Starovekú literatúru delíme na ORIENTÁLNU a ANTICKÚ -grécka a rímska
ORIENTÁLNA LITERATÚRA- SUMERSKÁ
Je to najstaršia literatúra, z ktorej sa zachovali písomné literárne pamiatky. Počas vývoja sa akatský jazyk rozdelil na asírsky, babylonský a staroegyptský.
Sumeri pravdepodobne vynašli a zdokonalili klinové písmo, ktoré potom používali všetky národy Blízkeho východu. Tieto literatúry boli neznáme do 19. storočia a aj v súčasnosti sa pracuje na ich štúdiu a preklade. Najvýznamnejšou historickou a literárnou pamiatkou je monumentálny Epos o Gilgamešovi:
Hlavným hrdinom je kráľ Gilgameš, ktorý je z polovice boh a z polovice človek. Kruto vládne obyvateľom mesta Uruk , ktorých núti pracovať na mestských hradbách. Obyvatelia sú nešťastní a tak prosia o pomoc bohov, ktorí vytvoria polodivého človeka Enkidua. Ten je obdarený obrovskou silou. Enkidu prichádza do Uruku a spriatelí sa s Gilgamešom.
Spoločne odchádzajú do Libanonských hôr aby zabili obra Chuvavu. Za pomoci boha slnka sa im to podarí a vracajú sa naspäť do mesta. Po návrate k nemu vzplanie láskou bohyňa Ištar. Gilgameš ju odmietne a preto prichádza do Uruku nebeský býk. Gilgameš s Enkidoum ho zabijú, no tým privolávajú na mesto kliatbu a Enkidu zomiera. Ďalšia časť eposu hovorí o rozhovore Gilgameša s enkiduovou dušou. Gilgameš sa dozvedá aký je posmrtný život zlý a tak sa rozhodne hľadať nesmrteľnosť. Vydá sa na púšť za Utamapištinom , ktorý je obdarený nesmrteľnosťou. No Gilgymešovi sa ju nepodarí získať, pretože nedokázal po dlhej a namáhavej ceste bdieť 6 dní a 7 nocí.. No starček mu prezradí, že na dne mora je rastlina, po ktorej omladne. Keď sa mu ju podarilo vyloviť a už bol takmer doma, zjedol mu ju had.
Nakoniec si však uvedomí, že nesmrteľnosť nespočíva v tom aby žil až do dnes ale v tom, čo tu po ňom zostane- v jeho skutkoch.
Hlavnou myšlienkou je priateľstvo, nesmrteľnosť a večný život. Epos má dve časti (1.priateľstvo G. a E. , 2.hľadanie nesmrteľnosti), zachoval sa v 4 verziách a je napísaný na 11 hlinených tabuľkách a 12. je dodatok.
HEBREJSKÁ LITERATÚRA
Je najmladšou literatúrou Blízkeho východu. Zachovala sa nepretržitým podávaním a jej nositeľom bola židovská náboženská pospolitosť. Najvýznamnejším dielom hebrejskej literatúry je BIBLIA. Vznikla v 1. tisícročí pk. Delí sa na Starú a Novú Zmluvu.
SZ je svätou knihou židovského náboženstva. Vznikla viacej storočí pred Kristom. V židovstve má názov Tóra = zákon. Kresťania ju neskôr prevzali ako prvú časť svojej Biblie. Názvy Stará a Nová Zmluva sú kresťanského pôvodu.
SZ tvorí 46 kníh
- historické (Genezis, Exodus, Numeri, Levitikus, Deuterium)
- poučné a básnické (Žalmy, Príslovia,...)
- prorocké (Micheáš, Nahum, Abakuk,...)
NZ – historické(Matúš, Marek,...)
- poučné (14 listov sv. Pavla,...)
- prorocké (Zjavenie Jána)
Najdôležitejšie sú evanjeliá, ktoré hovoria o živote JK. Biblia je historickým, umeleckým a náboženským dielom. Je najčítanejším a najprekladanejším dielom svetovej lit.
ANTICKÁ LITERATÚRA
GRÉCKA LITERATÚRA
V časovom rozpätí 9. pk až 5. storočie nl.
V tomto období vznikli najvýznamnejšie diela gréckej epiky. Najvýznamnejším autorom bol HOMÉR, ktorý žil asi medzi 9.-8. storočím pk. Hovorilo sa mu rapsód (slepý učiteľ putujúci po krajine). Pokladáme ho za otca európskej literatúry a kultúry. Vedú sa spory či napísal obe svoje diela. Jeho najvýznamnejšími dielami sú Ilias a Odysea.
