointu.

Živý bič preto, lebo vojna ľud bičovala, kamkoľvek sa pohli. Bič bol večne prítomný a udrel, keď bol najmenej očakávaný: napr: pri odvodoch „..schopný...ozývalo sa v miestnosti, a toto slovo sťa bič plieskalo po nahých chrbtoch“ alebo rozhovor medzi Kramárom a Hlavajom po jeho úteku: „Hlavajove slová pôsobili naň ako bič: vyvolávali zvláštny druh bolesti, ktorá príjemne šteklila a rozčuľovala človeka“

Postavy: sú odlíšené sociálne... vrchnosť -dedina, chýba podrobnejšia priama charakteristika.
Nosným príbehom románu je príbeh Evy a Adama Hlavajovcov. Najvýraznejšou postavou, ktorá sa ukazuje od začiatku je Ilčíčka.

Eva Hlavajová: muž jej odišiel na vojnu a ona bola zvedená notárom Okolickým. Ostala tehotná- celá dedina ju odcudzovala. Nadovšetko milovala svojho muža a chcela, aby sa vrátil. Nik nevedel, kto bude otcom. „Okolický pozrel nepokojne na ňu, no zbadal hneď, že je to už nie Eva Hlavajová z Ráztok, hanblivá dedinčanka, ktorá na svojho predstaveného hľadí ako na nadprirodzeného tvora a každé jeho slovo je sväté. Nie, už to nebola Evička s očami srny a s telom pokorným ako páperie.....jej krok bol dnes rozhodný a tvár mala odhodlaný výzor.“ Narodí sa jej chlapec. Opäť sa stáva tichou a pasívnou. Bojí sa, že Adam na ňu zanevrel, keď jej dlho neprichodí list a utopí sa v rieke.

Adam Hlavaj: prchký rebelant. Utečie z frontu. Dozvedá sa o smrti Evy a veľmi sa nahnevá, lebo vie, že si to nespôsobila sama. Zažil ruský front. Keď videl, čo spôsobila vojna zúri a nastáva u neho čas pomsty a odplaty. Ukrýva sa pred políciou. Nakoniec vyburcuje vzburu v Ráztokách. Nakoniec podpáli krčmu, so smiechom sa díva, ako horí všetko staré a zlé.

Ilčíčka: na vojne jej zabili jediného syna Štefana. „Ilčíčka, hoci nežná matka, v živote bola pravým dieťaťom svojej zeme: tvrdá, nepoddajná.“Bola smelšia ako ostatní. Chcela susedov vyduriť k činu. Pod povrchom bola láskavá, pomáhala Eve i synovcovi Ondrejovi Koreňovi. Na konci, keď sa ostatní chlapi vracajú z frontov akoby sa pomätie. Vedie zástup k policajnej stanici a žiada si syna. Keď sa dotkne veliteľa, prebodnú ju bodákom.

Ondrej Koreň: mládenec, ktorého vojna zmrzačila- ostal bez ruky i jazyk mu vojna vzala- onemel. Akoby ním sa vojna dostáva i do Ráztok. „ Tak žobráka vám z neho urobili, zjedli vám ho. darmo ste ho vychovali. Čo si teraz počne? Žobrák na celý život.“

notár Okolický: zviedol Evu Hlavajovu, k dieťaťu sa ale nepriznal- bál sa o svoje zemianske meno. „ Ako muž v plnej sile s mäsitou červenou tvárou, z ktorej vynikala dvojica belasých očí so silne vyvinutými bielkami , podobal sa vtedy podráždenému medveďovi , ktorého vyhnali z brloha.“ Dedinčania ho nemajú radi, v ich očiach predstavuje štátnu moc, ktorá ich obrala o všetko, ešte aj o životy ich synov. Rozbesnený dav ho ponorí do potoka tak, že mu len podopretá hlava trčí, ale ktosi tú podperu zoberie a notára nájdu utopeného na tom istom mieste, kde kedysi Evu.