Svetová romantická literatúra, spoločné a špecifické črty literárnych diel vybraných autorov v západoeurópskej romantickej literatúre, premeny v koncepcii literárnych hrdinov
Človek v boji za slobodu a humanizmus. Konkretizácia na základe prečítaných diel
(Goethe, Schiller, Heine, Byron, Puškin, Lermontov)

Spoločenské pomery:
Koniec 18. st. sa niesol v znamení hesiel Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie: sloboda, rovnosť, bratstvo. Ich uskutočnenie prinieslo pád feudalizmu alebo jeho premenu na osvietenský absolutizmus. V hospodárskej oblasti začali prevláda kapitalistické výrobné vzťahy. Kapitalistické vzťahy založené na moci peňazí postupne ovládli človeka v celom jeho živote (ovplyvnili lásku, priateľstvo, rodinné vzťahy). Osobnosť sa narodila bez ochrany a začala pociťovať odcudzenosť k svetu. Cítila sa opustená,nepochopená a zbytočná. Nespokojnosť vyjadruje vzburou, revoltou. Tento nový vzťah človeka k života sa nazýva romantizmus.
Romantický hrdina:
Romantická literatúra vytvorila nového hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so súčasnou spoločnosťou. Cítil sa v nej ako osamelý cudzinec a zostal nepochopený. Osamelosť ho vedie ku krajnému individualizmu. Len niekedy v sebe prekoná individualistické sklony a zapojí sa do spoločenskej činnosti (napr.: Byron za národné oslobodenie, alebo Shelley v diele Prometeus) - chce pomôcť ľuďom a z našich pomerov - chce napr.: oslobodí zakliatu pannu (Janko Kráľ) a pod. Romantický hrdina je najčastejšie autoštylizáciou básnika, ktorý sa predstavuje ako pútnik, alebo zbojník. Ide väčšinou o výnimočné postavy, silné individuality, ktoré konajú vo výnimočných situáciách. Romantizmus ruší stavovské rozdiely medi ľuďmi. Nebojí sa vniesť do literatúry ľudí spoločensky zaznávaných. A preto i do literárneho jazyka zavádza prvky hovorovej reči, ktoré sa pred tým nesmeli používa. Nový literárny smer zdôrazňuje cit (iracionálne prvky) pred rozumom - obrat od rozumu k citom - PREROMANTIZMUS. Konflikt v romantizme spočíva v rozpore medzi snom, túžbou a skutočnosťou. V obraze skutočnosti sa porušuje klasicistická túžba po súlade a nastupuje harmónia kontrastov (ošklivosť a krása, zločinnosť a mravné hodnoty). TÉMY: slávne činy národa v minulosti - historizmus, aj témy zo súčasnosti.