Ľudová slovesnosť a jej vplyv na umelú literatúru
Ľudová slovesnosť a jej vplyv na umelú literatúru.
Ústna ľudová slovesnosť vznikala od najstarších čias, šírila sa ústnym podaním a jej autori sú neznámi. Do ľudovej kultúry patrí aj hudba, tanec, architektúra, výtvarníctvo. Ľudová slovesnosť alebo aj folklór, sú prejavmi hmotnej i duchovnej kultúry národa, ľudu. Veda, ktorá sa zaoberá folklórom sa nayýva folkloristika. Taktiež aj národopis a etnografia. Do ľudovej slovesnosti patria lyrické, epické i dramatické, prozaické i veršované útvary. Ľudová slovesnosť má svoj pôvod ešte v predtriednej spoločnosti. Bola spojená s rôznymi magickými obradmi (zaklínania, zariekania). Pod vplyvom kresťanstva tento druh folklóru zanikal a nahradil ho kalendárny obradový folklór (piesne), dramatické prejavy (koledy s betlehemom) a rodinný folklór (svadobné a pohrebné piesne). Vlastnosti ľudovej slovesnosti je jej ústny charakter ( kňazi, igríci). Tým je pre ňu príznačná veľká variabilita. Dielo vzniklo v kolektíve a kolektív dielo aj dotvára. Umelá literatúra nadväzovala na ľudovú slovesnosť. Druhy a žánre ľudovej slovesnosti : Piesne - ku vzniku ktorých je príznačná určitá charakteristichá situácia, či udalosť. Rozlišujeme piesne : pracovné - vznikli za nevolníctva - Sadaj slnko sadaj; obradné; krštenecké; plačky; uspávanky; ľúbostné; trávnice; valašské; s historickým námetom - ktoré sú späté napríklad s postavou Mateja Korvína; zbojnícke - najmä o Jurovi Jánošíkovi; vojenské; regrútske; protiturecké. Rozprávky - v každom storočí sa niečim, témou, odlišovali. zo začiatku to boli rozprávky zvieracie, čarovné, legendové. Zvieracie (Medveď a líška) pretrvávali aj v neskoršom období. Prídali sa k nim však žartovné legendické rozprávky a fantastické rozprávky (o Popolvárovi, Valibukovi). V neskoršom období sa pestovali realistické, dobrodružné a novelistické rozprávky z každodenného života, v ktorých boli hrdinovia jednoduchý ľudia (O troch grošoch, Prorok rak). Hoci už z týchto rozprávok boli mnohé humoristické a satirické, tieto žánre sa naplno rozvinuli až v nasledujúcom období (kocúrkovské rozprávky). Povesti - taktiež patria k výtvorom ľudovej slovesnosti. zo začiatku to boli povesti miestne a historické, ktoré boli späté s postavou Mateja Korvína. Historické povesti a balady zobrazujú najmä obdobie tureckých vpádov na Slovensko. Takisto boli vytvorené povesti dobrodružné, satirické, humorné, blížiace sa k rozprávkam, legendové.
Dráma -
Príslovia - výpovede, ktoré vyjadrujú ľudovú múdrosť, ľudskú skúsenosť, ľudové pravdy. Môže nimi byť vyjadrená mravná zásada. Napr. : Kto druhému jamu kopá sám do nej padá; Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Pranostiky - výraz dlhoročnej ľudovej skúsenosti -> pozorovanie kolobehu prírody. Napr. : Katerinka na ľade, Vianoce na blate. Porekadlá - sú svojou formou blízke prísloviam, ale ich obsahom nie je ľudová múdrosť - sú to rečové zvraty. Napr. : My o koze, ty o voze.; My o vlku a vlk za humnami. Hádanky a inotaje - ktoré pomenúvajú jav alebo predmet na základe niečoho iného. Vyčítanky a rečňovačky - veršované útvary. Majú blízko k piesňam, odlišujú sa len deklamačným, rytmickým prednesom.
Umelecké majstrovstvo ľudovej poézie bolo vysoké. Myšlienky, nálady a city sa zobrazovali typickými figúrami a trópami. Verš bol šesť-, osem-, a dvanásťslabičný. Strofa dvoj- a štvorslabičná. ľudová slovesnosť využívala rýmovú asonancu.
V humanizme a renesancii - už v tomto období ľudová slovesnosť ovplyvňovala umelú literatúru, najmä formou. V období baroka boli v dielach použité anekdoty, príslovia a porekadlá. Na literatúru romantizmu pôsobila ľudová slovesnosť najviac. Svojim odbojným obsahom, citom, piesňovým rytmom a bohatouobraznosťou ovplyvnila najmä poéziu. Vznikali ponášky na ľudové piesne, ale najmä balady (J. Botto) Balady a piesne J. Kráľa vyvierajú z prameňov ľudovej slovesnosti. Vyberal si z ľudovej slovesnosti iba tie motívy, ktoré sú nositeľmi baladického deja. J. Kalinčiak vo svojom diele reštavrácia používa porekadlá, príslovia a hovorovú reč. predstavitelia moderny taktiež používali prvky ľudovej slovesnosti a taktiež aj jej formu.
|