Vladimír Mináč

(1922 – 1996)

- narodil sa v Klenovci
- bojoval v SNP
- bol väzňom v koncentračnom tábore
- pracoval ako redaktor, predseda Matice slovenskej a poslanec
- vo svojej tvorbe čerpá z vlastných skúseností

Literárna tvorba:

-písal prózu, eseje a lit. kritiku

d-ebutoval románom Smrť chodí po horách – má prvky autobiografie a je o pôsobení inteligencie v SNP. Hl. postavou je Peter Lotár, partizán, väzeň gestapa; jeho brat Ján a milá Marta. Peter sa dostáva do koncentračného tábora a cez neho opisuje Mináč život v tomto prostredí, kde sa striedajú nánosy civilizácie a človek má jedinú túžbu, a to prežiť.

Voľné pokračovanie je román Včera a zajtra – Peter sa dostáva z väzenia a po vojne si hľadá svoje miesto v živote. Upadá do pasivity, uvažuje o zmysle života, vidí dôsledky vojny a nakoniec nájde zmysel v práci a láske. Romány sú pravdivé, názorné a úprimné.

trilógia Generácia – je to jeho vrcholné dielo. Má tri časti:

1. Dlhý čas čakania – sú to roky pre vypuknutím SNP. Psychologicky verne vykresľuje ľudské typy

a. tí, kt. čakajú na zmenu a nechcú splynúť s mravnou špinou
b. tí, čo sympatizovali s fašizmom z presvedčenia alebo zo zištných dôvodov
c. tí, čo pripravovali SNP

2. Živí a mŕtvi

– je to z obdobia SNP. Román má množstvo kapitol, kt. na seba nenadväzujú. Spájajú ich postavy. Napr. kapitán Labuda je drsný, niekedy až surový, disciplínu si udržiava silou, často vojakom nadával, mal konflikty s viacerými postavami. Chcel byť hrdinom, aby o ňom v novinách písali a kvôli osobnej pomste za smrť Hanky Krapovej neváhal poslať celú svoju jednotku do boja, kde mnohí padli. Ďalšou postavou bol Marek Uhrín – bol cintľavý, bol ranený, často sa mu vysmievali a bol protikladom Labudu. Partizánska postava Janko Krap – bol v konflikte s Labudom. Komisár Bende – bojoval už v 1. svetovej vojne, bol skúsený vojak a nevedel dobre po slovensky, a to bolo tiež zdrojom výsmechu. Tiež mal neustále konflikty s Labudom. Ďalej tu vystupujú gardisti, kt. plienili, ničili, zabíjali, sympatizovali s fašistami.

hl. myšlienka – odpor voči vojne a boj za slobodu

jazyk – autor využíva vulgarizmy, kt. nepôsobia rušivo

3. Zvony zvonia na deň – obdobie po vojne, postavy sa ďalej vyvíjajú a hľadajú si svoje miesto. Niektorým sa to podarí, inými nie. (Labuda bol skeptický)

zb. poviedok Na rozhraní – ústrednou témou je hľadanie cesty k budovaniu dediny. Ľudia sú na rozhraní, či dať prednosť súkromnému alebo kolektívnemu hospodáreniu. Hl. hrdinovia sú jednoduchý ľud, kt. je spätý s pôdou. Hybnou silou deja sú tragické situácie. Postavy sa vyvíjajú, hoci pomaly a ťažko a ženské postavy sú až druhotné. Dielo je poznačené socialistickým realizmom. Patria sem poviedky: Marka Nálezenka, Papuľa, Kotrmelec, Skaliny.

Skaliny – Jano Kompan sa vracia po dlhom čase z vojny. Brat ho obral o majetok, no Jano túži po pôde a kúpi si najhoršiu časť v dedine Skaliny. Musí tvrdo pracovať žena i dcéra, a až smrť dcéry Uľky je „rozhraním“ v zmýšľaní Jana. Hľadá odpoveď na otázku, či je vinný za jej smrť (utrápil ju robotou a dostala tuberkulózu).

„Zem je mu všetkým, ale na prvom mieste by mal stáť človek, ten je prednejší.“

román – Nikdy nie si sama – ľúbostný príbeh Maríny a Žoržíka. Autor má otvorený prístup k téme.

poviedka – Kto kráča po ceste