Klasicizmus na Slovensku
Classicus - dokonalý, vzorový, vynikajúci
Klasicizmus ako umelecký smer vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XVI
Znaky klasicizmu:
-napodobňovanie prírody -návrat k antike -racionalizmus (Descardes: "Myslím teda som") -ideál = súlad krásy, pravdy, lásky a dobra
V literatúre sa literárne žánre delili:
- vysoké: tragédia, epos, hymna, elégia - nízke: komédie, všetky druhy próz
Literatúra sa viac sústreďuje na všeobecné črty postáv. Presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval Nicolas Boileau Despreaux v diele Básnické umenie.
Klasicizmus na Slovensku
Spoločenské podmienky: Situáciu na Slovensku ovplyvňovali hlavne Maďari. Bojovali za uznanie maďarskej samosprávy a maďarčiny ako úradného jazyka. Boli veľmi neznášanliví a neústupní k iným národom žijúcim v Uhorsku a odopierali im základné práva. Slováci zistili, že musia čeliť národnostnému útlaku z 2 strán: 1. nemeckej 2. maďarskej. V tomto čase vzniká myšlienka slovanskej vzájomnosti, na základe ktorej sa mali spojiť všetky slovanské národy a zjednotiť sa pod vedením Ruska. Idea slovanskej vzájomnosti sa stala hybnou silou slovenského národného hnutia. Pod jej vplyvom sa zvyšuje záujem o Slovanov, študujú sa slovanské jazyky, literatúra a dejiny. Nastáva výrazné uvoľnenie tvorivosti. Iniciátormi myšlienky slovanskej vzájomnosti na Slovensku boli:
Pavel Jozef Šafárik, Ján Kollár, Ján Hollý.Slovenské národné obrodenie:
1. fáza: 1780 - 1820
Nastupuje Jozef II., ktorý pokračuje v reformách: zrušenie poddanstva, vydal tolerančný patent
Anton Bernolák
- v roku 1787 uzákonil slovenský jazyk na základe západoslovenského nárečia (nemal dvojhlásky, fonetický pravopis, len i). Používali ho len katolíci, evanielici používali biblickú češtinu – svoj bohoslužobný jazyk.
Jeho diela: Gramatica Slavica - Slovenská gramatika, Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, Etymológia slovanských slov, Slovár slovenský česko-latinsko-nemecko-uhorský = 6-zväzkový slovník
Narodil sa v Slanici na Orave, vyštudoval teológiu, bol tajomníkom arcibiskupa.
Jozef Ignác Bajza
- sa ako prvý pokúsil uzákoniť slovenský spisovný jazyk; dielo AntiFándly, René mľádenca príhody a skúsenosťi - René na svojich cestách veľa videl, čo ho obohatilo. Toto dielo obsahuje príbehy zo skutočného života. Je to prvý román v spisovnej Bernolákovčine
Juraj Fándly
- ľudovýchovné diela - Pilní domajší a poľní hospodár; O úhoroch a čelách rozmlúvání; Zelinkár; Ovčiar; náboženské diela - Dúverná zmlúva mezi mňíchom a ďáblom
1789 – Slovenské učené tovarišstvo
2. fáza: 1820 – 1835
Slovenský čitateľský spolok v Pešti – 1826 Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej - 1834
predstavitelia: Ján Hollý, Ján Kollár
3. fáza: 1835 - 1843
návrat k biblickej češtine, hnutie štúrovcov
4. fáza: 1843 - 1848
Obdobie romantizmu (štúrovcov), kodifikácia spis. slovenčiny a revolúcia
Klasicizmus sa vyvíjal v druhej fáze slovenského národného obrodenia a toto obdobie sa považuje za vrcholné obdobie klasicizmu.Pavel Jozef Šafárik
Narodil sa v Kobeliarove v rodine farára. Spočiatku sa zaujímal o astronómiu, ale na štúdiách v Kežmarku sa začal zaujímať o literatúru a dejiny. Bol to slovenský literárny vedec, jazykovedec, básnik, zakladateľ vedeckej štatistky (Náuka o slovanských jazykoch, literatúrach a národopise). Bol zástancom bernolákovčiny.
