referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Utorok, 30. novembra 2021
Svetová literatúra po roku 1945
Dátum pridania: 23.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Janci
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 581
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.89 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 

Vidí, že výchova a dokonalosť jej dcéry boli len skleníkové a nevydržali prvú prekážku. Obidve hrdinky doviedol autor k úpadku, až na dno zúfalstva. Tragický príbeh pri návrate do Ríma zasiahne do ich "otupného života". Slzy, ktoré tečú po tvári ľahostajnej dcére, keď vidí pred sebou Rím prinavrátia obidve k životu. Ich ďalší život začína na troskách.

Francúzsky "nový román" - odpsychologizovaný hrdina. V 50 rokoch 20. storočia nastáva kríza románu. Niektorí spisovateliatvrdili, že éra románu zanikla ( nástup techniky, nedostatok času, nechuť čitateľov ). Vo Francúzsku vznikla skupina spisovateľov, ktorí sa pokúšali určiť nové zásady románu a tým aj zmeniť epickú prózu. Patrili sem : A.R. Grillet, M. Butor, N. Sarrautová, C. Simon, M. Durasová. Predstavitelia nového románu vychádzali z filozofie pozitivizmu a neopozitivizmu - vedúci smer v západnej filozofii v 20. storočí, hovorí o poznatkoch o realite, ktoré sa získavajú iba každodenným konkrétnym myslením a filozofia plní len úlohu analízy. Centrom tejto filozofie je v USA. Netreba skúmať vznik javov, stačí ich len konštatovať - tvrdenie francúzov. Títo ľudia nepochybujú o existencií objektívneho sveta, ale nechcú ho vysvetlovať. Predstavitelia nového románu boli proti : tradíciam epiky (boli proti deju), žiadali odstrániť fabulu a psychologizovanie v dielach (nezaujímal ich vnútorný svet postáv), spisovateľ má písať racionálne - rozumovo.
Prózu 19. storočia považovali za staromódnu a sentimentálnu. Aj ich súčasníčka Saganová sa im zdala nemoderná. To bola teória, ale prax vyznela ináč - vypovedali boj fabuli, ale používali ju; - vzdali sa psychológie postáv, ale málokedy je ich hrdina bez vnútorného sveta - opisovali aj podvedomie; - okrem vecného opisu nachádzame v ich dielach aj lyrické prvky.

Divadlo absurdity - nový umelecký jav. Skupina umelcov, ktorí sa stretávali v 50 rokoch v západnej Európe. Predstavitelia : E. Ionesko, S. Beckett, M. Frisch, F. Durrenmat, A. Alamov, J. Genet. Divadlo absurdity vystupuje proti meštiackému konzervatívnemu umeniu. Chceli prekonať jeho tradície. Odlišujú sa od klasického divadla. Ich hry sa nazývajú ako antihry alebo antidráma. Ich cieľ bol zachytiť zmechanizované ľudské vzťahy- Ľudské chyby a mravné pokrivenia zveličujú. Hra má veľké množstvo obrazov, ktoré niesú dejove pospájané. Dôležitý je dialóg, postavy konajú v protichodných situáciach. Je rozdiel medzi tým, čo si postava o svete myslí a rozdiel čo vypovedá.
F. Durenmatt, jeden z najväčších žijúcich dramatikov. V dielach používal piesne, takisto ako Brecht.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Svetová literatúra po roku 1945 GYM 2.9361 9632 slov
Svetová literatúra po roku 1945 GYM 2.9579 4452 slov
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 2.9600 3726 slov
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 3.0183 823 slov
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 2.9897 1809 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.