Ľudová slovesnosť

Ústna slovesnosť sa vytvárala už pred vznikom písanej literatúry. O jej začiatkoch máme skromné vedomosti, lebo sa v dávnej minulosti
nezapisovala.
Ústna slovesnosť (ďalej len slovesnosť) v ranofeudálnom období
vznikala v súvislosti s pracovným procesom a s magickými úkonmi
a obradmi, ktoré mali pomáhať človeku v boji proti prírode. V tom období
sa zrodili základy kalendárneho a rodinného obradového folklóru
(piesne,tance a svadobné piesne, pohrebné vykladania) a iného folklóru
(hádanky, porekadlá, pranostiky, báje a čarovné rozprávky). No z tejto
slovesnosti sa zachovalo veľmi málo (piesne Morena, Morena za kohos'
umrela ...)
Ú. slovesnosť ostávala literatúrou poddaného ľudu. Vládnuce vrstvy
začali uprednostňovať písanú literatúru. Začiatky písanej lit. súvisia
aj s rozvojom kresťanstva vo Veľkomoravskej ríši.

V období stredovekej literatúry (800-1500) už odumierali magické
a obradové prvky, dôraznejšie sa uplatňovala spoločensá , rodinná
a historická tématika, začalo sa udomácňovať kresťanské myslenie. Nastal
ideový a umelecký rozmach a formovali sa slovesné žánre.
Jadro ús. ľud. slovesnosti tvorila kalendárna obradová poézia (napr. obradné, ľúbostné piesne, žartovné piesne, zariekania, zaklínania,
hádanky, porekadlá a príslovia, pranostiky). Významnú rolu zohrávala
rodinná obrad. poézia (svadobné piesne a pohrebné vykladania)
Z prozaických žánrov sa rozvíjala najmä ľudová rozprávka: báje
(o vzniku sveta, o vílach, vodných mužoch ...), zvieracie rozprávky
a bájky (o prefíkakných líškach a hlúpych vlkoch), miestne povesti
(o tatárskom vpáde, hradoch, pokladoch...) a čarovné rozprávky (boj
hrdinu s drakom a inými príšerami).

Od druhej polovice 15. storočia prešla slovesnosť veľkými zmenami. Závažnú úlohu zohrali nové slovesné žánre, viazajúce sa na významné
historické udalosti (napr. vláda Mateja Korvína).
V 15 stor. vznikali historické piesne a povesti o "dobrom
a spravodlivom" kráľovi Matejovi.
V 16. a 17. stor. sa rodili historické povesti a najmä veršované epiká
a balady, ktoré stvárňovali trpký osud ľudu a osobné tragédie na pozadí
proti tureckých bojov (napr. povesť o Vavrovi Brezuľovi, pieseň
Belehrad, turecké pomezí, balada Rabovali Turci až do Bielej Hory)
Koncom 16.stor. a najmä v 17. stor. sa formovali regrútske a vojenské
piesne. Zobrazujú utrápy zverbovaných, vojnové útrapy, žiaľ lapených
alebo dobrovoľne zverbovaných za milou, domovom.