Svetová literatúra po roku 1945.

Vo vývoji epických žánrov (román, poviedka, novela) sa uplatňuje v jednotlivých národných literatúrach viac tendencií. Experimentovanie a hľadanie nových foriem neovplyvnilo celý literárny proces. V súčastnosti možno hovoriť o dvoch základných umeleckých prúdoch :

1. objektivizačný prúd - spisovatelia chápu svoje dielo ako objektívny odraz života a pridŕžajú sa klasických vlastností epiky. Ťažisko ich románov a noviel spočíva v dejovej stránke. V pozadí nepociťujeme autora a tento sa nestotožňuje ani s jednou postavou. Takto písala väčšina starších spisovateľov, ktorí po 2. sv. vojne postupne vymierajú (T. Mann, L. Feuchtwanger,...). V stopách starších autorov pokračovali spisovatelia, ktorí neprerušili túto tradíciu (J. Steinbeck).

2 subjektivizácia epických žánrov. Nejde o odklon od realizmu, ale do popredia vystupuje spisovateľova osobnosť. Často plní funkciu rozprávača, opisuje udalosti, ktoré sám prežil, skúsil. Táto metóda dnes preniká do všetkých moderných literatúr. Je bežná v americkej, francúzskej, talianskej, nemeckej, anglickej , ale aj v sovietskej. Používali ju spisovatelia aj u nás. Mnohí autori takýmto spôsobom opisovali zážitky z vojny. Francúzsko (A. Saint - Exupery), Nemecko (H. Bohle), Amerika (N. Mailer; J. Salinger).

Existencionalizmus - na konci 30 rokov a počas 2. sv. vojny sa skomplikovali podmienky pre život človeka. Strata pocitu životnej istoty. Ľudí ovládol pesimizmus, strácali zmysel života. Odpoveď na mnohé otázky dávali moderní filozofi, ktorí sa hlásili k existencionalizmu. Je to vlastne myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie, teda jestvovania, z hladiska jeho individuality aj z hladiskaspoločenských vzťahov. Je to teda filozofia človeka založená na subjektívnych (osobných) poznatkoch a pocitoch, v určitej konkretnej situácií. Existencionalizmus má niekoľko prúdov. 1. materialistický - predstavuje vo vedeckej a umeleckej tvorbe => J. P. Sartre a jeho manželka S. de Beauvoir, A. Camus. Iný smer existencionalizmu je založený na náboženských predstavách o svete - G. Marcel, C. Jaspers, M. Heidegger. Všetci týto spisovatelia išli v stopách dánskeho myslitela Kirkegaarda. Pre literárneho hrdinu v existencionalistických dielach je charakteristická voľba činu. Hrdina sa neriadi ustáleným mravným systémom, ale vychádza z osobnej morálky. Zodpovednosť človeka za každý skutok.