Starovekú literatúru delíme na ORIENTÁLNU a ANTICKÚ -grécka a rímska
ORIENTÁLNA LITERATÚRA- SUMERSKÁ
Je to najstaršia literatúra, z ktorej sa zachovali písomné literárne pamiatky. Počas vývoja sa akatský jazyk rozdelil na asírsky, babylonský a staroegyptský.
Sumeri pravdepodobne vynašli a zdokonalili klinové písmo, ktoré potom používali všetky národy Blízkeho východu. Tieto literatúry boli neznáme do 19. storočia a aj v súčasnosti sa pracuje na ich štúdiu a preklade. Najvýznamnejšou historickou a literárnou pamiatkou je monumentálny Epos o Gilgamešovi:
Hlavným hrdinom je kráľ Gilgameš, ktorý je z polovice boh a z polovice človek. Kruto vládne obyvateľom mesta Uruk , ktorých núti pracovať na mestských hradbách. Obyvatelia sú nešťastní a tak prosia o pomoc bohov, ktorí vytvoria polodivého človeka Enkidua. Ten je obdarený obrovskou silou. Enkidu prichádza do Uruku a spriatelí sa s Gilgamešom.
Spoločne odchádzajú do Libanonských hôr aby zabili obra Chuvavu. Za pomoci boha slnka sa im to podarí a vracajú sa naspäť do mesta. Po návrate k nemu vzplanie láskou bohyňa Ištar. Gilgameš ju odmietne a preto prichádza do Uruku nebeský býk. Gilgameš s Enkidoum ho zabijú, no tým privolávajú na mesto kliatbu a Enkidu zomiera. Ďalšia časť eposu hovorí o rozhovore Gilgameša s enkiduovou dušou. Gilgameš sa dozvedá aký je posmrtný život zlý a tak sa rozhodne hľadať nesmrteľnosť. Vydá sa na púšť za Utamapištinom , ktorý je obdarený nesmrteľnosťou. No Gilgymešovi sa ju nepodarí získať, pretože nedokázal po dlhej a namáhavej ceste bdieť 6 dní a 7 nocí.. No starček mu prezradí, že na dne mora je rastlina, po ktorej omladne. Keď sa mu ju podarilo vyloviť a už bol takmer doma, zjedol mu ju had.
Nakoniec si však uvedomí, že nesmrteľnosť nespočíva v tom aby žil až do dnes ale v tom, čo tu po ňom zostane- v jeho skutkoch.
Hlavnou myšlienkou je priateľstvo, nesmrteľnosť a večný život. Epos má dve časti (1.priateľstvo G. a E. , 2.hľadanie nesmrteľnosti), zachoval sa v 4 verziách a je napísaný na 11 hlinených tabuľkách a 12. je dodatok.
HEBREJSKÁ LITERATÚRA
Je najmladšou literatúrou Blízkeho východu. Zachovala sa nepretržitým podávaním a jej nositeľom bola židovská náboženská pospolitosť. Najvýznamnejším dielom hebrejskej literatúry je BIBLIA. Vznikla v 1. tisícročí pk. Delí sa na Starú a Novú Zmluvu.
SZ je svätou knihou židovského náboženstva. Vznikla viacej storočí pred Kristom. V židovstve má názov Tóra = zákon. Kresťania ju neskôr prevzali ako prvú časť svojej Biblie. Názvy Stará a Nová Zmluva sú kresťanského pôvodu.
SZ tvorí 46 kníh
- historické (Genezis, Exodus, Numeri, Levitikus, Deuterium)
- poučné a básnické (Žalmy, Príslovia,...)
- prorocké (Micheáš, Nahum, Abakuk,...)
NZ – historické(Matúš, Marek,...)
- poučné (14 listov sv. Pavla,...)
- prorocké (Zjavenie Jána)
Najdôležitejšie sú evanjeliá, ktoré hovoria o živote JK. Biblia je historickým, umeleckým a náboženským dielom. Je najčítanejším a najprekladanejším dielom svetovej lit.
ANTICKÁ LITERATÚRA
GRÉCKA LITERATÚRA
V časovom rozpätí 9. pk až 5. storočie nl.
V tomto období vznikli najvýznamnejšie diela gréckej epiky. Najvýznamnejším autorom bol HOMÉR, ktorý žil asi medzi 9.-8. storočím pk. Hovorilo sa mu rapsód (slepý učiteľ putujúci po krajine). Pokladáme ho za otca európskej literatúry a kultúry. Vedú sa spory či napísal obe svoje diela. Jeho najvýznamnejšími dielami sú Ilias a Odysea.
ILIAS → dej sa odohráva posledných 51 dni desaťročnej vojny medzi Spartou a Trójou
- celý konflikt vyvolal syn trójskeho kráľa Triama Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu zo spartského kráľovstva
- počas bojov sa nám predstavujú grécki i trójski bojovníci
- v diele vystupujú aj mytologické postavy (bohovia)
- vo vojne získavajú prevahu Trójania
