Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe

Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe.
Zhodnotiť východisko vzniku konfliktov v dramatickej tvorbe z hľadiska spoločenských vzťahov, zmien a morálnych vzťahov.
(J. Chalupka, Záborský, Palárik, Tajovský).

Dramatická činnosť bola u nás v XIX. storočí veľmi skromná, lebo nebolo spoločenských predpokladov na jej uplatnenie. Len potom ako vznikla početnejšia vrstva slovenských remeselníkov, obchodníkov a inteligencie vo väčších slovenských mestečkách, sa začalo organizovať najmä ochotnícke divadlo a vzniká domáca dramatická tvorba. Divadlo vzniklo na podnet vlastencov, ktorí pochopili, že na podnet hovorového slova sa dá preniknúť do širších vrstiev ľudu, ktorý nevedel ani čítať ani písať. Prvý ochotnícky krúžok založil v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši knihár Gašpar Fejerpataky - Belopotocký a začal svoju činnosť hrou Jána Chalupku - Kocúrkovo.

Ján Chalupka
Predstaviteľ klasicizmu - 1. úspešný slovenský dramatik. Narodil sa v Hornej Mičinej a po štúdiách teológie a filozofie bol profesorom na gymnáziu v Oďanoch a potom v Kežmarku. V roku 1824 sa stal farárom v Brezne, kde pôsobil až do smrti. V Kežmarku spoznal veľmi dobre malomestský život a našiel námety pre svoje veselohry. Spočiatku písal veselohry: Kocúrkovo, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starý plesnivec.
Potom sa Chalupka takmer na 20 rokov odmlčal a v roku 1854 vydal činohru z povstania 1848 - 1849 Dobrovoľníci. V matičnom období písal znovu veselohry: Huk a fuk, Hrdá pýcha skrotla. Hry boli písané po česky, ale na konci života ich prepísal do slovenčiny. Vyšli súborne ako: Dramatické práce Jána Chalupku.
Vo svojich hrách sa mu podarilo vykresliť typy predstavujúce nevyhnutný zánik feudalizmu. Jeho hry sú humorné i satirické obrazy zo života slovenských mestečiek. Vystupujú v nich predstavitelia drobnej buržoázie (remeselníci, krčmári) a postavy malomestskej byrokracie (richtári, notári). Obraz tejto triedy dokresľuje postavami zemanov. Proti nim uvádza uvedomelú slovenskú inteligenciu, ktorá sa hlási k ľudu. Kritizuje chyby jednotlivcov, rodín i celých tried. Ich nedostatky pramenili zo spiatočníctva a brzdili vývin spoločnosti. Chyby slov. ľudí: konzervatívnosť v osobnom a rodinkárskom sebectve, triedna neuvedomelosť, otrocká poníženosť voči šľachte, malomeštiacke prospechárstvo, neúprimnosť, odnárodňovanie, opičenie sa po cudzích vzoroch, po pánskom živote.
# div.

hra Kocúrkovo (dodnes sa aj v našej spoločnosti používa tento termín pre pomery a ľudí s obmedzenými, malomeštiackymi náhľadmi) - zobrazuje život slovenskej spoločnosti v 30. rokoch XIX. storočia. Predstavil tu typ malého mesta, ktorého predstavitelia si o svojom spoločenskom postavení myslia viac ako v skutočnosti znamenajú. Postavy:
- zeman - cirkevný inšpektor pán z Chudobíc (predstaviteľ feudalizmu)
- čižmársky majster Tesnošil s rodinou (predstaviteľ malomestskej buržoázie)
- učiteľ Sloboda (mladá pokroková buržoázia)
- starý učiteľ Procházka s dcérou. Obidvaja učitelia boli úzko zrastení s ľudovými tradíciami, vážili si ich a ochraňovali ich. Ostatní lipli na stavovských výsadách, bolo pre nich charakteristické chvastúňstvo, zadubenosť tvorivému činu, túžba čosi znamenať ich núti napodobňovať vyššie vrstvy a poklonkovať, používajú maďarské a latinské frázy.
OBSAH:
Voľby nového učiteľa a jeho príchod do Kocúrkova. Učiteľa Slobodu chce získa Pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. Sloboda sa nakoniec ožení s dcérou starého učiteľa Procházku a tým potvrdí svoj nesúhlas s maďarizáciou. Vysmieva sa z nastupujúceho meštiactva, dôležitú úlohu kladie na pokrokovú inteligenciu. V hre je tiež vykreslená nesprávna výchova dievčat (u Tesnošilovcov).
Spisovateľ svoje postavy a prostredie zobrazoval tak, aby nebolo pochybností, čo je mravné a čo nie.
Mená charakterizujú postavy: Tesnošil - obuvník, Kudrlienka - nosila kudrlinky, Ulap - strážnik, Krivosúd - richtár, pán z Chudobíc - hoci bol chudobný, namýšľal si, že má veľkú moc.
Chalúpka je zakladateľom dramatickej tradície, z ktorej vyrastali ďalší úspešní zakladatelia pokrokových diel ako Palárik a Záborský.
Pokračovanie Kocúrkova má názov Všetko naopak alebo Tesnošilova Anička sa žení a Honzík vydáva. Život malomeštiactva,kritika, satira, irónia, ohováranie, zosmiešňovanie, to zahŕňa globálny prehľad tejto hry.

