Bol predstaviteľom realizmu koncom 19. storočia. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave. Jeho otec ho od malička brával do poľa. Tam sa naučil vážiť si prácu, a preto aj vo svojich dielách považuje prácu za dar pre ľudstvo. So svojou tvorbou začal na gymnáziu v Miškovci, kde písal o prírode, o rodičoch, ľudové povesti. Dlho bojoval s tým, kým má byť - Maďarom alebo Slovákom.
Jeho národné cítenie prispelo k tomu, že ostal Slovákom. Po maturite odišiel do Prešova, kde sa zúčastnil na príprave almanachu Napred. Ešte pred maturitou začal vydávať svoje Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Po ukončení štúdií v Prešove pracoval ako advokát v D.Kubíne, kde sa oženil a z toho vznikol cyklus Sny mladosti. Čoskoro však napísal Jesenné zvuky, vyvolané, smrťou jeho sestry. Svojím dielom chcel obsiahnuť celý vesmír a preto si zvolil pseudonym Hviezdoslav. V jeho tvorbe bola tematika ľudu blízko spätá nielen s prírodou, ale aj sociálnou tematikou. V svojej tvorbe sa obrátil k ľudu, ako jadru národa, bojoval proti jeho utlačovaniu, nech malo akúkoľvek podobu.
LYRIKA
1. Sonety - obsahujú 21 básní, kde sa zamýšľa nad záhadami vesmíru a zraňuje ho "zloba a neprávosť" pozemského života.
2. Letorosty - obsahuje trojdielny cyklus. V 1. cykle vyslovuje realistický estetický program vlastnej tvorby a kritizuje spoločnosť. V 2. cykle sa hrdina podobá unavenému pútnikovi, uvedomujúcemu si neúprosnosť životných premien i plynutia času. V čase, keď vznikal tento cyklu, zomrela Hviezdoslavovi jeho matka a otec a neskôr aj jeho brat. V 3. cykle sa vyslovuje k problému slovenského národa a podrobuje kritike vykorisťovateľov. Letorosty uzatvára prekrásnymi spomienkovými básňami na matku a na otca.
3. Žalmy a hymny - v tejto časti sa ocitá v centre Hviezdoslavovej pozornosti jeho kríza svetonázoru medzi idealizmom a konkrétnou skutočnosťou.
4. Prechádzky jarom a Prechádzky letom - dramatický zápas básnika sa tu utišuje, i keď celkom neprestáva.
5. Stesky - obsahuje 4 cykly - vznikli po návrate z Námestova do D.Kubína. Prehlbujú sa tu rozpory medzi ním a jeho martinskými druhmi. Vyslovuje tu aj pochybnosť o svojich dielách.
6. Dozvuky - presahujú sem pochybnosti zo Stesiek. Základným motívom všetkých týchto cyklov sú myšlienky na starobu, lúčenie sa so životom.
7. Krvavé sonety - predstavujú reakciu básnika na 1. svetovú vojnu a pošliapanú a poníženú ľudskosť. Sú zhrnutím jeho sociálnych, filozofických i mravných názorov. Obsahujú 32 sonetov. V záverečných sonetoch tohto cyklu o speve a krvi vyslovuje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie a spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.
EPIKA
Vo svojich epických dielách verne zachytáva život ľudu a život upadajúceho zemianstva. Tematicky možno rozdeliť Hviezdoslavovu epiku do troch skupín:
I.. Epické diela z ľudového a zemianskeho života: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, Bútora a Čutora, Na obnôcke, Poludienok, Anča, Zuzanka Hraškovie, Prvý záprah
II. Historická epika: Pribina, Ratislav, Jánošíkova stupaj
III. Epické skladby s biblickou tematikou: Agar, Kain, Ráchel, Sen Šalamúnov, Vianoce
DRAMATICKÁ TVORBA
Herodes a Herodias
Hájnikova žena
V tejto lyrickoepickej skladbe jedinečným spôsobom opisuje súžitie človeka a prírody, zobrazuje základný spoločenský rozpor doby a to rozpor medzi šľachtou a ľudom. On tvorí dejovú os skladby i základný konflikt diela. Autor stojí na stanovisku ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, zaháľku a spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť a statočnosť prostého človeka. Svojou kritikou neobišiel ani príslušníkov slovenskej buržoáznej inteligencie, ba dotkol sa aj nedostatkov ľudu, odhaľujúc ich sociálne korene a príčiny. To všetko svedčilo o demokratickom postoji básnika k súvekej spoločnosti. Hájnikova žena oplýva nielen bohatstvom básnických obrazov, nielen jedinečným využívaním jazykových prostriedkov, ale aj bohatstvom veršových foriem. Osem a deväťslabičný jambický verš s rôznymi variáciami rytmovej výstavby je oživený piesňovými vložkami, ktoré majú trochejský alebo daktylo - trochejský verš.
