• V 18.stor. nastal rozmach odbornej prózy
• zvrastá slovenské národné uvedomenie
• Autori: Matej Bel –polyhistor; rektor banskobistrického,neskôr bratislavského lícea
  -pozornosť venoval hystoricko-zemepisným,národopisným, hospodárskym i spoločenským otázkam
  -diela: Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku
  - všestrane opisuje niekoľko uhorských stolíc

Pavol Doležal- diela: Gramatika slovensko-česká ( 1746)
Daniel Sinapius Horčička- diela: Nový trh latinsko-slovenský (úvod)
Horčička
Adam František Kollár- diela: O pôvode a stálom používaní moci (1764)

- obsahuje osvietenské myšlienky
- kritizuje zlé položenie poddaných,

navrhuje zdanenie šľachty a cirkvi
Ján Baltazár Magin-bráni slovenský národ pred šovinistickým nactiútŕhaním

ÚSTNA ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

• reprezentovala ju piesňová lyrika, ktorá citovo reaguje na životné osudy ľudí.
• Pisali sa sociálne piesne ( kontrasty medzi chudobnými a bohatými)
• Zbojnícke piesne napr.Héj, hore háj, dolu háj ( Juraj Jánošík)
• Ľúbostné, vojenské, žartovné piesne i balady
• Prózu zastupovali rozprávky napr.Popolvár najväčší na svete, Popoluška
• Čarovné rozprávky sa kompozične najdôslednejšie pridržiavali trojstupňovej gradácie( traja bratia,tri úlohy)
• Protikladu dobra a zla ( macocha a pastorkyňa, chudobný a bohatý brat)
• Využívaliustálené úvodné a záverečné vety ( Kde bolo, tam bolo..)
• V realistických rozprávkach namiesto čarovných postáv a predmetov pomáha hrdinom bystrosť, dôvtip, šikovnosť ( O troch grošoch), odvaha ( Neboj sa),a niekedy náhoda, naivnosť(Prorok Rak)
• V slovenských ľud. rozprávkach sa odrážali motívy zo stredovekej literatúry, majmä z legiend.
• Ľudová dráma predstavuje predovšetkým vianočné betlehemské hry
• Rozvinuli sa aj pranostiky, príslovia, porekadlá a detský folklór, zastúpený vyčítankami, rečňovankami a piesňami.