# román Bendeguz
V tomto diele opisuje upadajúci feudalizmus nastupujúcej generácie a pomaďarčovanie.

Prvý slovenský dramatik Ján Chalupka odsudzuje rozličné mravné a spoločenské neduhy ako povýšenosť, závisť, odnárodňovanie a prikláňa sa k podnecivaniu vlastenectva a upevňovaniu národného povedomia.

Jonáš Záborský (1812 - 1876)
- patril k slovenským spisovateľom, ktorí prežili život plný utrpenia, sklamania a krutého rozčarovania.
- narodil sa na Záhorí, vyštudoval teológiu, v Halle sa stretol so Štúrom,
ale nesúhlasil s jeho názormi, ani na slovenčinu, ktorú chcel Štúr uzákoniť
- bol protipól štúrovskej romantiky - Štúr staval pred oči vysoké ciele,
Záborský upozorňoval na sociálnu skutočnosť - ostro kritizoval vlastný národ a inteligenciu
- bol evanjelikom, ale po vyhorení kostola sa stal katolíkom - pôsobil ako
profesor na teologickej fakulte v Košiciach.
- bol najostrejším sudcom svojich čias, zo svojich súčasníkov
- najvýstižnejšie vystihol spoločenské rozpory;
- kňazom sa stal preto,lebo v tomto povolaní videl najvačšiu možnosť literárnej práce - jeho dielo obsahuje básne, poviedky, drámy, historické diela
- bol spisovateľom, historikom, novinárom, ale hlavne kritikom Bachovho absolutizmu
- písal poéziu, neskôr prózu a drámu, v časopise Černokňažník vydával satirické poviedky, zomrel opustený a nenávidený vládnucou vrstvou na fare, kde napísal svoje najlepšie diela (32 divadelných hier)
- písal aj bájky pod vplyvom Kollára
- divadelné hry písal najmä s historickou tématikou:
- Slovensko - Uhorské dejiny
- Veľká Morava
- Srbsko - Uhorské dejiny
- Ruské dejiny
# div. hra Najdúch (veselohra)- v tejto divadelnej hre autor vyhrotil konflikty medzi ľudom a pánmi a jej prostredníctvom predstavil morálny profil upadajúceho zemianstva. Statkár Kobozy nákladným životom utráca majetok. V hre sa stretávame s najrozmanitejšími charaktermi na obidvoch stranách.
Rodina Kobozyho predstavuje v spoločenskom i morálnom ohľade nezadržateľný úpadok, ktorý sa prejavuje aj v vzťahu k ľudu. Gejza Kobozy zvedie dedinské dievča - Maňu a potom ho odvrhne. Odmieta prijať dieťa, ktoré mu zneuctené dievča prinesie na panský dvor. Namiesto pomoci, Maňu dá zavrieť do pivnice. Maňušinej matke pri obrane pomáha celá dedina, ktorá sa vzbúri proti Kobozyovcom a zastane sa Maňuši. Ľud sa zhromaždí pred kaštieľom a chce ho podpáliť. Pred vzbúreným ľudom zachráni statkára farár Kozák. Jeho ústami bráni Záborský ľud pred útlakom statkárov. Farár odradí ľudí od vzbury.
Záborský vo svojom diele realisticky a kriticky zdôrazňoval vtedajší život, svoju ostrú satiru namieril nielen proti zvykom feudalizmu a chybám kapitalizmu, ale proti každej prekážke pokroku. Vedel, že národnostné a kultúrne pomery sa môžu zlepšiť iba vtedy, ak sa zlepšia sociálne podmienky. Ján Palárik Beskydov (1822 - 1870)
Palárikove náhľady sa vyznačovali demokratickosťou a šlo mu o národnú rovnoprávnosť.
- písal hlavne divadelné hry vyštudoval teológiu, písal pre cirkevný časopis Cyril a Metod - kritizoval cirkev, cirkevné organizácie, žiadal voľby cirkevných hodnostárov, parceláciu cirkevného majetku - dostal sa pre to do cirkevného väzenia a potom žil pod dozorom na nemeckej fare v Pešti
- v Pešti sa stal redaktorom katolíckych novín, požiadavky sociálne aj národnostné, zvyšok života prežil na fare v Majcichove
- pokladal dramatickú tvorbu za vrchol slov. umenia a zdôraznil v nej predovšetkým sociálnu funkciu; bol presvedčený, že činnosť divadelných ochotníckych krúžkov zapôsobí na rozvoj národného a spoločenského života
- bol prívrženec novej školy Slovenskej, z literatúry si vybral drámu ako najúčinnejší prostriedok národnobuditeľskej práce svoje myšlienky uplatnil v dielach:
# Prirodzené právo národov Uhorska na svoju existenciu a rozvoj
- vo svojich dielach hlásal zmierenie medzi maďarmi a slovákmi, zmierenie medzi ľudom a šľachtou, propagoval návrat šľachty do Slovenského tábora
# Inkognito naväzuje na kocúrkovskú tradíciu, maďarizácia násilná a dobrovoľná. V hre sa vysmial odrodilcom, mamonárstvu a napodobňovaniu tzv. slov.

