storočia. Redigoval časopis Cyril a Metod. Kritizoval v ňom cirkev. Za to bol na jeden rok uväznený v kláštore. Myšlienka prirodzeného práva národov Uhorska na svoju existenciu a rozvoj utvára aj ideovú osnovu jeho troch veselohier : Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Demokratizmus Palárika vidíme ako prejav lásky, úcty k drobnému ľudu, ktorý si vážil. Opovrhoval národnou zradou a odrodilstvom. Všetky jeho hry vlastne vychádzajú z toho, že dobre poznal život ľudu.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch je najobľúbenejšou a zároveň aj najčastejšie hrávanou hrou. Na spracovanie námetu použil predlohu poľskej veselohry Obžinky. V nej vyjadril svoje myšlienky na súčasný spoločenský život i na súžitie slovenského a maďarského národa v Uhorsku. Vyslovuje ich učiteľ Orieška v rozhovore s barónom Kostrovickým : " .. aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej krajiny Uhorskej spojenými silami bránili, národnosti svoje vzájomne ctili, národnej vzdelanosti a osvety - bez ktorej blaho vlasti ani myslieť nedá - jeden druhému úprimne dopriali, a aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru medzi nimi nebolo .. "
Hra Inkognito mala pôvodný názov Slovenský kosec. Bola to štvordejstvová veselohra. Téma : malé mesto za bachovho absolutizmu je ďalšie slovenské Kocúrkovo. V hre použil ľudové spevy. Zosmiešňuje zároveň falošné "Uhorské" vlastenectvo, hlúposť, pretvárku, pomýlenú výchovu mládeže a zápecníctvo. Drotár - Palárik použil v hre námet francúzskej veselohry Hľadá sa vychovávateľ. Touto hrou začalo svoju činnosť nové divadlo v Zahrebe. Hlavné myšlienky tejto hry sú : mravný základ je v ľude a celý dej poslúžil výchovne. Hlavná postava = drotár Bubenčík, prichádza do Pešti, kde sa stretáva u továrnika Rozumného so svojím strateným bratom. Bubenčíkov stratený brat vystupuje pod menom Doboši a používa aj iné mená, lebo sa skrýva pred políciou. Drotár si svojími rozumnými myšlienkami získal sympatie Rozumného, aj lásku jeho netere. Palárik zdôrazňuje myšlienku národného pochopenia a rovnoprávnosti ľudí. Rozhoduje čestné konanie.

Jozef Gregor - Tajovský pochádzal z dedinky na strednom Slovensku. Vyrastal u svojho starého otca, ktorého neskôr opisoval vo svojich dielach. Tajovský písal často o dedine, ľude, ktorý žil na dedine, kritizoval vzťah bohatých dedinčanov s chudobnými dedinčanmi. Túto tému majú tieto jeho diela : Besednice; Ženský zákon; Statky - zmätky; Mamka Pôstková; Mišo.
Ženský zákon.