16.3. 1828 sa narodil v Slavošovciach v Gemeri Pavol Dobšinský. Otec – Pavol Dobšinský – pochádzal z Turčoka, matka Zuzana Paverová zo Slavošoviec. Z ich deviatich detí bol syn Pavol prvorodený.

Ako deväťročný začal Pavol Dobšinský študovať na gymnáziu v Rožňave, potom v Miškovci. Tu absolvoval nižšie triedy. Do vyšších tried gymnázia chodil v Levoči od roku 1840. Počas štúdia v Levoči sa aktívne zúčastňoval činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Študoval cudzie reči, osvojil si maďarčinu a nemčinu, učil sa francúzštine a angličtine a slovanským jazykom – poľštine, ruštine, srbochorvátčine. Pavol Dobšinský sa stal postupne jedným z najaktívnejších členov levočskej Jednoty. Počas svojho účinkovania v Jednote mládeže slovenskej v Levoči prednášal pri rozličných príležitostiach i svoje prvé básne. Napr. v roku 1845 prednášal básne Na lipu a K Tatrám.

Na jeseň 1848 Pavol Dobšinský dlhšie ochorel. V Sirku zapisoval v tom čase ľudové rozprávky, piesne, zvyky a hry. Obsah týchto materiálov sa nachádza v Sbjerke Dobšinskýho, Slovenskje prostonárodňje povesti. V máji 1849 vzali Pavla Dobšinského do vojenskej služby. Z vojny sa vrátil k rodičom do Sirku. Zapodieval sa tu okrem iného prekladaním. Preložil Shakespearovho Hamleta a niekoľko básní Byronových.

15 .11 1850 zložil kandidátsku skúšku v Revúcej u Samuela Reussa a tu hneď po skúške nastúpil ako administrátorský tajomník.
Od Samuela Reuss viedla Dobšinského cesta k Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, ktorému mal pomáhať pri vydávaní Slovenských Pohľadov. Tie však prestali vychádzať a tak sa vrátil Pavol domov.

Vo februári 1853 bol Pavol Dobšinský povolaný za kaplána a katechetu do Brezna, literárne účinkovať neprestal ani tu, písal do časopisov, zbieral povesti, porekadlá. Tu ho vysvätili aj za kňaza. V r. 1858 boli hotové prípravné práce a kniha Slovenské povesti mohla ísť do tlače. Ich vydavateľmi boli Pavol Dobšinský a August H. Škultéty.

Na jeseň 1858 sa presťahoval Pavol D. do Banskej Štiavnice, kde ho na odporúčanie Samuela Tomášika po založení katedry slovenskej reči a literatúry na lýceu pozvali za profesora reči a literatúry slovenskej. V r. 1859 v Banskej Štiavnici vychádza tretí a štvrtý zväzok Slovenský povestí, roku 1860 vyšiel ešte piaty zväzok a po jednoročnej prestávke šiesty zväzok, ktorým sa ukončilo vydanie celého I. dielu.

V roku 1860 sa Pavol Dobšinský oženil s Pavlínou Schmidtovou z Hodruše, potom sa presťahoval do Driečan, kde nastúpil na miesto farára. V r. 1862 mu umrela manželka a o rok neskôr aj jediné dieťa z toho manželstva – Oľga. Pavol Dobšinský bol v r. 1863 zvolený za člena Výboru Matice slovenskej, aby organizoval zbieranie a vydávanie ústnej slovesnosti na Slovensku. V r. 1864 sa druhý krát oženil s Adelou Medveckou / sestra Terézie Vansovej /.

V r. 1870 vychádza Sborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier, ktorý začala vydávať Matica slovenská. V Turčianskom sv. Martine vychádza v r. 1871 teoretický spis Pavla Dobšinského Úvahy o slovesnkých povestiach, ktorý je výsledkom dlhoročnej práce s materiálom slovenských ľudových rozprávok a je ich podrobnou analýzou. 1880/83 – vydáva postupne Pavol Dobšinský osem zväzkov Prostonárodných slovenských povestí v Turčianskom sv. Martine. 22.10 1885 Pavol Dobšinský umrel na svojej fare v Driečanoch , kde je aj pochovaný.