lepšej spoločnosti.
Protiklad: mravná výška ľudu a mravný úpadok panskej triedy;
Zápletka: zámena osôb (situačná komika). Dôležitá myšlienka: Dôležité je, aby mali Slováci svoju národne uvedomelú buržoáziu.
# Drotár - situačný a konverzačný humor. Dej sa odohráva v Pešti, v dome slovenského fabrikanta Rozumného, kde komplikovanú zápletku pomohla vyriešil statočnosť drotára Bubenčíka.
# Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch - hlásal zmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi, medzi ľudom a šľachtou, ľúbostné vzťahy, maďarské výrazy, zosmiešnenie maďarov, úloha dostať opäť maďarónov naspäť do Slovenského tábora. Vo svojej najlepšej veselohre vyslovuje Palárik myšlienku vzájomnej úcty a porozumenia medzi slovenským a maďarským národom. Okrem toho nastolil otázku vzťahu medzi šľachtou, uvedomelou slovenskou inteligenciou a ľudom. Jeho riešenie má demokratický charakter - vyznieva v prospech ľudu. V hre autor využil princíp dvojitej zámeny osôb, (Zememerač Rohoň - barón Kostrovický; Miluša - grófka Hrabovská) čo mu umožnilo rozohrať množstvo humorných situácií, zápletiek a nedorozumení, v ktorých sa odhaľujú charakterové vlastnosti postáv, ich citový život i vzájomné ľudské i spoločenské vzťahy. Mladý barón Kostrovický sa má oženiť s grófkou Hrabovskou. Aby ju bližšie spoznal, vymení si úlohy s priateľom - zememeračom Rohoňom. To isté však urobila aj grófka so svojou spoločníčkou Milušou - dcérou učiteľa Orieška. Reťaz zámien sa ťahá až po dožinky, na ktorých ľud prevoláva na slávu Slovákov i Maďarov. Každá láska si najde svoju cestu a každý si najde toho pravého.
Palárik patril medzi popredných predstaviteľov prúdu za demokratizáciu slovenského života. (V rokoch keď v našom živote ochabovali demokratické sily a rozmáhal sa konzervativizmus.) Zastával sa ľudu a rozvíjal úsilie za jeho krajší život. Jeho veselohry sa vyznačujú silou a aktuálnosťou myšlienky.

Jozef Gregor Tajovský (1874 - 1940)
- patril do druhej skupiny slovenských realistov - nezaujímal sa o zemianstvo, zdôrazňoval sociálne problémy = kritický realizmus
- absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom, Praha - Čsl. obchodná akadémia - spolok Detvan; pôsobil ako bankový úradník v Martine, kde bol aj tajomníkom SNS, redaktor Národného hlásnika, za I.

