Hugolín Gavlovič
1712 – 1787
vstúpil do františkánskej rehole. Pôsobil v kláštore v Pruskom.
Z hôr a salašov ( kôli chorobe) čerpá námety na diela
Píše v bohemizovanej slovenčine s bohatým zastúpením slovenských nárečových prvkov a hovorových štylistických prostriedkov.
Dielo: Valaská škola mravúv stodola
: Škola kresťanská ( 1758)
-Menej sa venuje pozemským veciam
-Vykresľuje neúprostný okamih smrti, na ktorý sa treba počas života dobre pripraviť
HUGOLÍN GAVLOVIČ- Valaská škola mravúv stodola
- Zaoberá sa rozličnými problémami súvisiacimi so vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a spoločnosti.
- Vedie čitateľa k zbožnému a cnostnému životu
- Vyzýva k odstupu od pozemských a pominuteľných hodnôt, za pravé šťastie považuje Božiu milosť.
- Nabáda k bázni pred Bohom a ochote slúžiť mu (Znášaj bídy, kríže, prídeš k Bohu blíže)
- Nachádzame vyvynutý zmysel pre adresáta, jeho bežný život, autor berie ohľad na úroveň čitateľovho myslenia a vkusu
- Často vystríha pred zlozvykom opilstva ( Hle človek opilý – žádnemu nemilý)
- Dielo oživujú zábavné prvky, no vždy sa podriaďujú primárnej náučno – úvahovej a moralizátorskej funkcii.
- Základnú výchvu človeka k slušnosti
- Netají nechuť voči pánom (Bohatý má mnoho penez a chudobný detí), ktorí podľa neho boli príčinou biedy a súženia ľudu.
- Vyjadruje hlboký nesúhlas s vojnami
- Miluje vlasť
- Skláňa sa pred statočnou prácou a vystríha pred pyšnou nadutosťou, alebo podceňovaním druhých i pred slepou dôverou v moc peňazí
Slovenská baroková próza
V druhej polovici 17. storočia vznikla, ako odozva na ťažkú situáciu po tureckom vpáde na slovenské územie a po odhalení a stíhaní účastníkov protihabsburského sprisahania.
Tvorila sa hlavne memoárová a cestopisná literatúra (dokumentačné premietnutie reálnej skutočnosti do textu presnými časovými a miestnymi údajmi)
Beletrizácia: umelecké účinné podanie
Exulantská literatúra – knihy protestanských autorov, ktoré vyšli v zahraničí.
Autori: Štefan Pilárik(1615-1693)–diela: Sors Pilarikiana-Los Pilárika Štěpána
( Osud Pilárikovský; 1666)
Ján Simonides (1648-1708)-diela:Incarceratio, liberatio at perigrinatio
( Väzenie, vyslobodenie a putovanie; 1676)
Ján Rezik- vo svojom diele opisuje sériu popráv protihabsburských
povstalcov.
Samuel Hruškovič (1694 – 1748) – diela: Vita Samuelis Hruscowitz
Daniel Krman – diela: Cestovný deník
- upútali ho jazykové zvláštnosti slovanských národov
:Základy slovenskej gramatiky (1704)
Móric August Beňovský- diela: Pamäti a cesty grófa M. A. Beňovského
-opisuje v nej zajatie na Sibíro a kamčatke, plavbu do Číny na Madagaskar, kde ho domorodci vyhlásili za svojho kráľa.
JÁN SIMONIDES – Väznenie, vyslobodenie a putovanie.
- Rozpráva o nútenom pochode na galeje do Neapola. Prvú časť prešiel, ako väzeň (vykresľuje utrpenie odsúdených, s ktorými vojaci hrubo zaobchádzali.)Domov sa vrátil ako vykúpený, slobodný človek.
- Najbohatšie zápisky sú z Talianska ( Neapol, Rím, Florencia)
- Prvý autor, ktorý esteticky hodnotí umelé dielo ( mozajka sv.Michala v svätopeterskom chráme v Ríme)
SAMUEL HRUŠKOVIČ- Vita Samuelis Hruscowitz
- Zmieňuje sa v nej o vlastných trpkých skúsenosťiach študenta, ktorý si musel vzdelanie už od detstva ťažko vydobýjať.Oboznamuje čitateľa s vtedajším nižším i vyšším školstvom, ale informuje aj o kuruckých vojakoch, zbojníkoch, učiteľoch.(Matej Bel).
- Opúšťa metódu idealizovaného typizovania a prichádza z kritickejšou individuálnou charakteristikou postáv.
- Celá autobiografia je preplnená náboženskými úvahami a vysvetľovaním udalostí ako Božieho zásahu.
DANIEL KRMAN – Cestovný deník
-Dynamicky, jednoduchým štýlom zachytáva príbeh cestovania, rôzne zážitky i panický útek cez Dneper spolu so švédskym vojskom, ktoré Peter Veľký porazil.