Tvorba:
- básnická zbierka – Tatranská múza s lýrou slovanskou – je písaná po česky a v básňach hľadá cestu k národu a životu. - Poslední noc - Báseň – Štedrý večer 1814 - Slavomilov sen - Vo forme listov s Františkom Palackým Napísal dielo Počátkové básnictví . - Písně světské lidu slovenského v Uhřích - zbierka ľudových piesní - Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých národov - písané po nemecky - Slovanské starožitnosti - najrozsiahlejšie a najzávažnejšie dielo, v ktorom sleduje osudy Slovanov do 10. storočia - prijatie kresťanstva. Vychádzal zo záznamov arabských a gréckych historikov a návštevníkov slovanských krajín. Dielo bolo napísané v češtine a prekladalo sa do mnohých jazykov. - Slovanský národopis - dielo o slovanskej minulosti so zemepisnou mapou
Týmito dielami a spismi reaguje na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry a jazyka a autor chcel ovplyvniť aj mladú generáciu. Univerzita v Košiciach spolu s niekoľkými fakultami v Prešove nesie jeho meno.
Ján Kollár
Život: narodil sa v Mošoviciach v rodine miestneho gazdu. Vyrastal pod dozorom svojho prísneho otca, ktorý túžil po tom, aby syn jedného dňa po ňom prevzal gazdovstvo. On však túžil študovať, preto proti vôli otca odchádza na štúdiá do Bratislavy, Banskej Bystrice a do Jeny. V Jene študoval teológiu a filozofiu a tam sa združovala nemecká mládež, ktorá vyjadrovala túžbu po zjednotení všetkých menších krajín pod nadvládu veľkej Nemeckej ríše. Podobné názory mali aj profesori, ktorí verejne vyjadrovali nenávisť k iným národom a ponižovali ich.
Tu sa Kollár zúčastnil oslavy 300-ého výročia Lutherovej reformácie Wartburgfest, ktorá sa zmenila na demonštráciu a nemecká mládež tu verejne vystúpila za zjednotenie Nemecka. Vtedy si Kollár uvedomil, že zo strany Nemecka je to veľká hrozba, preto by sa všetky slovanské národy mali zjednotiť pod vedením veľkého Ruska, aby dokázali čeliť hrozbám zo strany susedných štátov.
V Nemecku sa Ján Kollár zaľúbil do nemeckého dievčaťa Frederiky Schmithovej, ktorá bola dcérou farára, požiadal ju o ruku, ale matka so sobášom nesúhlasila, lebo nechcela, aby Frederika odišla do Budapešti, kde Kollár žil a pôsobil ako kňaz. Odišiel z Nemecka, ale po smrti Frederikinej matky sa vrátil a oženil sa s ňou. V tom čase už pôobil ako profesor na Viedenskej univerzite vo Viedni, kde aj zomrel a jeho pozostatky boli prevezené do Prahy.
Uznával len 4 jazyky – československý, poľský, ruský a srbochorvátsky. Kvôli tomu odmietol snahy Štúrovcov o uzákonenie spisovného jazyka. Praktické uskutočnenie slovanskej vzájomnosti zakladal predovšetkým na výmene kultúrnych hodnôt. Jeho tvorbu ovplyvnili dvaja nemeckí filozofi: Hegel, Herder. Herder tvrdil, že Slovania majú najkrajšiu ľud. slovestnosť.Tvorba:
Slávy dcéra
- je najrozsiahlejšia a najhodnotnejšia básnická skladba Jána Kollára. Vznikla z 2 prameňov:
1. prameň – ľúbostné zážitky autora a láska k Frederike Schmithovej 2. prameň – vzplanutie národného povedomia u autora
Má 615 sonetov a skladá sa z týchto spevov:
Předspěv 1. spev: Sála 2. spev: Labe, Rén, Vltava 3. spev: Dunaj 4. spev: Lethe 5. spev: Acheron
Předspěv:
je výkladom celej skladby, autor tu porovnáva minulosť (kolíska) a prítomnosť (rakva) Slovanov. Zároveň vyzýva slovanské národy, aby sa spojili, lebo len tak budú schopné čeliť nepriateľovi, zdôrazňuje spojenie Slovanov s veľkým Ruskom (dubisko), ktoré dosiaľ odolalo každému. Odsudzuje Nemcov, ktorí ostro vystupovali proti slovanským národom a považovali ich za spodinu, ktorú si chceli podmaniť. Nemcov predstavuje ako výbojných, Slovanov ako mierumilovných a vyzýva ich, aby verili v krajšiu budúcnosť a aby zabudli na minulosť.