ILIAS → dej sa odohráva posledných 51 dni desaťročnej vojny medzi Spartou a Trójou
- celý konflikt vyvolal syn trójskeho kráľa Triama Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu zo spartského kráľovstva
- počas bojov sa nám predstavujú grécki i trójski bojovníci
- v diele vystupujú aj mytologické postavy (bohovia)
- vo vojne získavajú prevahu Trójania
ODYSEA → dej sa odohráva posledných 41 dní vojny
- Odyseus dal postaviť dreveného koňa, do ktorého sa kryli Sparťania, ktorí v noci vyliezli von, vyvraždili mesto a tým definitívne porazili Tróju
- celá vojna bola meraním síl bohov a smrteľníkov
- koniec diela zachytáva Odyseovu cestu domov, ktorá je plná nástrah a nebezpečenstiev
- dôležitým motívom eposu je aj vernosť Odyseovej manželky Penelopy
Dôležitú úlohu v gréckej literatúre zohrali bájky a rôzne lyrické žánre. EZOP bol najvýznamnejším bájkarom a žil asi v 6. storočí pk v Trácii. Pôvodne bol otrokom a kolovali o ňom chýry, že bol hrbatý a škaredý. Väčšina bájok je o zvieratách a veciach, ktoré majú ľudské schopnosti a podľa toho sa aj správajú. Vystupujú v nich aj ľudia a rôzne mytologické postavy. Jeho bájky majú ,na rozdiel od palácového charakteru Homérových eposov, ľudový charakter.
GRÉCKA LYRIKA
Lyrika v Starovekom Grécku neznamenala to, čo u nás znamená dnes. Patrili sem len piesne, spievajúce sa pri sprievode hudby. Najvýznamnejšími autormi boli: Archilochos, Anakreon, Alkaion a SAPFÓ. Sapfó žila na ostrove Lesbos, kde zriadila Dom Múz- museion.
Tu sa stretávali mladé dievčatá, ktoré zasväcovali svoj život umeniu a bohom. Sapfó prevažnú časť svojich diel venovala dievčenskému pôvabu. Vo svojich dielach tiež opisovala smútok z nenaplnenej túžby.
Proti jej tvorbe vystúpili v 11. storočí byzanskí spisovatelia a celú jej tvorbu spálili. Ako jediná sa zachovala Modlitba k Afrodite. Báseň je plná vášní a citov.
GRÉCKA DRÁMA
Najväčší úspech mala grécka tragédia. Bola spojením slova, hudby a tanca. Súčasťou divadelných predstavení bol zbor, ktorý spieval a tancoval. Recitovali sa iba dialogické časti.
Herci vystupovali v maskách a kostýmoch, ktoré súviseli s kultúrnym obradom.
SOFOKLES (496-406 pnl)- bol súčasťou politického a aj náboženského života, čo sa prenieslo aj do jeho tvorby. Zachovalo sa 7 tragédii: Kráľ Ojdipus( dramatická skladba)- tragédia hlavného hrdinu, ktorý sa snaží zmeniť svoj osud, ktorý mu pripravili bohovia;
Antigona(tragédia)- spracoval tu mytologický námet. Opisuje boj medzi Ojdipovými synmi Polynejkom a Eteoklom a končí sa smrťou oboch bratov. Ich nástupcom sa stal Kreon, ktorý dal Eleokla pochovať so všetkými poctami a obradmi, ale to isté odmietne urobiť aj s Polynejkom. Ich sestra Antigona si tento zákaz nevšíma a rozhodne sa pochovať ho so všetkými poctami. Keď sa to dozvie Kreon dá ju zaživa pochovať do sklenenej hrobky. Za Antigonu príde prosiť jej snúbenec a Krenov syn Heimon. Je však neoblomný a presvedčí ho až veštcova výstraha. Kreon sa rozbehne, že ju oslobodí, no ona sa už obesila na svojej šatke.
Haimon sa zo zúfalstva pretne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka keď sa dozvie o synovej smrti. Celý dej je ovplyvnený činmi bohov. V tejto tragédii stojí oproti sebe autorita štátnej moci a žena schopná najväčšej obete.
AISCHYLOS (525-456 pnl) diela: Oresteia; Pripútaný Prométeus- hlavný hrdina sa stáva mytologickým darcom rozumu aby povzniesol ľudstvo. Za tieto služby je však odsúdený na mučenie. Na Diov príkaz ho božský kováč Hefaistos prikuje ku skale kde mu každý deň trhal pečeň orol, ktorá za noc vždy dorástla. V tejto tragédii prisúdil Diovi črty krutého tyrana.
