Je to vyjadrenie básnikových názorov na súčastné aktuálne otázky, pri riešení ktorých sa autor vracia spať do minulosti a konfrontuje ich. Báseň Javorový list z Jasnej Poľany z tejto zbierky hovorí o pocitoch básnika nad hrobom L. N. Tolstého. Autor sa v myšlienkach vracia do nedávnej minulosti, do obdobia 2. svetovej vojny. Počas vojny sa práve v týchto miestach pred Moskvou zastavil postup nemeckých vojsk. V dedinke, kde žil, pracoval a je pochovaný Tolstoj, si nemci rozložili tábor. Týto (nemci), odsúdený po vojne ľudstvom za všetko zlo, aj v Kostrovom diele nazvaní barbarmi, znehodnotili Tolstého hrob, jeho dom s ich "posvätnými" znakmi. Zbierky Šípy a slnečnice, Len raz, Každý deň znamenali rozšírenie Kostrovej tvorby o motívy prírody. V básňach sa opiera o senzuálne zážitky tak ako doposiaľ, ale uplatňuje v nich aj princípy analýzy a reflexie. Ján Kostra bol básnik silný, nedotkli sa ho žiadne moderné prúdy. Jeho poézia je vizuálna, má reflexívny a meditatívny charakter. Nájdeme tu aj zmyslovosť a intelektuálne hodnotenie sveta. Ukážka - zbierka Každý deň, báseň Každý deň :

Každý deň stretnúť človeka,
to stačí.

A nech sa všetko mení, nech čas uteká,
nech zosýpa sa staré
a nech sa taví v novom vare,
nech tuhne v odolnejšie tvary -
a keď aj prídu miesto splnov zmary :
nech sa páči,

dáš všetko bez ľútosti
do kotla premien, do taviacej pece -
svoj ošúchaný päták starý,
ale

každý deň stretnúť človeka.
No nie v plači.
Nie strachopuda, ktorý narieka.


Andrej Plávka sa narodl v Liptovskej Sielnici, študoval právo, bol tajomníkom Zvazu slovenských spisovateľov; vo svojej tvorbe sa upiera na národnú literárnu tradíciu (Štúrovci, Hviezdoslav)
Tému domova zobrazil v zbierkach Z noci i rána - poznatky z mestského života a civiliizácie vyvolávali u neho smútok a preto sa vracia ku poézii do rodného kraja. Zbierka Vietor nad cestou - zážitky z ciest po Európe. Zbierka Tri prúty z Liptova - vychádza z ústnej slovesnosti (preberá v nej básnické obrazy) tematicky vychádza z rodného kraja, zo vzťahu k otcovi a matke a k prvej láske. V 50. rokoch rozšíril zbierku o časť Po rokoch, spojil ich a vydal pod názvom Liptovská píšťala - básnikovy sa prihovára jeho mŕtva matka, ktorá nad ním drží ochrannú ruku. Charakteristické pre zbierku sú krátke štvorveršové strofy a zdrobneniny. Téma domova je takisto načrtnutá aj v zbierkach Domovina moja - opisuje domov - Liptov a premeny na Liptove, Sláva života, Kosodrevie, Vyznanie. V zbierke Testament sa zamýšľa nad svojou vlastnou tvorbou a životom i nad rodnou krajinou. Rovnomenná báseň, ktorá je ako keby jeho testamentom.