Dejiny umenia

Umenie – je forma spoločenského vedomia, ktorá subjektívnym spôsobom odráža realitu. Podmienky vzniku UD: talent, špeciálne nadanie, tvorivé majstrovstvo, intelektuálna námaha, fantázia

Funkcie umenia - 1. umelecko-estetická funkcia
2. hodnotiaca funkcia
3. pretvárajúca funkcia
4. zábavná funkcia

Literatúra podľa obsahu - 1. vecná – odborná, administratívna, publicistická
2. umelecká – fikcia vychádza z reality ale je subjektívne vnímaná

Druhy umenia – 1. výtvarné (obraz)
2. hudobné (hudba)
3. sochárske (socha)
4. slovesné (literatúra)
5. divadelné (divadlo)
6. filmové (film)
7. architektonické (stavba)
8. tanečné (tanec)

Literárny systém – sú to LD, ktoré majú estetické hodnoty a kritéria
Literárny podsystém – úžitková, zábavná, výchovná. Druhy lit. Podsystému: pop. lit., dobrodruž., lit. faktu, sci-fi, lit. pre deti a mládež, slovesný folklór

Etnografia – skúma život ľudí v nejakom období na nejakom území
Svetová lit. – súbor lit. diel, ktoré sú majetkom celého ľudstva
Európska lit. – lit., ktorá vznikla v Európe
Národná lit. – literatúry jednotlivých národov

Lit. veda – skúma hist. základy lit. Tvorí ju: lit. história(vývoj lit.), lit. kritika(hodnotí úroveň LD), lit. teória(teoretické základy LD)

Periodizácia lit. – je delenie lit. do období od najstarších čias po súčasnosť
1.starovek (3000 pred Kr. – 500 po Kr.)
2.stredovek (500 po Kr. – 1500 po Kr.)
3.novovek : - humanizmus a renesancia (14. st. – 17. st.)
- baroko (koniec 17. st. – 1. polovica 18. st.)
- klasicizmus (18. st.)
- preromantizmus, romantizmus (1. polovica 19. st.)
- realizmus (2. polovica 19. st.)
- lit. moderna (koniec 19. st. a začiatok 20. st.)
- medzivojnová lit. (1914 – 1945)
- povojnová lit. / súčasná lit.

JAZYK LD

a)komunikačná forma
b)estetická forma
slovo – nositeľ zvukovej výstavby textu, nositeľ významovej výstavby textu
eufónia – ľubozvučnosť
kakofónia – neľubozvučnosť
FIGÚRY:

a)Opakovacie
Anafora – opakovanie slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet
Epifora – opakovanie slova alebo skupiny slov na konci za sebou idúcich veršov alebo viet
Epizeuxa – opakovanie toho istého slova alebo skupiny za sebou idúcich slov
Epanastrofa – opakovanie toho istého slova na konci jedného verša a na začiatku druhého
Symploké – často používané slovo v texte
Paronomázia – tvorí sa spojením slov s rovnakým základom
Refrén – opakovanie verša alebo skupiny veršov
Aliterácia – zakladá sa na opakovaní rovnakej hlásky alebo skupiny hlások

b)Štylistické
Kalambúr – zakladá sa na zvukovej podobnosti významovo rozdielnych slov
Inverzia – vzniká zmenením slovosledu vo vete
Apoziopéza – je významovo a intonačne neukončená veta
Proziopéza – je významovo a intonačne nezačatá veta
Elipsa – vynechávanie slov (veta musí mať po vynechaní slova nezmenený význam)
Chiazmus – prekríženie väzieb medzi dvoma slovami
Asyndeton – bezspojkové spájanie slov
Polysyndeton – nadmerné opakovanie spojok

c)Rečnícke
Rečnícka otázka – ma opytovaciu intonáciu, obsahuje záver, tvrdenie myšlienky
Apostrofa – oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu
Rečnícka odpoveď – sám básnik si odpovedá na rečnícku otázku

TRÓPY: nepriame ,obrazné pomenovania
Metafora – vzniká na základe prenášania vonkajšieho významu
Alegória (inotaj) – skrytý zmysel
Metonymia – vzniká na základe prenášania vnútornej podobnosti
Synekdocha – druh metonymie, je založená na kvantitatívnej zámene
oPars pro toto – časť za celok
oTotum pro parte – jedno dielko z celku
Symbol – nepriame pomenovanie

Z hľadiska štylistickej hodnoty:
Archaizmy – zastarané slová, používame novšie pomenovania
Historizmy – pomenúvajú veci, ktoré zanikli alebo sa prestali používať
Homonymá – rovnako znejú, ale majú rôzny význam
Synonymá – majú podobný alebo rovnaký význam, ale ináč znejú
Pleonazmus – vzniká na základe používania synoným
Klimax – stupňujem vzostupne
Antiklimax – stupňujem zostupne
Antonymá – slová s opačným významom