EURIPIDES (485-406 pnl) spolu s Aischylosom oslavujú demokraciu a upozorňujú na nebezpečenstvo túžby po sláve, bohatstve a moci. Diela : Ifigenia v Tauride, Medea, Trójanky
ARÍSTOFANES (445-406 pnl.) vo svojich dielach bol oveľa kritickejší ako ostatní autori písajúci tragédie. Diela: Jazdci, Oblaky, Lysistrata (všetko komédie)
RÍMSKA LITERATÚRA
(3 pnl. –5 nl.)
Rímska literatúra bola ovplyvnená hlavne gréckou literatúrou a kultúrou, ktorá bola na rozdiel od rímskej už rozvinutá.
RÍMSKA DRÁMA
TITUS MACCIUS PLAUTUS- bol to spisovateľ, herec a režisér. Zachovalo sa 21 jeho komédií, do ktorých námety čerpal z každodenného života. Dej sa väčšinou odohrával v Aténach, ale postavy a spoločnosť boli rímske. Diela: Komédia o hrnci, Chvastavý vojak, Pseudolus.
RÍMSKA EPIKANa rímsku epiku vplýval hlavne kultúrny a spoločenský život v Ríme. V rozvoji rečníctva vynikal najmä MARCUS TULIUS CICERO a jeho dielami sú: O štáte, O senáte, O zákonoch.
V oblasti histórie vynikal GAIUS JULIUS CÉZAR a jeho historiografickým dielom je : Zápisky o vojne v Gálií.
V období vzostupu rečníctva a dejepisectva bol významným autorom aj CARUS, ktorý sa svojim filozofickým dielom: O podstate sveta – pripojil k významným autorom tej doby.
RÍMSKA POÉZIAVERGÍLIUS napísal diela: Bucolica (pastierska idyla), na ňu nadväzujúca Georgica (roľnícka pieseň) a dielo Aeneas (epická báseň) sa skladá z 12 kníh. Je to príbeh o trójskom hrdinovi Aeneovi a tematicky je pokračovaním Homérovho eposu Ilias. Aeneas po skončení trójskej vojny hľadá novú vlasť. Usadí sa v Latiu a založí tu nový rod, z ktorého vzídu noví veľkí panovníci. Týmto dielom dal rímskej spoločnosti veľkého hrdinu, ktorý uprednostňuje blaho spoločnosti pred svojim vlastným. Kvalitou sa toto dielo vyrovná Homérovmu Ilias.
HORÁCIUS napísal diela: Ódy, v ktorých vystupuje ako kňaz múz. Zasväcuje mladú generáciu do tajov života, poúča o mravných hodnotách, oslavuje mladého človeka a odsudzuje honbu za majetkom; Satiry, kde sa snaží ukázať správny spôsob života- ako sa stať šťastným a ukazuje ho v protiklade s ľudskými chybami; Listy, v ktorých za ideál života považuje absolútnu nezávislosť, zobrazuje tu sám seba a svoje chyby.
OVIDIUS písal hlavne milostnú poéziu, spracúval námety z gréckej a rímskej mytológie, ale písal i básne z vyhnanstva. Diela: Lásky (súbor ľúbostných elégií) tu o láske nepoúča, ale berie ju skôr ako zábavu a básnik tu vyjadruje vlastné city; Listy heroín je to vlastne 21 fiktívnych listov mytologických hrdiniek, ktoré písali svojim mužom; Umenie milovať (báseň) v tejto básni vystupuje ako učiteľ lásky a radí ako si lásku udržať; Metamorfózy (= premeny) tu sa najviac prejavilo jeho majstrovstvo a talent. Básnická skladba, ktorá ma 12000 veršov. Spracoval tu grécke a rímske báje a hlavným motívom je premena. Opisuje tu vznik sveta z chaosu a končí sa premenou cézarovej duše na kométu. Je to najkrajší mýtus o 4 vekoch: zlatom, striebornom, medenom a železnom. Najlepší život je v zlatom veku, v ďalších vekoch už nastáva zhoršenie života, pričom najhorší je v železnom veku. Vyskytujú sa tu zaujímavé a pútavé príbehy; Žalospevy a Listy z Pontu napísal vo vyhnanstve.
HISTORICKÁ PRÓZA
TACITUS napísal diela: Letopisy a Dejiny, ktoré spoločne tvoria zväzok tridsiatich kníh.
RÍMSKA SATIRAJuvenatis tvorí 16 satirických skladieb v podobe listov neznámemu priateľovi. Hovorí o pokrytectve, ženskej skazenosti, chudobe a bohatstve.