svetovej vojny burcoval Slovákov za vytvorenie ČSR
- po vojne - v Bratislave - bol sklamaný pomermi vládnutia v ČSR, odsudzoval nerovnoprávne postavenie Slovákov a sociálne pomery, aktívne protestoval proti streľbe v Košútoch 1939 - proti rozbitiu Československej republiky
Dramatická tvorba: Tajovský dobre vedel, že prostredníctvom ochotníckeho divadla môže pôsobiť aj na tie ľudové vrstvy, ktoré sa k čítaniu kníh dostali len zriedka. Všíma si najmä život na dedine.
# div. hra Ženský zákon - táto veselohra vznikla rozpracovaním jednoaktovky (jedno dejstvo). Celým dielom preniká humor, komická je stavba situácií, charakter dialógov. Mišo Malecký sa zaľúbil do Aničky Javorovie.Ich životnému šťastiu však prekážala hašterivosť oboch materí ako nepísaný Ženský zákon dedinského života. Miškova by chcela svojmu synovi nanútiť dcéru miestneho richtára a prostredníctvom toho získať majetok a Aničkina by bola rada, keby do domu prišiel chlap. "Ženskému zákonu" (tvrdohlavosti, klebetám, intrigám...) urobil koniec energický Miškov otec a zachránil tak šťastie mladých ľudí. Tajovský chcel v hre ukázať bohatosť ľudového života, morálku dedinského prostredia a egoistické záujmy.
# div. hra Statky zmätky - dráma vznikla v čase Tajovského pobytu v Nadlaku. Autorova dedina tu už nie je Kukučínovou idylickou dedinou, kde sa ľudia hádajú pre pletky končiace sa idylickou harmóniou. Tu je dedina diferencovaná. Divadelná hra predstavuje realistický obraz dedinského života. Už sám názov predstavuje, čo je autorovým zámerom. Chcel ukázať spoločenské, morálne i osobné následky honby za majetkom: rozbroje v rodinách, vzájomná nenávisť, rozbitie manželstiev, morálny úpadok.
Hlavné postavy: Ondrej Palčík so ženou Marou - cynickí skupáni, Ďuro Ľauko - parazit, ostatní Ľaukovci - ľahtikári, Zuzka Kamenská - zdravá sila spoločnosti.
Idea diela: - túžba po majetku plodí nešťastie a zlo. Kompozícia: 4 dejstvá.
Dej sa odohráva začiatkom 20. storočia na slovenskej dedine. Starí Palčíkovci už nevládzu robiť a nemajú deti a preto nahovoria Ľaukovcov aby im dali syna Ďurka za vlastného a oženili ho so Zuzkou Kamenských a oni im za to prepíšu majetok. Po svadbe Palčíkovci odmietnu mladým prepísať majetok (chceli do domu len pracovné sily). Palčík naďalej rozkazuje a gazduje a v dome vznikajú mnohé zvady. Manželstvo sa rozpadne - Zuzka chcela lásku a nie majetok. V závere hry sa Ďurko pokúsi dostať sa späť ku Zuzke, ktorá medzitým porodila syna a s láskou ho opatrovala, ale tá sklamaná a ponížená sa rozhodne ísť vlastnou cestou. Odmietla Ďurove prosby o odpustenie so žiadosťou, aby sa k nemu vrátila a viedli spolu chudobný, ale poriadny život. Zuzka zakázala sa Ďurovi hlásiť sa k synovi a rozhodla sa, že pred synom vyhlási jeho otca za mŕtveho a na Ďurovu námietku, že aj tak raz vyjde pravda na povrch povedala:Nech potom sám súdi nad tebou.

Ďuro Ľauko so svojimi rodičmi je príkladom toho, ako aj mnohých ďalších príslušníkov chudobných vrstiev zlákal majetok na nesprávnu cestu. Ale v majetkových zmätkoch nestratil autor vieru v statočnosť prostých ľudí. Tých predstavuje Zuzka a jej otec Tomáš Kamenský.
# div. hra V službe - jednoaktovka. Hra bola natoľko revolučná, že podľa slov samotného autora sa ju opovážili hrať len prešporskí socialisti. Ide tu o konflikt medzi sluhom Janom a jeho gazdom. Sluha si u uvedomuje vykorisťovanie a svoju triednu príslušnosť, čo vidno aj z jeho slov:
(M) A keď sa vy gazdovia zbíjate do hŕby, budeme sa aj my, robotníci...
# div. hra Smrť Ďurka Lansfelda - historická hra 1848 - 1849.
Jozef Gregor Tajovský prispel svojou tvorbou ku demokratizácii a zmodernizovaniu literatúry, zobrazoval jednotlivca aj dedinský kolektív a základnou črtou jeho diela sú triedne rozpory - kruté vykorisťovanie v kapitalistickom systéme (najmä próza).