Na antonymách je postavený:
Oxymoron – spojenie dvoch výrazov, ktoré sa popierajú
Paradoxon – vtipné, nečakané vyústenie hlavnej myšlienky
Poetizmy – básnické slová
Expresíva – citovo zafarbené slová
Hyperbola – zveličenie
Eufemizmus – zjemnenie
Deminutívum – zdrobnené slovo
Augmentatívum - zveličené slovo
Familiárne slová – slová z rodiny
Epitetá – básnické prívlastky. Delia sa na:
1)Constans – pomenúvajú konštantné vlastnosti
2)Ornans – pomenúvajú netypické, nezvyčajné vlastnosti
Prirovnanie – porovnávanie dvoch vecí na základe vlastností

ŠTRUKTÚRA LD:
a)Téma – jednota významových častí LD; všetko o čom autor píše
b)Kompozícia – usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jednotného systému
c)Jazyk

TÉMA: jednota významových častí LD; všetko o čom autor píše
a)Udalosť –zmena východiskového stavu na cieľový (epika)
b)Motív – kľúčové, ťažiskové slovo v texte lajtmotív: - dynamický Podľa významu: opisný, prírodný, akčný, úvahový
- statický
- voľný
c)Čas a priestor (chronotop) – kedy a kde sa dej odohral (epika–minulosť, lyrika–nadčasová, dráma–prítomnosť)
d)Dej – pozostáva z udalostí (príbeh)
e)Fabula – prirodzený sled udalostí na základe časovej a príčinnej postupnosti
f)Sujet – literárna realizácia epickej udalosti; narúša sa časová postupnosť
g)Konflikt – zrážka (postava môže byť v konflikte s inými postavami; so spoločnosťou; so samým sebou)
h)Postava (protagonista; lyr. subjekt) - fiktívne / nefiktívne
-hlavné / vedľajšie
-typické / výnimočné
-kladné / záporné
-romantické / realistické
-ľudia / personifikované zvieratá, veci...
i)Autor LD - ich forma – autor je jednou z postáv
- er forma – autor stojí nad textom
j)Celkové vyznenie textu- tragické (katarzia = očista)
- komické

KOMPOZÍCIA: usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jednotného systému
Architektonika – vonkajšia výstavba textu
a)makro kompozícia (horizontálne členenie: rozprávanie, opis)
b)mikro kompozícia (vertikálne členenie: pásmo rozprávača, pásmo postáv)
dialóg – rozhovor dvoch postáv. Môže byť: symetrický a asymetrický.

Kompozičné postupy v lyrike
Paralela – striedanie dvoch motívov, ktoré významovo môžu a nemusia vzájomne súvisieť; 1. tvorí pozadie 2.
Konfrontácia – striedanie dvoch motívov, ktoré významovo spolu súvisia; prvý zvýrazňuje druhý alebo naopak
Kontrast – striedanie významovo protikladných motívov
Gradácia – postupne sa rozvíja a významovo stupňuje základný motív básne, aby vyústil do pointy (hl. myšlienky)
Kompozičné postupy v epike
Kronikársky – príbeh po časovej osi
Pásmovitý – má aspoň 2 dejové línie, ktoré sú najprv samostatné, potom sa stretávajú a prelínajú
Reťazový – v jednom dejovom pásme sa nachádza spájací prvok s predchádzajúcim a následným
Retrospektívny – spätné odvíjanie fabuly

Jednotlivé fázy sujetovej výstavby konfliktu v epických a dramatických dielach:
1.explózia – oboznámenie sa s dobou a prostredím
2.zápletka – udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na ďalší priebeh deja, uvádza dej do pohybu
3.zauzľovanie – narastajú konflikty medzi postavami
4.zauzlenie alebo vyvrcholenie deja – rozhodujúca zrážka medzi hlavnými postavami diela
5.rozuzlenie konfliktu medzi postavami
6.Kompozičné postupy v lyrike

Antická dráma:

kríza, kolízia peripetia,expozícia, katastrofa


LIT. DRUH – je to nadradený pojem pre nadradený žáner
Genológia – zaoberá sa členením LD

LYRIKA EPIKA DRÁMA
veršprózaverš/próza
nesujetovosťsujetovosťsujetovosť
nadčasovámin. časprít. čas
bez dejadejovosťdejovosť
stat. motívydynam. motívydynam. motívy
monologickosťdialogickosťdialogickosť
obraznosťhovorovosťhovorovosť/vizuálnosť
opis, reflexiarozprávaniedianie

LIT. ŽÁNER – súhný názov pre LD, ktoré majú spoločné tematické, kompozičné, a štylistické znaky

