Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre,
hlavné znaky a špecifické črty v diele M. Figuly.
Diela na rozbor : Tri gaštanové kone; Drak sa vracia.

Príznačným javom vo vývine slovenskej prózy od začiatku dvadsiatych až do polovice štyridsiatych rokov bola silnejúca lyrizácia. Tento jav bol podmienený viacerými príčinami vonkajšieho i vnútorného rázu a v priebehu času nadobúdal rôzne umelecké podoby. Hlavnou príčinou lyrizácie v povojnovom období bola otrasená dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu a ich snaha o obnovu citovosti v próze. Z vnútroliterárneho hľadiska lyrizácia bola pokusom o prekonanie krízy, v ktorej sa uprostred zmenených spoločenských pomerov ocitol tradičný opisný realizmus. Zdôraznením subjektívnosti sa lyrizačný prúd priblížil k romantizmu, avšak nemožno ho s ním stotožniť. V podstate išlo o nový umelecký výboj, ktorý má zrejmé spoločenské črty s dobovými avantgardnými hnutiami, najmä s expresionizmom. Zatiaľ čo v dvadsiatych rokoch lyrizácia zasahovala široké tematické oblasti, vrátane vojnových, mestských a cudzokrajných námetov, v tridsiatych rokoch sa tento prúd prozaickej tvorby čoraz viac upínal k dedinskému a vrchárskemu prostrediu, ktoré v prvej polovici štyridsiatych rokov v literatúre takmer úplne prevládlo. Na tomto tematickom posune sa priamym vplyvom zúčastňoval francúzsky a švajčiarsky regionalizmus, menovite jeho predstavitelia Jean Giono a Charles Ramuz. V menšej miere pôsobili na utváranie lyrickej tváre slovenskej prózy aj severskí autori. Názvom lyrizovaná próza, ktorý sa v minulosti používal vo všeobecnom význame, označuje súčasná slovenská literárna veda epiku, akú vo svojich dielach vytvárali J. Cíger-Hronský, J. Horák. Vlastné jadro lyrizovanej prózy predstavuje próza naturizmu, spojená s menami a dielami Ľ. Ondrejova, D. Chrobáka, M. Figuli a F. Švantnera. V próze naturizmu sa dostávajú k slovu rozprávkové príbehy a mýtické predstavy. Tým naturizmus objavil pre slovenskú prózu nové, predtým málo prebádané tematické oblasti.
Odklon od zobrazenia vonkajšej spoločenskej skutočnosti a zaostrenie pozornosti na subjektívny svet a bytostné problémy hrdinov sa prejavili vo všetkých výstavbových zložkách prozaického diela. Priamym dôsledkom subjektivizácie príbehu je redukcia sujetu (oslabenie dejovosti), s čím súvisí v naturistickej próze obľuba kratších epických útvarov novely a baladistickej rozprávky.