(Utekajte chlapci hore
dolinami, U richtára sedia...)
Z prozaických žánrov sa i nadalej rozvíjali zvieracie rozprávky,
legendové rozprávky (O putovaní Krista s Petrom), miestne povesti
a čarovné rozprávky.

V druhej polovici 17. st. a najmä v 18. stor. sa začala prudko
rozvíjať piesňová lyrika (napr. ľúbostné, vojenské, pastierske
a žartovné piesne), dotvárali sa základné črty balady a formoval sa
detský folklór (vyčítanky, rečňovanky a zábavné hry).
Balady mali rozmanitý obsah, ale hlavnou témou sa stala vražda (Pásol
Janko dva volky).
Aj sociálne napätie sa ozýva v slovesnosti, v sociálnej tématike,
najmä v sociálnych piesňach. Špecifickým druhom tejto tématiky bola
zbojnícka tématika. (Juro Jánošík)
Lyrické zbojnícke piesne vyjadrujú protipanský sociálny protest
a sympatie k zbojníkom. Epické zbojnícke piesne mávajú baladický ráz
a sústreďujú sa na odchod na zboj a zbojníkovo lapanie a smrť. Zbojnícke
rozprávky sa usilujú zobraziť čo najširší výsek zo zbojníkovho života,
najmä hrdinské činy a boj proti pánom.
Z prozaických žánrov sa pestovali čarovné, realistické, dobrodružné,
novelistické, humoristické a satirické rozprávky.
čarovné rozprávky dotvorili svoju podobu so špecifickými črtami, ako
bola látka o boji hrdinu s drakom (Lomidrevo a Valibuk), sociálne
zamerané témy (Popoluška, O dvanástich mesiačikoch), splynutie reálneho
a zázračného sveta, živej a neživej prírody (Zakliata hora, Radúz
Ľudmila...), pomoc rozprávkových postáv hrdinovi (O veternom kráľovi,
Zlatá podkova,zlaté pero,zlatý vlas) a víťazstvo pravdy nad zlom (Soľ
nad zlato).
Podobne sa dotvorili realistické, dorodružné a novelistické rozprávky
z každodenného života s hrdinom jednoduchým človekom.
Humoristická a satirická rozprávka sa naplno rozvinula až v ďaľšom
období.
Z ostatných žánrov sa vykrištalizovala ľudová dráma, pranostiky
(Katarína na ľade, Vianoce na blate), príslovia a porekadlá (Kobyla má
štyri nohy a predsa sa potkne, Babka k babce, budú kapce).