27. SLOVENSKÁ POÉZIA PO ROKU 1945:

-počas vojny sa slov. lit. nerozvíjala, viacerí spis. boli väznení, na úteku, žili v ústraní
-slovenská poézia po 1945 sa delí na 5 období:

I. poézia v rokoch 1945-1948:
-po vojne vychádzajú diela DAVistov
-ozýva sa „ básnická generácia 1944“- najmladšia umelecká generácia
-najlepšie básne napísali počas SNP, po vojne sa táto generácia umelecky nerozvinula; niekt. vo vojne padli, iní sa odmlčali
-opäť sa ozývajú nadrealisti (Bunčák, Fabry)
-v prvej polovici 50. rokov bol nadrealizmus vyhlásený za protipokrokový smer, preto nadrealisti prestali experimentovať
-starší autori opäť vstupujú do lit., tvorili aj pred vojnou (Jesenský, Smrek)
-pomerne silné zoskupenie tvorila katolícka moderna

II. poézia v rokoch 1948-1956:
-oslávilo sa umelecké majstrovstvo, vzniká schématická literatúra
-témy sú konkrétne, píše sa o združstevňovaní
-socialistický realizmus sa stáva hl. umeleckou metódou
-básnici, kt. sa umelecky nechceli prispôsobiť prestali tvoriť alebo emigrovali (Dilong)
-Smrek s Lukáčom sa museli načas odmlčať, lebo nechceli zmeniť svoju duchovnú orientáciu
-Laco Novomeský a DAVisti boli uväznení ako buržoázny nacionalisti (Klementisa popravili)
-1956 sa na druhom zjazde spisovateľov odhalili nedostatky schématizmu
-lit. sa múže orientovať (po kritike kultu osobnosti) na európske smery
-dielo nemá mať len zložku výchovnú ale aj umeleckú

III. poézia v rokoch 1956-1968:
-boli rehabilitovaní DAVisti
-vychádzajú dovtedy zakázané diela
-v 60 rokoch niekt. spisovatelia opúšťajú ideové východiská socialistickej literatúry, experimentujú, používajú moderné umelecké postupy (napr. existencionalizmus)
-za rozhodujúci podnet pre rozvoj poézie treba považovať zbierky Milana Rúfusa- Až dozrieme a Miroslava Válka- Dotyky
-v 1958 vystúpila v časopise Mladá tvorba tzv. trnavská skupina- konkretisti
-považovali sa za druhú vlnu nadrealizmu
-prišli s novým tvorivým programom, odmietali konvenčnosť, zdôrazňovali právo na experiment, dôraz kládli na metaforu
-hlásili sa k európskej avantgarde
-objektom básne sa neraz stával samotný jazyk
-hovorí sa im aj senzualisti (Ľubomír Feldek, Ján Stacho)
-v Mladej tvorbe sa vytvorila aj skupina osamelí bežci, kt. odmietali hodnoty Andreja Plávku
-omietali zasahovanie ideológie do lit.
-prezentovali novú poetiku, viacvýznamovosť
-poéziu chápali ako ničím nehatené sebavyjadrovanie (Peter Repka)
-pre druhú pol. 60 rokov je charakteristické politické uvoľnenie, kt. predznamenalo pražskú jar
-s tým súvisia väčšie možnosti slobodného rozvoja kultúry

IV. poézia v rokoch 1969-1989:
-nastáva obdobie normalizácie, komunistická moc opäť výrazne zasahuje do umenia
-niekt. spisovatelia nesmeli publikovať
-v 70. rokoch sa niekt. aj mladí autori prispôsobili požiadavke tzv. angažovanosti a svojou poéziou sa hlásili k myšlienke socializmu
-v 2. pol. 80. rokov sa však už objavuje aj spoločenská kritika a revolta

V: poézia od roku 1989:
-opäť uvoľnenie, nadväznosť na európske smery
-slobodný rozvoj koltúry a lit.
-mnohí autori sa vracajú do lit.


Ján Kostra (1910-1975)

-narodil sa v dedine Turčianska Štiavnička
-od 1956 sa venoval lit. činnosti
-verše začal písať ešte počas štúdií na gymnáziu
-debutoval zbierkou Hniezda:
-ide o obranu reality, skutočnosti
-tušil, že ide vojna a preto si chce zachovať hodnoty, kt. mu poskytovala láska, spomienky na detstvo, na rodný kraj, prírodu a krásu ľudského tela
-snažil sa, aby jeho verše pôsobili na zmysli čitateľa
-spomína na detstvo a prvú učiteľku

zbierka Moja rodná:

-báseň Moja rodná- návrat do rodného kraja
-istotu opäť nachádza v domove
-rodný kraj charakterizuje slovami : „verná rodná hruda kamenistá, pás poľa zemiakového, je pokorný ovsík chudoby“
-zdôrazňuje nepoškvrnenosť, neskazenosť rodného kraja
-motív návratu domov má i Krasko- Otcova roľa
-báseň Demobilizácia: slovník je jednoduchý
-pesimistická báseň

-cez vojnu vyšli zbierky Ozubený čas; Puknutá váza; Všetko je dobré tak; Presila smútku
-sú pesimistické, prikláňa sa k symbolizmu