Sujetová organizácia diela
1. Expozícia: oboznámenie čitateľa s dobou a prostredím, v ktorom sa dej odohráva, s hlavnými postavami a niekedy už aj s prvými náznakmi konfliktu
2. Zápletka: udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na ďalší priebeh deja. Uvádza dej do pohybu.
3. Zauzľovanie: sled udalostí, ktorými sa vyhraňujú vzťahy a narastajú konflikty medzi postavami (rastie dejové napätie)
4. Zauzlenie (vyvrcholenie): dejová situácia v ktorej dochádza k rozhodujúcej zrážke medzi postavami diela
5. Rozuzlenie: vedie k rozuzleniu konfliktu medzi postavami
1. Začína sa opisom horskej prírody a stavby podvršianskej hájovne. Potom sa čitateľ dozvedá o smrti starého hájnika Čajku a zoznamuje sa s jeho synom Michalom, ktorý si vyžiada hájnické miesto po nebohom otcovi a ožení sa s Hankou, sedliackym dievčaťom. Expozícia Hájnikovej ženy sa končí zábermi pokojného, šťastného života mladomanželov.
2. Zápletka sa začína Hankinou a Mišovou návštevou kostola, kde sa prvý raz uprú na Hanku z panskej lavice "vlčie oči" Artuša Villániho, a pokračuje scénou, ktorá zachytáva, ako Artuš na svojich potulkách lesom objaví hájovňu a v nej peknú hájničku. Zalieča sa Hanke, ale ona rázne odmieta jeho záletnícke počínanie.
3. Dej sa zauzľuje tak, že Villáni sa znovu zjavuje na Podvrší, no Hanka sa pred ním zamkne v hájovni. Napokon urazený a nahnevaný opúšťa hájovňu, na ktorú zalíha zlovestná tôňa. Hanka zatají pred Michalom Artušova "návštevy", nazdáva sa, že iba dieťa žaluje. Artuš sa však nevzdáva. Chce za každú cenu zlomiť odpor hrdej hájničky. Čoskoro rozosiela "krátko -slovný" rozkaz: na poľovačku. Počas poľovačky urazí Miša (udrie ho po tvári) a potom ho pošle s ostatnými prenasledovať jeleňa. Sám sa zakráda k hájovni.
4. Dej vyvrchoľuje známou scénou: Artuš sa vrhne do hájovne a chce sa násilne zmocniť Hanky, ktorá ho v sebaobrane prepichne. Krátko nato prichádza do hájovne Mišo. Keď vidí, čo sa stalo rozhodne sa konať, ako mu káže česť a svedomie: prísahou zaviaže Hanku mlčať o tom, že ona prebodla Villániho, jej vinu vezme na seba a prihlási sa na súde.
5. Základný konflikt Hájnikovej ženy riešia udalosti, ktoré sa nasledujú po tragédii v hájovni. Michal je vo väzení, čaká na súd. Hanka sa uchýli do rodičovského domu, no ani tu nenájde pokoj a porozumenie. Mamka a otec jej nevedia odpustiť, že sa proti ich vôli vydala za Miša. Hanka, usužovaná výčitkami svedomia, utrápená otcovým hnevom a užialená matkinou smrťou, sa pomätie. Ujde s rodičovského domu a potuluje sa po okolí. Nadišiel deň súdneho rokovania, ktoré rozhoduje o Michalovom osude. Obhajca práve prednáša reč, keď do súdnej siene vbieha pomätená Hanka. Dejovú líniu završuje motív zmierenia. Michal zachránil život starému Villánimu, ktorý potom odpúšťa Čajkovcom ich "previnenie". Michal a Hanka sa vracajú do hájovne. Tu znovu zavládne životná pohoda, keď Hanka porodí syna a vymaní sa z duševného neduhu.
Ežo Vlkolinský - opisuje proces včleňovania sa zemianstva do novoutvárajúcich sa buržoáznych vzťahov v polovici 19. storočia, ale aj zázemie tohto procesu.
Gábor Vlkolinský - autor tu vykresľuje príčiny úpadku zemianstva, jeho vonkajšie i vnútorné príčiny.
Hviezdoslav prebásnil do slovenčiny diela slovanských i svetových autorov (Puškin, Lermontov, Petöffi, Goethe, Schiler). Tieto preklady dosahovali vysokú umeleckú úroveň, obohacovali slovenskú literatúru o vrcholné svetové diela, ktoré pomáhali k prehlbovaniu vzťahov medzi domácim a európskym literárnym životom.
B,
Charakteristika a jej druhy
Charakteristika človeka je súhrn jeho vlastností, podstatných, typických znakov, ktorými sa odlišuje.
- kompozícia- U-J-Z (U-Z- nemusí mať), ale logická postupnosť
- štylizácia- oznam. vety, rečnícke otázky,
- jazykové prostriedky- umel., hovorový, odborný štýl, príd. mená, slovesá, pod. mená
Charakteristiku rozoznávame:
- priamu – opisujeme vlastnosti ktoré vidíme, vonkajšie a charakterové
- nepriamu – opisujeme vlastnosti, ktoré sú odvodené z konania
- objektívnu – nezaujatá, snažíme sa vymenovať všetky vlastnosti
- subjektívnu – zameriava sa len na jednu vlastnosť, ktorú môže autor zveličiť (hyperbolizovať) – vzniká karikatúra
- individuálnu – opis jedného človeka
- skupinovú – opis skupiny ľudí, napr. národa