1. spev Sála
V ňom spomína na krásne i trpké časy, ktoré prežil v nemeckej Jene, tu spoznal Frederiku, ktorá v skladbe vystupuje ako Mína, ktorá vystupuje ako dcéra bohyne Slávy, ktorá ho sprevádza počas jeho putovania po slovanských krajoch. Kollár zdôrazňuje, že kto nedokáže milovať človeka, nedokáže milovať ani svoj národ. Odsudzuje tých, ktorí zradili svoj národ. Mína sa stáva ideálom slovanskej devy a autor v nej zosilňuje vlastnosti jednotlivých slovanských národov. Kladie si otázku, koho miluje viac, či vlasť, či Mínu. Rozlomí svoje srdce na 2 časti a spája lásku k vlasti s láskou k žene. „Berte, vravím, vlasti pol, pol tebe Mína!“
2. spev Labe, Rén, Vltava
Postupne je ľúbostný motív nahradený vlasteneckým. Autor vykresľuje osud ponemčených lužických Srbov a ich nešťastie prirovnáva k svojmu smútku z rozchodu s Mínou. Burcuje národ k aktivite za svoju záchranu a slobodný život.
3. spev Dunaj
Autor putuje po Slovanských krajoch, vykresľuje obraz národného utrpenia, ale zároveň vyjadruje nádej v lepšiu budúcnosť Slovákov.
4. spev Lethe – Slovanské nebo
Napísal vtedy, keď si myslel, že Mína je mŕtva – zobrazuje ju ako nadprirodzenú bytosť, ktorá ho sprevádza po Slovanskom nebi. Tu sú všetci tí, ktorí svojim činom pomohli svojmu Slovenskému národu.
5. spev Acheron – Slovanské peklo
Trpia tu všetci tí, ktorí boli nepriateľmi Slovanstva.
Zaslúžil sa o zbierku ľudových piesní - Národňie spievanky, O literárnej vzájomnosti medzi kmeny a nárečími slávskýmiJán Hollý
Narodil sa v Borskom Mikuláši, študoval v Skalici, Bratislave a teológiu v Trnave. Dlhý čas žil a pôsobil v Maduniciach pri Piešťanoch, kde bol farárom. Zastihla ho tragédia, lebo na fare vznikol požiar a pre silnú reumu nemohol vyjsť z domu a hoci ho v poslednej chvíli zachránili, oslepol. Nemohol byť kňazom, odišiel k priateľovi Lackovičovi na Dobrú Vodu, tu ho v roku 1843 navštívili Štúr, Hurban, Hodža a on schválil ich návrh štúrovčiny. On ostal verný bernolákovčine. Jeho pamätník je v Trnave.
Chcel objasniť minulosť Slovákov, bol presvedčný, že Slováci sú jadro Slovanstva a stáli pri zrode prvého Slovanského štátu – Veľkej Moravy. Poukazoval na hrdinské činy Slovákov a žiadal, aby boli uznaní ako rovnoprávny národ v Uhorsku. Rozvíjal myšlienku Slovanskej vzájomnosti, bol tvorcom prvého národného eposu v Slovenskej literatúre. Študoval aj antickú literatúru, preložil do bernolákovčiny Homéra, Ovídia a Vergília.
- Svätopluk – 1. slovenský epos námet čerpá z 9. storočia – VM. Má 12 spevov. Je o boji Slovákov s Nemcami. - Cyrilometodiáda - epos o živote a účinkovaní Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. - Sláv – historický epos. Dej je vymyslený, autor opísal boj Slovákov (Tatrancov) s lúpežníkmi. O víťazstvo Slovákov sa zaslúžil Sláv. - Žalospevy, Ódy - Selanky (Jaroslav) - Slowár slovenský - písal eposy podľa vzoru Homéra
Ján Chalupka
Narodil sa v Hornej Minčej. Bol učiteľom, neskôr farárom v Brezne. Stál pri počiatkoch zrodu slovenskej drámy.
- Kocúrkovo (Len aby sme v hanbe neostali) – satirická fraška o malom mestečku a smiešnych stránkach jeho životného štýlu. Postavy: Pán z Chudobíc, Majster Tesnošil s rodinou, vydajachtivá panna Trasorítka, doktor Lesebuch - Postavy prešli aj do jeho ďalších diel: Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec - Berdegus – satirický román, ktorý zosmiešňuje maďarský šovinizmus - Písal pôvodne po česky, neskôr diela prepísal do Slovenčiny.
|