LYRIKA: – konkrétna báseň, ktorá vyjadruje jednu základnú myšlienku, opisuje (vyjadruje) jeden silný zážitok z viacerých hľadísk
Klasické lyrické žánre
Dityramb – oslavná báseň (oslavovala boha Dionýza)
Óda – oslavná báseň; patetický, nadnesený charakter
Príležitostná báseň – výnimočná časová udalosť
Hymna – oslavná báseň, chválospev
Elégia – žalospev, opak hymny, melancholický charakter
Epitaf – nápis na náhrobnom kameni
Epigram – poukazuje na negatívnu vlastnosť, stručne a výstižne vyjadruje nejakú životnú pravdu
Pieseň – spojenie slova a hudby
Epištola – uprednostňuje reflexiu
Idyla – obdiv k dedinskému prostrediu a životu
Žalm – žáner kresťanskej liturgie, elegický charakter
Alba – ľúbostná báseň, ranné lúčenie sa milencov
Francúzska balada (villonská) – 3 strofy, poučenie
Lyrickoepická báseň - lyrické a epické prvky v rovnováhe
Báseň v próze – lyrický útvar s formálnymi vlastnosťami prozaického diela; neprítomnosť deja, subjektívnosť
Poéma – rozsiahlejšia básnická skladba lyrickoepickej povahy, lyrická zložka
Novšie lyrické žánre
Pásmo – základom je polytematickosť (je tam viac tém), nie je rým, väčší rozsah
Nápis – názov niečoho, nadpis
Paralipomenon – vecnosť, málo povšimnuté javy skutočnosti
Básnická glosa – 4 verše z textu iného autora vo forme motta, stáva sa témou celej básne
Marginálie – báseň na istú tému, akoby „na okraj“
Blues – stupňovité rozvíjanie témy, melanchólia, opakovanie základnej myšlienky
Grafická báseň – obrázok vytvorený pomocou tlačiarenskej techniky
Kaligram – obrázok zostavený zo slov
Nonsens – spájanie zdanlivo nezmyselných prvkov rámci básne

EPIKA: - rozprávanie, veršovaná / prozaická, dej, čas. postupnosť
Klasické epické žánre
Báj – život bohov, vznik sveta, pôvod človeka
Bájoslovie (mytológia) – súbor bájí
Epos – hlavný hrdina (výnimočný človek/poloboh), hynie v zápase. Môžu byť: hrdinské, duchovné, rytierske, moderné Kompozícia – 1. propozícia – stručné naznačenie deja
2. invokácia – žiadosť básnika o pomoc bohov
3. in medias res – priamy vstup do deja
Epická šírka – typický znak eposov, viac opisu ako obsahu
Kronika – chronologické radenie historických udalostí bez príčinných súvislostí
Gesta – hrdinské činy významných osobností / národa, príčinné súvislosti
Letopis (anál) – oficiálny postoj k historickým udalostiam
Bylina – hrdinstvo ruských bohatierov (ľudová slovesnosť)
Historická pieseň – oslavný ráz, informácie o bojoch
Balada – pochmúrny, zhustený dej, tragický záver, subjektívnosť

Súčasné epické žánre - východisko
Exemplum – príklad z mravného života
Legenda – opis života svätých
Facécia – žartovná poviedka
Anekdota – krátky rozsah, vtip, pointa
Rozprávka – ľudová slovesnosť
Povesť – reálny historický podklad
Bájka – krátky útvar, morálne poučenie
Podobenstvo – obsahuje poučenie s výchovným zámerom

Súčasná epika
Novela – stredný epický útvar, vznikol v období humanizmu a renesancie, málo postáv, jedna udalosť
Poviedka – jedna udalosť, jedna zápletka
Román – veľký epický útvar, viacero dejových línií, postavy sa vyvíjajú. Podľa rozsahu môže byť: dilógia, trilógia, tetralógia. Z hľadiska témy: historický, dobrodružný, romantický, dievčenský, psychologický...
Antiromán – nemá ucelený dej
Epopeja – rozsiahle epické dielo
Detektívka – zábavnosť, dejovosť, motív vraždy
Horor – žáner zábavnej literatúry, strach
Komiks – slovná bublina, obrázky
Humoreska – kritika spoločenských javov
Vtip – žáner mestského folklóru, pointa
Aforizmus – výrok
DRÁMA: – nemá rozprávača, scénická realizácia, monológy / dialógy, dejstvá, výstupy
Východiskové dramatické žánre – vznik v Grécku
Tragédia – konflikt nadpriemerného človeka so spoločnosťou, katarzia
Komédia – komickosť, hyperbolizácia

Súčasné dramatické žánre
Veselohra – novodobá komédia, jednoduchý človek, naivita
Burleska – karikatúra, vznešené a nízke sa prelína
Fraška – osobitý druh komédie, nepravdepodobná situácia
Groteska – zveličenie, preexponovanosť
Estráda – zábavné divadlo pri nejakej príležitosti, stmeľuje konferenciér
Kabaret – humorno-satirický charakter, významnú úlohu – konferenciér – uvádza jednotlivé čísla
Monodráma – monológ 1 herca
Melodráma – sentimentálne ladenie
Bábková hra – maňuška, marionetka, javajka

Hudobné žánre
Opera – hudba, spev, herectvo
Opereta – striedanie spevu a dialógu bez hudobného sprievodu
Muzikál – text, hudba, spev, tanec


STAROVEKÁ LIT: (3000 pred Kr. – 500 po Kr.)
1. Staroorientálne: - sumerská
- babylonská klinové písmo
- asýrska
- egyptská - hieroglyfy
- indická
- čínska – znakové písmo
- hebrejská

2. Antická: - Grécka
- Rímska